dobrý deň
mám 15 rokov a som prváčka na strednej. začala som chodiť na internát. a je mi velmi smutno za rodinou. som na nich velmi naviazaná. v poslednom období velmi plačem ked si na nich spomeniem. teraz chodím domov často a aj tak stále plačem. nevedel by ste mi nejak pomôcť?
Dobrý večer,
verím, že za tie tri týždne ktoré prešli sa situácia zlepšila. Keď opúšťate niekoho koho máte rada, proste ste smutná, tak to chodí. Chápem ale že Vás samú trochu sila a naliehavosť toho pocitu zaskočila. Nie som si istý či medzi riadkami necítim aj nejakú tú nespokojnosť že ste naviazaná "až tak veľmi". Viete ten plač je podľa môjho názoru najmenší problém. Je to len symptóm. Trochu to vyzerá, že sa Vám nepodarilo prestrihnúť pupočnú šnúru, a mne bežia hlavou otázky, aké to pre vás na intráku je, čo tam nemáte oproti tomu čo v rodine máte. Ako sa vám darí s ostatnými vzťahmi (kamošské, partnerské). Za čím Vám je najviac smutno. A či vidíte vo svojej inak bezútešnej situácii izolácie od rodiny aj nejaké výhody, príležitosti...? Viac Vám asi pomôcť neviem, ale domnievam sa že v rozhovore by sa veľa vecí dalo ujasniť a od chvíle kedy by ste sama spoznali tú vec, čo vo vašom vnútri spôsobuje toľko smútku a clivoty a blokuje váš samostatný život, sama by ste si vedeli poradiť. Držím palce a ak sa to nezlepší do pár mesiacov, bude dobré vyhľadať niekoho aby ste takýto rozhovor skutočne mohli absolvovať.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk
Dobrý večer,
verím, že za tie tri týždne ktoré prešli sa situácia zlepšila. Keď opúšťate niekoho koho máte rada, proste ste smutná, tak to chodí. Chápem ale že Vás samú trochu sila a naliehavosť toho pocitu zaskočila. Nie som si istý či medzi riadkami necítim aj nejakú tú nespokojnosť že ste naviazaná "až tak veľmi". Viete ten plač je podľa môjho názoru najmenší problém. Je to len symptóm. Trochu to vyzerá, že sa Vám nepodarilo prestrihnúť pupočnú šnúru, a mne bežia hlavou otázky, aké to pre vás na intráku je, čo tam nemáte oproti tomu čo v rodine máte. Ako sa vám darí s ostatnými vzťahmi (kamošské, partnerské). Za čím Vám je najviac smutno. A či vidíte vo svojej inak bezútešnej situácii izolácie od rodiny aj nejaké výhody, príležitosti...? Viac Vám asi pomôcť neviem, ale domnievam sa že v rozhovore by sa veľa vecí dalo ujasniť a od chvíle kedy by ste sama spoznali tú vec, čo vo vašom vnútri spôsobuje toľko smútku a clivoty a blokuje váš samostatný život, sama by ste si vedeli poradiť. Držím palce a ak sa to nezlepší do pár mesiacov, bude dobré vyhľadať niekoho aby ste takýto rozhovor skutočne mohli absolvovať.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk