Všetky mamy to poznajú. Detské ihriská. Nové či staré, vhodné pre maličké detičky či veľkých corgoňov. Miesto, kde naše 
prvý raz ochutnali piesok, prvý raz ho hodili, prvý raz udreli iné dieťa, učili sa "požičaj" a aj "vráť". Tie lavičky, na ktorých mamy zodrali nejedny nohavice a šmykľavky, na ktorých naše dietky predrali nejedny tepláčiky.
Ale všetky poznáme aj chvíľky, kedy si horko ťažko zahryzneme do pery- napríklad keď na preliezke pre maličkých špuntov lietajú 11 ročné deti a je to veeeľmi nebezpečné. Aké neohľaduplné dokážu byť. A ich maminy sedia na lavičke a iba bezradne vykrikujú "pozor, je tam maličké bábätko" a ich deti na ne pritom zvysoka hádžu "bobek"
Veru, takto by som fungovať nechcela. Celkovo ihrisko je akoby stred vesmíru
A potom sú tam iné deti- sú tam samé a pritom sú také slušné a berú ohľady aj na menšie detičky na ihrisku. Stretla som sa s obomi príkladmi, pri prvých, vymaznaných, ufrfľaných, upišťaných smradoch si hryziem do pery a tie druhé mi do očí vháňajú slzy.
Ako dnes.
Prišli sme na naše obľúbené ihrisko všetci traja- tentoraz aj s ocinom, nenechal si ujsť zábavu na detskom ihrisku 
Nebolo tam ešte príliš detí, ideálny čas. Hoci hneď mi do očí padli prenádherné dievčatká, krásne oblečené s náááádhernými čiernymi vlasmi. Proste láska na prvý pohľad- milujem takéto tmavé "cigánčatká", sú to tie najkrásnejšie deti A tieto sa aj tak prehádherne volajú- Sofia a Kiara
Na prvý pohľad mi bolo jasné, že sú zo skupiny ohľaduplných, ale že až tak
Po chvílke hrania sa začali hrať tieto "veľké" slečny aj s našim dvojročným šprťúchom Držali ju za ruku, pomáhali jej po schodoch, chytali ju dole zo šmykľavky. A my s našim tatinom sme tam sedeli a cítili sa obaja strašne pyšní- tentoraz nie na naše , ale na jeho dve veľké sestry
A tak sme sa s nimi pustili do rozhovoru- na úrovni šesť a osem ročných dievčatiek. Kiara je druháčka ale do školy nechodí sem za roh, ale do vedľajšej dediny. S takým ťažkým povzdychom nám hovorí, ako tu na ňu jej spolužiaci- prváci pľuli a ako jej podpálili bundu. A nám je zrazu akosi ťažko. Deti sa ďalej naoko bezstarostne hrajú a my tíško sedíme vedľa seba na lavičke a nevieme prehĺtnuť tú horkú pachuť dnešku. Vidím, že drahý je z toho úplne mimo, mňa to zabolelo a zamrzelo, on je nahnevaný. Také krásne, vychované, milé deti, ČÍM si toto zaslúžili?? A mne je zase ťažko, dokonca aj slza mi po líci steká. Nepáči sa mi takýto svet
Ale viete čo?
Nerobia ho deti, ale DOSPELÍ Najhoršie však je, že tú svoju SPROSTOSŤ prenášajú aj do sveta detí
Ihrisko- stred vesmíru, povinne tam vyhnať všetkých, možno by nevyrástla generácia takých zadubencov, ako tí čo nechali 7 ročnú jednotkárku Kiaru ísť v decembri domov iba v svetríku, pretože jej bundu spálila ľudská zloba
Tá tvoja Vaneska je celá moja Adelka...od maličkavého malička bola taká a dúfam že jej-im to vydrží, aj keď mi povedala jej pani učiteľka ešte v škôlke, že "to sa ale teraz nenosí!" a povedala to tak, že som sa skoro začala hanbiť že je taká. ale len skoro...všetky takéto deti 
a dúfam že ich je veľa, veľa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Miška, ja poznám jeden príbeh , nie z ihriska, ale z paneláku, biely manželia(33+30r.), majú dve deti, zdravé, pekné deti. Ich mama dala prednosť alkoholu, a chlapom... Otec sa ako-tak snaží, z roboty prichádza večer... Dovtedy: staršia 10r. zdravé pekné dievčatko, kým príde tato domov, čas trávi vonku a tam ju vychováva ulica... mladší syn 7r. vyklopkáva po susedoch a kde mu otvoria, dostane najesť, zahrá sa, kukne telku, a hlavne nieje sám.... Na tieto deti so smútkom hľadí jedna pani, ktorej osud deti nedoprial... Kto chce ľúbiť nemôže a kto môže nechce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj.U nás si jedna rodina s 3 dosp.deťmi vzala do pestúnskej starostlivosti 2 malé počerné slečny-ssestričky.Také sú chutné,keď sú na ihrisku,môj 3-roč šušnik je hneď pri nich.A raz sa mi stalo - si tak sedíme s jednou mamkou a ona hovorí:"bože tebe to nevadí?" Kukám jak puk,že čo?.A ona:"Nebojíš sa,že niečo dostane?"Lebo malý je taký tuľko,on by furt len deti stískal,hladkal...No dievky,chcelo sa mi grckať.A potom si poviem,čo už,aj sprostosť pánboh nadeľuje...A chodíme sa hrať ďalej,len už moc nedebatím s tou maminou.Nejako mi to nejde.(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miska,
krasne napisane, priam z toho srsia tvoje emocie
.
Mas pravdu, to, ake su deti, je obraz nas, dospelych. Od nas sa ucia lubit, nenavidiet, chapat, odsudzovat...
Ak maju tie dievcatka dobrych, milujucich rodicov, dokazu tie krivdy sveta zvladnut, neboj. A mozno ich aj posilnia pre buducnost. Vsetko, co sme prezili a aj prezivame, nas formuje...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miška krásne si to napísala, nádherný postreh zo života a smutný zároveň...Niektorí ľudia akoby mali strach z inakosti a prenášajú ju aj na deti...nie aby mali oči vypleštené od údivu a boli zvedaví ako malé dieťa , ale z inakosti im navrie husia koža na tele a potom v strachu konajú ako hlupáci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som minule bola s mojím drobcom (3 roky) na pešej zóne. Bolo tam asi tak 15 detičiek, všetko taký predškolský vek a jedno malé špinavé sopľavé cigánča. Všetky deti sa mu oblúkom vyhýbali, len môj Vratko sa s ním kamarátil. Tak som si pomyslela, že veď čo je na tom, že či čierne a či biele. Nechala som ho tak a boli obaja happy. Lenže keď už môj malý z veľkého kamarátstva začal chytať nového kamaráta za rúčku, tak to už som nedovolila. Viem, o čom hovorím, pretože pracujem s takýmito deťmi a to posledné, čo mi chýba je dáky svrab alebo podobne. Tak sa kľudne hrali možno takú polhodinku, pokiaľ sme nešli ďalej. Za celý ten čas sa k nim nikto nepridal, len som vnímala pohľady iných mamičiek, ale mne je to jedno. Ja som rada iná ako ostatní. PS: Taká otázočka na Teba Akira, dovolila by si hrať sa Nicol aj so špinavým deckom alebo len takými peknučkými ako na tej foto? Škoda, že ja nemám foto toho "nášho cigánčaťa."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vidíš, to ani neviem Ja takéto "špinavčatká" stretávam minimálne, hoci keď sme u babiny na úrade /mamina robí na sociálnom/ sa tam taký ľudia objavujú často- a ja neriešim, Nicol chodí za týmito deťmi ako každými inými.
Ale na ulici by som asi slečinku predsa trochu separovala- ona ešte vôbec nechápe prečo iné deti nesmú "oblizovať jej lízatko". Lenže to nemá nič spoločné s farbou pleti, skôr s nejakými základmi hygieny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som tu sice nova ale na tvoje slova musim reagovat.
Rospravas otom ako si dovolila hrat sa svojmu dietatku s malim cigancatkom a pritom vsetkom sa bojis ci nema svrab tak potom naco dovolis svojmu dietatku nech sa hraje s cigancatmi ako ich ti nazivas?Preco posudzujes cloveka podla obalu,ked este nevies co vnom vlastne je?Spinavy alebo cisty je vtom nejaky rozdiel?Ja mam syna a je viac spinavy ako cisty je to moj anielik a nikdy som nerobila rozdiel v tom ci sa hraje s cistimy alebo spinavimy cig.
Nieje pekne posudzovat ludi podla toho ako vizeraju ale podla toho ake maju srdiecko aco maju vnom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Akira, ja si myslím, že medzi cigánmi je takých kadejakých infekčných ochorení určite viac. Súvisí to priamo s tým, v akých podmienkach vyrastajú. Bola si niekedy v živote na osade? To treba zažiť. Žiadne umývadlo, žiadny záchod, žiadna sprcha, len totálne biedna chatrč na rozpadnutie, špina, smrad. Videla si už zavšivavené dieťa? Ale nie také, ktoré si prinesie pár kamarátov zo školy, ale také, ktoré ma tých vší a hníd pomaly viac ako vlasov na hlave. A omrznuté palce, nechty ako z hororu. Mohla by som pokračovať, ale... Ako hovorím, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Ináč, si mi sympatická Tvojimi názormi a klobúk dolu, mala si to ťažké s Nicol predčasniatkom. A malá sa podobá na manžela alebo len tak sa mi zdá?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nebola som v takejto osade. U nás aj "osadový" cigoši majú vodu a deti okrem toho, že chodia v novembri v šľapkách /aj to už vidno menej a menej / A ako píšem- na ulici by som styk určite korigovala, ale môj blog nie je o špinavých zavšivených deťoch.
Keby má moja dcéra spolužiačku zo "správneho gheta", asi by som mala tiež strach o jej zdravie. Potom by som snáď vedela "chápať" že rodičia zakážu sa s dieťaťom hrať a deti začnú ubližovať Nepáči sa mi to, ale bohužiaľ Ale deti- slušne oblečené, čisté, krásne vyčesané, múdre a šikovné- s tým sa ja nehodlám zmieriť- že pre ich tmavšiu pleť im je takto ubližované
A ďakujem , Nicol je naše , hoci ako píšeš- je celý tato
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miska
chvalabohu moja malaa nie z tyych..viem ze majuu paar cigaanciat v triede a minule ked mali nejakee posedenie a tancovali v kruhu nikto nechcel malej Melanii podat rucku,tak prisla moja Vaneska k nej a ona jej rucku podala...moja je ochranca odstrkovanyych detii a neznaasa nespravodlivost...
vzdy mi o tom rozpraava a mne vzdy stisne
skoda toho detskeeho sveta do ktoreeho sa rasizmus uz dostal...