Vytiahla som tento svoj starý blog po prečítaní blogov od Barbory 18. Síce som na ňu nereagovala, ale rozmýšľala som veľa. Osobne si myslím, že či chceme, či nie, veci prežité v detstve si so sebou nesieme celý život. Otázka je, či sa budeme správať podobne ako sa správalo naše okolie k nám, alebo bude silnejšie to, čo by sme chceli zmeniť.
Ako píšem nižšie, nikdy som od svojich rodičov nepočula slovko ľúbim Ťa, aj keď som cítila, že ľúbia. Ja to hovorím svojim deťom stále a je jedno či majú tri, alebo osemnásť rokov, či viac. Svojej mamine to však povedať neviem, aj keď ju ľúbim.
A tu je teda ten starý blog:
Patrím ku generácii keď rodičia nevedeli so svojimi deťmi tak otvorene hovoriť ako to vedia dnes. Myslím si to, pretože aj moji rovesníci majú podobné skúsenosti ako ja. Česť výnimkám. Moja mamina bola v našej rodine generál a je ňou do dnes deň. Možno je to tým, že je jedináčik, neviem.
Keď som bola dieťa a neskôr stredoškoláčka, u nás sa nediskutovalo. U nás sa plnili príkazy, rešpektovali zákazy. Prvýkarát som nabrala odvahu vôbec nehľadieť na to čo si kto pomyslí, keď som zahlásila, že môj nastávajúci je rozvedený chlap a vychováva syna.
Mamina pracovala tzv. krátke a dlhé týždne a keď bola v robote, tak tam bola od skorého rána do neskorej noci. Keď mala voľno, doháňala domáce práce. Ja si naozaj nespomínam, žeby sa so mnou hrala, alebo by sa so mnou učila. Ocino bol robotnícka trieda a tak trochu stará škola v zmysle deti patria žene. Bol to človek s obrovským a dobrým srdiečkom a ešte aj dnes po dvanástich rokoch od jeho smrti si na neho často spomeniem. Hovorím o svojich pocitoch, ale mám aj dvoch súrodencov, ktorí sú starší odo mňa o 9 a o 10 rokov. Ich pocity sú podobné mojim. Vždy sme niekde cítili a vedeli, že nás majú naši radi, že by nám zniesli aj modré z neba, ale nikdy nám to nepovedali. Keď som čakala svojho prvého syna, tak som sa zapovedala, že ja to svojim deťom budem hovoriť každý deň a nahlas. Aby ani oni nemali problém povedať to nám. Pretože ja som svojmu ocinovi nedokázala povedať, že ho veľmi ľúbim ani na jeho smrteľnej posteli. a mrzí ma to a bolí to stále aj po toľkých rokoch.
Napriek tomu si myslím, že nás naši vychovali dobre a som im vďačná za mnoho vecí. Nezabudnite ani dnes povedať Vašim deťom ako veľmi ich ľúbite a čo pre Vás znamenajú.
Valery, nie je nic krajsie, ked lubis a si lubena.....a ked to este aj pocujes, to je krasne...
Niekde som kedysi citala, ze clovek sa ma mat rad, aby vedel lubit druhych....v tom spravnom slova zmysle ...lebo ked nieco nepocitis, nepoznas to a nevies to odovzdat svojim blizkym.
Laska sa da prejavovat rozne, ale ja som tiez typ cloveka, ktory rad povie, co si mysli a nehambim sa to povedat nahlas a deti si uzasne, ked Ti potom len-tak, ked to najmenej cakas...napr. puberta, po riadnej hadke....Pridu k Tebe, privinu si Ta povedia Ti, ako velmi Ta lubia....milujem ten pocit.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
preco je to tak ???
u nas to bolo podobne. Vychova bola sice trochu volnejsia, nejake zakazy sa moc neviedli. Ale tiez nam to nikto nikdy nepovedal a my rodicom tiez nie. Velmi dobre ta chapem, aj s tou smrtelnou postelou, tiez by som to nezvladla ....
Ale nase deti to maju nacvicene
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je najkrajšie, keď sa moje dieťa aj v najbláznivejšej hre zasekne a s lišiackym úsmevom mi povie: mamka ľúbim ťa, pretože si to s jeho tatom často hovoríme a tiež to po takej dlhej dobe nie len zo zvyku....
.... nie je dňa aby som drobcovi nepovedala ako veľmi ho ľúbim, prinajmenšom večer pred spaním.... ja som to v detstve nepočúvala vôbec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Valery, dotkla si sa skrytého kútika dušičky asi celej našej generácie. Vo filmoch mi to pripadalo niekedy až smiešne, lebo sa to v našich rodinách nerobilo vôbec, tak to ani nešlo z pusy. Dnes, ani neviem ako sme sa s deťmi naučili vravieť si ako sa ľúbime, keď ja zabudnem, veľmi to poteší, keď mi moje babuľky povedia, ako ma ľúbia. Je to od nich aj ako prosba, že to chcú tiež počuť, tak ich vystískam a bobozkám a vtedy si uvedomím, aké je to dôležité a ako nám to doma chýbalo. Hoci sme to tiež so sestrami akosi podvedome vedeli, rodičia sa o nás pekne starali, hoci prísne, lebo pri štyroch deťoch to bolo nevyhnutné, ale nepočuli sme nikdy...ľúbim ťa...ani medzi nimi, ani voči nám....A predsa....povedané je istota, keď to najmenej čakáš a vtedy to má tú správnu silu. Ďakujem ti Valery, že si mi to pripomenula, až mi slzička kvapla, v mojej terajšej situácii som na to často zabúdala, skôr mám plnú hlavu svojho zmeneného muža, a práve teraz to detičky potrebujú počuť viac ako inokedy....hneď to doma napravím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Valery, tiež som z tejto generácie detí. Doma sa často nevravelo "ľúbim ťa", no napriek tomu sa nám podaril vytvoriť otvorený vzťah. S maminou i ocinom. A bolo pre mňa ako dcéru veľkou odmenou a poklonou, keď mi môj otec na oslave svojich 50. narodenín povedal, že som jeho oporou, človekom, ktorému volá, keď mu je najťažšie.
Teda, to vyznieva ako samochvála. 
Inak v našej škôlke je napísaný krásny výrok, ktorý ma vždy preberie.
" Chyby svojich priateľov dokážeme odpúšťať a tolerovať.
Skúsme to aj s našimi deťmi."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anitka, toto stojí za titulnú stranu, tak som ti to tam vložila.....budem si to pamätať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Drahuška, ďakujem.::-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som z tej generacie - tiez mi rodicia nikdy (ani raz si nespominam) nepovedali, ze ma lubia - ani moje sestry - dokonca mama je typ cloveka, ktory sa akosi nevie dotykat ludi. (O otcovi ani nehovoriac). Mozno preto sme nikdy nemali nejaky vrucny vztah - az raz...
Zlomilo sa to - nie naraz, ale postupne, nenapadne. A u mamy je to obrovsky pokrok (otec je ina silna kava). A za to vdacim mojej polovicke a mojim detom. Z mojej mamy, s ktorou sme nikdy nemali nejaky vrucny a priatelsky vztah sa stala uzasna opora a kamartka mne, celej mojej rodine aj mojim sestram a im partnerom.
Ale najprv som sa ja musela naucit hovorit svojmu muzovi (vtedy este frajerovi), ze ho lubim. Lebo - kedze sme to doma nevideli, tak mi to bolo neprirodzene. Ale naucila som sa to a dnes uz to poviem hocikedy a hocikde - a nase deti to robia bez problemov tiez. A tak nejak spontanne aj mojej mame - lebo je to naozaj uzasny clovek. Mali ste ju vidiet - volakedy, ked boli malicke a bolo to cele len v zaciatkoch. Bola cela v rozpakoch, cervena, nevedela, kam sa ma pozriet, ako sa zachovat - az sa mi zdalo, ze jej to je neprijemne. Obcas aj hodila do plena taku poznamku : "uz tu mamku tolko neoblizujte!" a ja som jej povedala - ze ja chcem, aby ma oblizovali a bozkavali a mojkali sa so mnou, mne sa to paci, im tak isto, tak preco nie? A postupne si na to zvykla a dnes si myslim, ze to objimanie, bozkavanie, vyznavanie si citov, hladkanie, mojkanie, oblizovanie.... no skratka vsetko, co jej bolo neprijemne, sa stalo sucastou jej zivota a velmi ju to zmenilo. Nastala v jej zivote obrovska zmena - zacala sa s nami rozpravat a je z nej jedna super baba. A za to vdacim mojmu muzovi a mojim detom.
Takze, decka - lubim vas a idem vam to hned povedat, aby som nahodou nic. nezmeskala:-} :-} :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je krásne sizuška, možno tá láska, ktorú sme svoje deti naučili prejavovať obráti ich životy takto na tú krásnu stranu plnú lásky, pevne v to dúfam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ludia, napiste uz niekto, ze u vas to tak nebolo !!!!!!!
Cim to je ? Socializmom? Ci bola vtedy globalne taka doba? Sa mi nejako nechce verit, ze v historii neboli obdobia, kedy by si ludia nevyjadrovali city slovami. Alebo sa striedaju ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svetlana, ja mam pocit, ze som pisala, ze u nas doma to bolo normalne...povedat, ze sa mame radi, aj ked je pravda, ze otec to nehovoril az tak casto, ale dal to najavo stravenym casom-prechadzkami, cukrarnou...len tak kecanim a vzdy, ked prisiel zo sluzobky...vedel co ma priniest...darceky boli od vymyslu sveta a nemal problem kupit mi aj lodicky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, ako to bolo v minulosti -a ale ked si pozriete historicke filmy, tiez tam vela o citoch k detom povedane nie je. Bohati mali pestunky a detom davali tak akurat dobru noc a chudobni mali tolko roboty a tolko deti, ze nevedeli co skor.
Mozno je to tym, ze je nam teraz dobre , nie?
Je sice uponahlana doba, ale mozno prave preto si vieme vychutnat tie male sladke chvile s nasimi blizkymi.
Napriklad vcera sme zobrali decka a stena (mame "noveho" bernaka) na ihrisko - tatino s nimi po dlhej dobe hral futbal a vsetci traja boli stastni jak blchy. Mna sice zrali komare, ale tiez mi bolo dobre okolo srdiecka.
Bolo to fajn. :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja veru tiez patrim medzi deti, ktore nepoculi Lubim Ta. Ja som nedavno povedal svojej mamicke ako ju velmi lubim. A ona mi povedala, ze ma tiez ma rada(nie som si isty, ci to nebolo lubim, na tom nezalezi). A povedala, ze ona to nevie hovorit. Ze je to samozrejme. Citim to,ze ma maju radi .
No a teraz ked mam Helusku hovorim dvom Lubim Ta. A ono je smiesna situacia, ked sa pomilim a Kuschelke poviem Lubim Ta Helenka .
Ona sa vsak nehneva... :-}.
Pocujte, co keby sme spravili taky krok vpred a hned zavolali nasim mamam(blizkym) a povedali im, ze ich lubime?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak uz som tak spravil a bolo to velmi prijemne . Tak som sa s mamou uz davno neporozpraval :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Unbelami, máš moje sympatie, vidíš, ja tú kuráž nemám, aby som zavolala mamke a povedala jej ľúbim Ťa. Myslela by si, že som sa zbláznila, alebo že umieram...
S manželom a deťmi tento problém vôbec nemám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
valery, u mna by si mysleli to isté. Ani ja nemám tu kuraz.
A Valery... pekny clanok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý nápad Un. Tiež som to skúsila a zavolala mamičke, včera mi robila cez telefón bútľavú vŕbu, tak som jej poďakovala za trpezlivosť a že ju ľúbim....potešila sa....funguje to.:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím s Drahuškou, vynikajúci nápad. Už som ho aj zrealizovala. Ďakujem Unbi a pekný deň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak chcem len doplniť: keďže mamina nemá mobil stále pri sebe, napísala som jej sms-ku /kým ma neopustí odvaha/. Jej reakcia ma teda pobavila. Cez obedovú prestávku si ju prečítala, okamžite mi zavolala a s hrôzou v hlase sa ma spýtala, či som v poriadku a čo mi je.
Odpovedala som, že som v pohode a to čo som napísala je pravda, ľúbim ju a chcela som jej spraviť trochu pekný deň.
Potom sme sa spolu smiali, bolo to super . Takže, nielen našim deťom, ale aj našim rodičom skúsme povedať tie dve čarovné slová "ľúbim ťa". Veď všetci vieme, ako pohľadia rodičovskú dušu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-} :-} Máme myslím šancu aj teraz na staré kolená im ukázať, že je to v živote dôležité a že to každému dobre padne, hoci sa to zdá byť len fráza....pekne to dopadlo a určite už nabudúce to pôjde ľahšie aj jej možno. uvedomuješ si, že Un tu začal možno novú éru pekných vzťahov....tak nech máme všetci dnes radosť....:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pravdu máš, pekne si to napísala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rad, ze ste poniektore povedali(napisali) to, co by malo byt prirodzene. Ja som neocakaval a ani som nemal predsudok, jednoducho som to spravil a potom som pozeral, co sa stane :-}.
No a hlavne aj nezabudnime na nase detusiky, ved o tom je clanok, nech to poriadne vedia.
Ja som este zacal nieco, prave kvoli mojej dcerke (alebo kvoli sebe? ) Zacal som si pisat blog, take pekne zazitky z jej zivota. Mozno raz si to precita a bude tomu rada...to sa uvidi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no teda ja vas fakt obdivujem za tie telefonaty !
ja sa ospravedlnujem tym, ze dnes nahodou isiel moj manzel navstivit mojich rodicov (nahodou sa vyskytol na SK) a tak to snad "nejakou formou" vybavil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som som s husou kožou na tele čítala všetky príspevky. Svätá pravda, aj u nás to tak bolo... Až som zalapala po dychu pri tých odvážnejších, čo sa chopili telefónu. Tak toto by som nezvládla. Ale ... akurát som sa chystala na skok k našim... nuž som si povedala, že sa pokúsim prekonať sama seba...
Moji rodičia sú výrazne starší, mám 3 sestry a mali sme jedného, teraz už nebohého brata.
Máme sa neskutočne radi, ale . . . bez slovných prejavov. Normálne mi zvieralo žalúdok, keď som si pomyslela, ČO im chcem povedať...
Mama s otcom sedeli v kuchyni, kde majú úžasný chládok, čakali ma a boli v pohode. Akurát ich na chvíľu netrápil žiaden zdravotný problém.. takže pohoda letná ...
Keď k nim prídem, mám vo zvyku ich objať okolo krku a pobozkať. Sedeli tak, že som ich oboch objala naraz, pobozkala a nepúšťajúc ich som zašveholila: "jooj, moji, viete o tom, že vás ľúbim? A vôbec ... prečo si to nehovorievame častejšie?"
Ľudia boží, neviete si predstaviť, do akých rozpakov som ich dostala. Oboch.
Zlatúšikovia moji!!! Nevedeli, kam pozrieť, čo povedať... čosi zašveholili, že však je to úplne samozrejmé, aj keď o tom nehovoríme a že hlavná vec je, že to vieme, a že to navzájom cítime. Rozpačitá atmosféra trvala 2-3 minúty, potom sme zmenili tému.
Bolo fajn, pohodová nálada ... a ... šťastie v kuchyni viselo hádam aj z lustra ...
No musím dodať, že v budúcnosti asi naďalej ostanem pri neverbálnych prejavoch lásky. Na staré kolená to nevedia spracovať, aj keď viem, že ich tento môj "úlet" nielen prekvapil, ale aj vytešil.
Valery, dík za inšpiráciu, vám ostatným za nepriamu podporu !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj otec by mal včera narodeniny -65. Ale nemal, lebo tu už 8rokov nieje...tak mi v hlave len blikotal pomyselný plamienok na jeho počesť...
U nás sa tiež nejak slovne nehovorilo "mám ťa rád"....vlastne veľmi "nepestoval" ani nejaké pohladenia, vystískania...dokonca aj strašne nerád telefonoval-telefónom sa podľa neho mala podať len strohá potrebná informácia. ..
jedno mi však navždy bude znieť v ušiach, ako jeho najväčšie vyznanie: raz len tak mimochodom povedal: ja už vlastne žijem len z tvojej lásky...(táto veta mala hlbšie pozadie, ale nebudem sa tu rozpisovať..)
A či som mu to ja niekedy povedala??? Určite zopárkrát-málo krát už ako dospelá...jedno je však isté, už mu to nepoviem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienka,
aj keby si mu to teraz povedala, ver, ze Ta pocuje......
A nezabudni, ze my lubime Teba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som naozaj úprimne rada, že som Vás mojimi myšlienkami možno inšpirovala
k tomu, aby ste svojim drahým povedali o svojich citoch, ktoré k nim cítite. Dnes sa chystám aj ja k mamine, hádam to zvládnem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Val, kludne to zvladnes . Len nechaj predsudky a ocakavania za dverami a kludne jej to povedz priamo do oci .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Unbi, vďaka za podporu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Valery,
kupila som a uz aj darovala, aj ked s predstihom krasnu knizku..."Lubim ta...." kniha o tom, co hlada ludske srdce...zozbieral a zostavil Wilhelm Muhs....
A to som ju kupila pred mesiacom a pridala som svoje verse pre milovanu osobu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzanka, krásny nápad , vďaka za inšpiráciu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A este by som asi dodala, hoovrme to nahlas, LUBIM TA, nielen detom , ale aj sami sebe a svojim blizkym, lebo obcas na seba zabudneme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzi? Sami sebe? Mam sa postavit pred zrkadlo a povedat Lubim Ta?
Uz som robil vselico, ale toto este nie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to vyskusaj a nemusis stat pred zrkadlom,vies, lebo ak sa nebudeme mat radi sami, potom nemozeme mat radi ani inych a to nehovorim o egoistickej laske, ale takej normalnej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moju mamu tiež nikto nenaučil hladkať, bozkávať svoje deti, hovoriť tie dve zázračné slovíčka... Ale keď sa žena cíti sama, pripne sa na dieťa a hovorí mu to stále. To sa stalo so mnou. my sa s deťmi len "tulikáme", bozkávame...Je krásne, keď sa deti hrajú a akonáhle idem okolo, bez toho aby zdvihli hlavu a odpútali sa od hry je len počuť:mami, lúbim ťa.
Úžasný pocit. A syn nezaspí bez toho, aby som mu, samozrejme, nedala pusku na dobrú noc a asi tak v priemere 15x nepovedala "aj ja teba, macko"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evika, to je dalsi dovod, preco sa pozerat na svet s optimizmom a nie hladat cierne chmary
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem. Ale keď žiješ s matkou, ktorá v tebe vidí len to zlé, stále ti pripomína, čo máš spraviť a kde všade si spravila chybu, ide to ťažko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak som spravne pochopila, tak zijes u svojej maminy aj s detmi a aj s priatelom? Ked pride na weekend?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takmer presne si to pochopila. Až na to, každý vlastne bývame u svojich rodičov /ešte len teraz kupujeme byt, tak držte všetky palce, lebo budete mať o jednu menej/. Víkendy sa striedajú, ale poväčšinou sme u nás. Ide ma z toho poraziť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evika,
asi viete co chcete, ked kupujete byt a toto je stav prechodny....rodina ma byt sama a budete sa riadit podla seba a vela veci sa dostane do normalu....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak drzim palce Evika, nech mate pekny bytik a vela lasky v nom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono sa to utrasie, uvidis, a ked budes prec od mamy, mozno si uvedomi, co stratila a prehodnoti
Dve dospele zeny v jednej kuchyni - to nikdy dobrotu nerobilo. Az budete sami (suhlasims nazorom, ze rodina ma byvat sama), bude sa ti zit lahsie.
Drzim palce, dufam, ze sa coskoro stahujete.
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, sťahujeme sa cca v decembri. na Vianoce by sme tam už mali byť. Dúfam.
A moja mamina má na každého z nás /sme 4 súrodenci/ iný meter. Ja a najmladší brat sme také "čierne ovce" a preto si asi aj tak rozumieme. Nenávidím to. Preto sa snažím moje deti brať rovnako. Aj keď mi je staršia skôr ako sestra. Ale to je možno aj tým, že som ju mala skoro-v 17. Je to taká moja herečka...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásna téma, už som z tej staršej generácie,naša mamka, krásna to bytosť, nás vychovávala s láskou.Sme 6 súrodencov a tak nám vravievala ,deti veľmi Vás, ľúbim.Na sklonku jej života, som jej to vravievala veľmi často.Bola som jej anjelik, mamička bola a je stále mojím šťastíčkom. Nebývala som od nej ďaleko,bola som u nej skoro každý deň, nikdy som neprišla k mamke s prázdnou rukou,či kvietok alebo malú čokoládku.Chodievala som ju kúpavať, prosila ma, aby som to robila ja, mám tú vlastnosť, že som veľmi trpezlivá a nežná. To mamka milovala.Škoda, veľmi mi chýba. A moje deti?? Dospeláci, fotrovia a mamky.A či ich ľúbim?? najviac na svete a vravievam im to .Teraz im každému pošlem esm.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéééj, babka Betka, ako si sa dostala k tejto skoro dva roky starej téme?
Teším sa, že si mala taký krásky vzťah s mamičkou, je to na celý život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja, som si vôbec nevšimla dátum, ale zaujala ma téma.Tá sa dnes akosi na mňa vytrčala už z vrchu stránky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vytiahla som tento svoj starý blog po prečítaní blogov od Barbory 18.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je tam veľa príspevkov - zrovna teraz nemám nejak čas ich všetky čítať, ale tak skusmo som si pozrela "profily" niektorých prispievateliek, ktoré sa hlásia k tej "generácie" čo spomína valery - sú to vospolok dámy mladšie odo mňa.
Tak neviem - lebo ja som v mojej rodine tento problém nikdy nemala (nedostatočné prejavovanie citov) - a to nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj v širšej rodine.
Lenže - ja vôbec vo všeobecnosti mávam často dojem, ako keby som bola vyrastala kdesi v nejakej izolácii, lebo aj ľudia z "môjho ročníka" často opisujú dobu, v ktorej žili (a žijú) úplne inak, ako som ju vnímala ja.
Čo tým chcem povedať - nemyslím si, že by to bolo "generáciou" - je to skôr tou skúsenosťou, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie, kým sa v tej reťazi nenájde niekto, kto ju pretrhne - a dôležité je uvedomiť si, že sa to dá, napriek tomu, že často mávame tendenciu skĺzať späť k prototypom.
Poznala som jednu rodinu, mali otca alkoholika, dcéra celé detstvo tvrdila, že ona nikdy k alkoholu ani nepričuchne - a mali ste ju vidieť, keď dorástla! Ako by ten negatívny vzor bol silnejší ako jej vôľa.
Vytrhnúť sa zo stereotypu býva ťažké, treba na to veľkú dávku "chcenia" - či už je to taký alebo onaký problém
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne si to napisala
. Ja na to nezabudam, my si to doma hovorime casto a vobec to nehovorime zo zvyku...
Mne to nastastie moja mamina hovorievala, mozno nie az tak casto, ako ja svojej dcerke, ale aj tak dostatocne casto. Mame doteraz velmi pekny vztah. Je to moja kamoska, ktora ma nikdy nezradi:-}