Andrea, ale čo to znamená? Ako to, že si nezískal učiteľku? Nerešpektuje jej autoritu? Ja nerozumiem totiž, možno by pomol nejaký "názorný" príklad- opis situácie. Mne teda určite
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Andrea, ale čo to znamená? Ako to, že si nezískal učiteľku? Nerešpektuje jej autoritu? Ja nerozumiem totiž, možno by pomol nejaký "názorný" príklad- opis situácie. Mne teda určite
Pani učiteľka povie čo všetko majú urobiť na hodine, on to má skoro vždy prvý a potom si píše niečo na papier, napr. nejaké čísla. Ona v momente skričí, že nerobí to čo treba...napriek tomu že urobil všetko čo mal zadané. Ona je veľmi autoritatívna a keď všetko nešlape ako hodinky podľa nej, tak kričí a napomína. A nadobúda pocit, že ju syn nerešpektuje. Sám mi povedal: "Maminka, ale veď somi si urobil čo treba, tak prečo do mňa kričí?"
Začal sa mi pomočovať ako začal školský rok. Povedal mi, že nevie ako sa má správať, aby ho stále nenapomínala.
Je toho strašne veľa....proste neviem ako učiteľke vysvetliť, že by mala mať k nemu iný prístup....chodím s ním aj ku psychologičke...
Ale učiteľka marí všetko o čo sa ja snažím spolu s ňou. A tým pádom si ju nevie získať ani syn, lebo mu nedá jeho pani učiteľka ani priestor. Čokoľvek chce vyjadriť, ona zamietne tým, že v škole bude počúvať JU!
Neviem čo robiť. Ona podnecuje aj ostatné deti svojim správaním ku nemu k tomu, že si nevie získať potom ani svojich spolužiakov. Neviem, či tomu rozumieš, lebo to píšem možno dosť chaoticky, ale neviem vôbec ako reagovať. Syn ju nemá rád, zo svojou vychovávateľkou v školskom klube vychádza veľmi dobre a povedal, že keby mohol chodiť len do klubu ku nej, tak by bol najšťastnejší človek.
Jeho triedna učiteľka má problémy vo vzťahoch s mužmi...o čom mi sama rozprávala a vôbec ma to nezaujímalo - aj podľa toho som si utvorila vlastný obraz o nej...a mám pocit, že si chce svoju autoritu uplatňovať práve v škole,lebo inde nemá MOŽNOSŤ...no a odnáša si to môj syn, lebo nie je ako ostatné deti
fúúúú
Čo to znemená, takéto správanie?
Veď to ani nie je o nerešpektovaní jeho pocitov...to je jeden riadok na ktorý môže písať a hoci pôjde krivo o 1mm, už je to zle...
ufff, asi ako radí Georgína, hľadala by som alternatívnu triedu. Všeobecne by takáto učiteľka nemala pri deťoch čo robiť. Držím palce pri riešení a buď synovi oporou- deti musia vedieť, že dospelý nemajú vždy bezkompromisne pravdu, hoci si to môžu myslieť. Ak sa nebude dať zmena triedy, vštep synovi určitú dávku "patriotizmu"- že musíme mať pochopenie aj pre "slabších" ľudí- ako je jeho pani učiteľka. Možno by som mu povedala, že jej správanie nie je správne, ale ona je vlastne veľmi nešťastná osoba a tak nech sa z nej netrápi.
Och, držím palce... rany na detskej dušičke sú oveľa závažnejšie ako na oškreté koleno, preto by sme ich mali pred nimi chrániť, ako to len ide
Andrea, nie je povinnosťou dieťaťa "získavať" si pani učiteľku, učiteľka by mala byť profesionálna , a teda mať rovnaký prístup ku všetkým deťom, bez ohľadu na to, či si ju niekto získal, alebo nie (aj keď aj my, učitelia, sme len ľudia, niekto je nám sympatickejší viac, niekto menej, ale objektívnosť by sme mali zachovávať v max. možnej miere). Ak chodíš s dieťaťom k psychologičke pre príčiny, ktoré mu spôsobujú problémy napr. aj v školskom kolektíve, vypýtaj si vyjadrenie psychologičky o potrebe špeciálneho prístupu k dieťaťu...to potom musí byť pre pedagogický zbor smerodatná informácia, vyžadujúca si úpravu prístupu k dieťaťu...držím palce
už na tom pracujem...ďakujem
Pytala si sa Andrey, urcite to doplni, ja ti napisem svoju skusenost.
Raz na vylete nam ucitelka tvrdila, ze prava a lava strana rieky sa urcuje PROTI prudu. Ja som vedela ze je to PO prude, aj som jej to povedala.
Vo veku 9-10 rokov clovek asi neoplyva velkou diplomaciou
Ako sa asi citila ked si to potom pozrela vo vlastivede?
Tak isto to bolo aj s kliestami (hmyz). Povedala nam, ze padaju zo stromov!!! Ja sa nedivim, ze mudrejsie deti pri takychto obmedzenych pedagogoch trpia.
Linda ja mám presne ten isý názor na vec ako ty, ale čo s tám, keď psychopatická učiteľka vlastne "týraô svojim správaním moje dieťa???
A pani riaditeľka povie na jej rakcie len toľko, že ONA sa nezmení, že mam dať dieťa do inej školy, napriek tomu že syn to odmieta. Má stresy IBA z jeho ÚŽASNEJ učiteľky.
Andrea, ona sa menit nemusi, problem mas ty, ty ho musis riesit.
Ano...viem...ale chcela som, aby dieťa zostalo v tej škole, kde chce chodiť...rozmýšľala som aj nad tým, že keď pôjde do piateho ročníka, že bude UŽ mať inú pani učiteľku...ale bojím sa, že dovtedy scvoknem
u nás výrazná zmena k lepšiemu nastala práve v piatom ročníku...zmena učiteľov, učitelia sa menili, Filip dostal šancu ukázať čo v ňom je...
veď ja dúfam, že to do piateho ročníka vydržíme
Ak ti riaditeľka odporúča dať syna do inej školy a on to odmieta tak skús komunikovať viac so psychologičkou v smere odporúčaní v prístupe k synovi...
to nie je argument, že pani učiteľka sa nezmení- ak sa nevie prispôsobiť nov´ším prístupom vo výchovno- vzdelávacej práci tak ju možno treba trošku "poduriť", pretože to je jej pohodlnosť a ako učiteľ by sa tiež mala vzdelávať a sledovať aspoň v minimálnej miere nové trendy a prístupy k žiakom, toto by malo byť podľa môjho názoru vecou profesionálnej cti...deti tam nie sú pre učiteľku, ale učiteľ je v škole pre deti...
Raz mi kolegyňa povedala jednu úžasnú vec: mala kedysi riaditeľku, ktorá im vždy zdôrazňovala, že nech sa im ako učiteľom javí dieťa akokoľvek problematické ak príde za ňou rodič a vysloví svoj názor, svoje požiadavky je to pre ňu vec cti vážiť si názor rodiča a dokázať vidieť TO PROBLEMATICKĚ DIEŤA ako úžasné, skevelé a šikovné dieťa tak ako ho vníma rodič...toto si učitelia nie vždy uvedomujú, že to nie je len o tom, že oni vyštudovali pedagodiku a majú patent na rozum...
presne tak. Problem nema len rodic a ziak. Ak system zlyhava, problem ma kazdy, kto je na nom zainteresovany. Pedagog by nemal byt taky zadubeny, aby podaval vyhlasenia typu: ja sa nezmenim a rodic ma tym padom hladat inu alternativu.
Lenze ona pise o "inom" dietati, co som pochopila ze ide o dieta ktore do normalnej skoly nepatri, tak preco ho brzdit na normalnej skole?
Andrea, odporúčam ti knižku http://www.martinus.sk/?uItem=49524. Skús ju ponúknuť na prečítanie aj pani učiteľke.
Nie je u vás možnosť dať syna do nejakej alternatívnej školy?
"ine deti", cize nadane, talentovane, s vyssim IQ- v normalnom kolektive trpia, su povazovane za lajdakov, pretoze maju naskok a ucitel nedokaze take dieta zaujat.
Urcite by som s nim navstivila odbornikov a ako pise anka, skusila alternativnu skolu.
Pise v komentari ze chodia ku psychologicke a ucitelka potom zmari vsetko usilie.
tiez sa pripajam za skolu pre deti s vysokym IQ ... skoda, ze ucitelka nie je az natolko skuseny pedagog, aby odhadla, ze tvoj syn potrebuje "zamestanie" navyse - potom by to podla mna mala navrhnut sama - tu alternativnu skolu... takto sa mu moze stat, ze mu okolnosti a spravanie ucitelky navzdy znechuti skolu a ucenie ...porozmyslaj nad tym, kym nie je neskoro - a on si mozno teraz prestup nedokaze predstavit, lebo nevie, co ho caka, ale deti si vedia zvyknut velmi rychlo, ak sa mozu spravnym smerom rozvijat
Ona sa nezmeni, to je jasne. Len ako vyzbrojit 9-rocne dieta voci takymto utokom? Mozno by psychologicka vedela, ako na to. Syn si rozhodne musi vytvorit nejaky "obranny val".
Ja som vedela pisat uz v pri nastupe do 1. triedy.
Mala som vsetko hotove prva a tiez boli take ze: co si kreslis, co pozeras z okna, nic nebolo dobre...tak som sa proste robila, ze este pisem, vo vzduchu som obtahovala pismenka! A ked sla nahodou okolo, tak som prave "dopisala"
Skúsim mu odporučiť niečo podobné Aj keď s ním denne komunikujem a vysvetľujem ako má reagovať, tak chúďa v tomto je bezradný. Povedal, že už NEVLÁDZE - 9 ročný!!!...budem uvažovať o zmene školy...a poradím sa EŠTE so psychologičkou...
Andrea, radiť dieťaťu, aby vlastne klamalo učiteľku (spôsobmi, ako opisuje Linda) nie je veľmi dobrý nápad.
Ved to si len opakuje liniu pisma
Mne to pomohlo prezit. Iny sposob sme vtedy nevideli.
Ked bola ta nasa ucitelka natvrdla, musela som byt sikovnejsia.
Linda, jedna vec je, ak si takýto spôsob vymyslí samo dieťa a druhá vec je, ak to dieťaťu radí mama.
toto isté sme dlhodobo riešili aj my...u nás neprichádzalo do úvahy dať syna do školy pre nadpriemerne nadané deti...ale dá sa s tým krásne pracovať. naučiť dieťa ´jestvovať vo svete ako takom, kde sú aj ľudia ktorí ho nie vždy budú rešpektovať a akceptovať, respektíve naučiť dieťa s tým pracovať...
Vo štvrtej triede to vyvrcholilo na jednom rodičovskom kde sa pani učiteľka odprezentovala v štýle, že ona chce Filipovi len a len dobre- jej systém bol v písaní poznámok, v neustálom poukazovaní na synove nedostatky, chyby, poznámky v štýle: bol som slimák, bol som posledný...
Vysvetlila som p.učiteľke, že ak teda naozaj chce môjmu synovi dobre nech ho rešpektuje takého aký je a ak to nemieni urobiť, že je to jej problém a ja sa tým viac nemienim zaoberať, že už nemienim brať jej poznámky na vedomie...
niekoľko mesiacov sa mi vyhýbala, komunikácia na bode mrazu, ale Filipa začala rešpektovať, poznámky mu nepísala a na konci roka vyzvala spolužiakov aby mu všetci zatlieskali za to ako sa polepšil...myslím, ale že tá najvýraznejšia zmena nastala u nej, prestala byť naňho upnutá, ako na problémové dieťa...
momentálne je situácia taká, že Filip napríklad na matematike vyrieši príklad ako prvý a potom hľadí do blba, len tak si čosi čmára a pod.Učiteľka ho často napomína, že nepracuje, no on ju vždy usmerní, že už to má vypočítané...v podstate ho učitelia vnímajú ako veľmi šikovného s tým, že vlastne on ani nepatrí do tej školy, ani do triedy kam chodí, že by mal chodiť do školy pre nadpriemerne nadané deti- takto sa o ńom vyjadrila zástupkyňa školy v jednom našom súkromnom rozhovore
ja osobne nie som celkom presvedčená o tom, že takéto deti by mali chodiť do takýchto škôl škôl,pretože takto je dieťa síce na jednej strane podporované vo svojej jedinečnosti, ale na druhej strane je vytrhnuté z bežného života, z bežného vnímania samého seba uprostred bežných ľudí, bežných spolužiakov, bežných životných situácií a sieť týchto škôl je pomerne riedka...a závisí to aj od inteligencie ktorú má dieťa vysoko rozvinutú, pretože napríklad náš syn je zas aj mimoriadne empatický, vnímavý, citlivý na ľudí a dokáže sa životným situáciam krásne prispôsobiť, dokáže vnímať učiteľa ako "svojskú osobnosť". Skôr preferujem viac sa zapojiť do procesu a nebáť sa mať snahu ovplyvniť aj učiteľku...nám sa podarilo zmeniť nazerania učiteľky na Filipa, ktorá bola už v dôchodkoom veku a tiež mi každý hovoril, že ona sa nezmení...no tiež som bola už odhodlaná aj na to, že ho dám na inú školu...
Treba hľadať riešenia, nevzdávať sa...myslím si že sú deti ktoré si dokážu nájsť ten správny spôsob ako vyjsť so svojou vlastnou jedinečnosťou a zároveň sa nenechať udupať učiteľom ktorý nemá snahu zmeniť svoje nazeranie na žiaka...
Takto naše deti môžu získať neoceniteľné skúsenosti do života...
Veľmi pekne si to napísala
Presne takto som začala ešte v treťom ročníku reagovať aj ja, ignorovala som poznámky v žiackej knižke.
A ešte čo ma dorazilo, bolo to, že učiteľka ho nevzala ani do školy v prírode, z čoho bol syn frustrovaný a povedal, že bodaj by im nevyšlo počasie - iná reakcia z jeho strany asi nepripadala do úvahy, pretože sa veľmi tešil na školu v prírode
A potom som počula aj to, že pani učiteľka deti držala "v okruhu" 3 metrov od seba - doslova a museli ju počúvať. Potom sa samé od seba utiekali ku pani vychovávateľke zo školského klubu, ktorá bola tam s nimi a venovala sa im neustále, kdežto pani učiteľka "prekvákala" s kolegyňami väčšinu dňa. Takže napokon som bola aj rada, že tam syn nešiel. Len ma mrzí, že jeho samého to trápilo, že BOL VYRADENÝ Z KOLEKTÍVU.
A som rada, že aspoň pani vychovávateľku uznáva a má ju veľmi rád. Je ako jeho druhá mama. S ňou som nemala počas celej synovej školskej dochádzky žiadny problém.
No a nám sa zas stalo, že Filip chcel ísť do školy v prírode, aj išiel, len pani učiteľka sa tomu dosť čudovala, že chcel ísť a že som ho tam dala...
Držím palce
Mne sa tak niekedy javi, ze nekvalitnym pedagogom ide najlepsie predmet Cudovanie
ako citam, tak citam a nechapem. Ja by som uz daaavno situaciu riesila zmenou triedy, ci skoly.
Eva
Môj názor ja by som ho dala do školy pre nadané deti nudí sa keď to má prvý hotové. Ale na strane učiteľov by som dnešné deti neučila ani za 10000000000000000000
sú síce šikovnejšie vďaka PC ale nevedia sa zorientovať bežne čítanie príklady bez PC sú niektoré deti stratené takže neútočme len na učiteľov divili by sme sa čo deti dokážu keď nás nemajú v dosahu.
to nie je o tom, že sú šikovnejšie LEN vďaka PC...môj syn číta knihy rôzneho zamerania od zemepisných, cez ľudské telo, bežnú dennú tlač, lúšti krížovky, študuje život zvierat atď. a taktiež ho zaujímajú rôzne reakcie ľudí na rôzne situácie...no a keď sa dočká HNEĎ neprimeraných reakcií zo strany učiteľa, ktorý s ním trávi podstatnú časť dňa, cíti sa bezradný napriek tomu, že sa veľakrát snaží sám robiť ČO TREBA...aby sme sa pochopili
To bol môj názor kolega má syna tiež veľmi šikovného a ja ho nechápem možno som staromodna navadza ho proti učiteľkám že sú neschopné on to už má vypočítané ale každé dieťa nemusí všetko hneď vedieť o PC.A tým sa chváli že čítanie mu ide síce slabo ale to k životu nebude potrebovať. Ja občas pozorujem deti z balkonu možno už sa opakujem že by sme sa divili ako sa chovajú keď sme pri nich neni priznajme si každá sme háklivá na naše deti niekedy objektívne .........
nemenila by som triedu ani skolu, kym by to nebolo absolutne nevyhnutne. To by bolo vitazstvo ucitela a dieta by bolo "potrestane " zmenou kolektivu. Ak maly chce v triede byt a s ucitelkou nie je rec, chod za riaditelom. KOnfrontuj ju pred nim, pozvi si tam aj vychovavatelku, aby povedala svoj nazor . . .
A napadaju mi aj extremne riesenia, ktore sice asi nie je lahke pretlacit, no pri pedagogoch , ktori nevedia co so sebou by pomohli. Napriklad ziadat do triedy kameru, napriklad na tyzden, dva (skrytu) a nasledne spolu s riaditelom posudit, ci je spravanie ucitelky voci Tvojmu dietatu rovnake ako voci inym.
Nuž, asi sa treba najprv zamyslieť nad tým, o čo mi ide v prvom rade - o to, aby som učiteľke dokázala, že nemá pravdu, alebo o to, aby bolo dieťa spokojné a pokojné?
Tu predsa nejde o dokazovaní učiteľke že nemá pravdu...
niekto volí pri riešení problémov cestu úniku- vyberiem si spôsob odchodu, vyhľadám si iných ľudí, inú školu, inú triedu...aj to je vhodné, dobré, správne riešenie...pre toho kto to takto cíti, vníma...
niekto volí cestu: zostanem, pretože nebudem utekať, nebudem sa predsa báť, som si vedomý svojich kvalít a nech sa ľudia okolo mňa zamyslia nad svojim prístupom ku mne- obohatí to mňa, obohatí to ľudí okolo mňa...toto je tiež dobrý, vhodný spôsob- no chce odhodlanie, dôverovať si, veriť si...
je to o vymedzení hraníc čo si pedagóg z pozície pedagóga môže k môjmu dieťaťu dovoliť, nie je to o tom dokázať učiteľke že nemá pravdu...
je to o tom, že týmto spôsobom učím dieťa vnímať samé seba, vnímať samé seba uprostred ľudí a vnímať tak aj iných ľudí...nie je to o tom kto má alebo nemá pravdu, koho pravda zvíťazí...
osobne radšej volím nie útek, odchod, iných ľudí,ale zotrvanie a pocit, že sme sa spoločne niekam posunuli, že sme sa vzájomne obohatili...
teda aspoň ja to takto vnímam...
Mozno nejde o dokazovanie pravdy, ale o princip. Obcas sa ludom na nespravnych miestach dostane do cesty nieco, co im bud poopravi pristup, alebo ich to posunie niekam, kam patria a kde je to adekvatne ich schopnostiam. Riesenia maju niekedy sirsi zaber a spokojne moze byt aj dieta.
Hm, v tejto konkrétnej situácii sa riešilo asi už dosť dlho - a nevyriešilo sa dokopy nič. A dopláca na to dieťa.
Riesilo sa na urovni rozhovorov medzi matkou a ucitelkou, ale nie s jej nadriadenym. Ale to sa nakoniec da urobit aj ak by sa rodicia rozhodli v zaujme dietata zmenit skolu, lebo skody na vztahoch uz mozu byt trvale. Ak by som mala silny dojem, ze sa jedna o cloveka prehnane autoritativneho, bezohladneho a necitliveho asi by som urobila aspon nieco, aby nedoplacalo dalsie dieta, z ktoreho bude mat tato osoba pocit, ze je bystrejsie, nez sa jej hodi.
Riešilo sa aj s riaditeľkou, ktorá len skonštatovala, že pani učiteľka sa nezmení a Andreinmu synovi odporučila zmenu školy.
necitala som dokladne. Ale pani riaditelka predsa nie je najvyssia instancia. Co je to vobec za pristup. Ved nech sa nemeni - to je jej vec. Ale ak to ma negativny dopad na jej pracu, nech ide past kravky - tym to vadit nebude...alebo robit nieco ine, kde si bude moct ventilovat svoje osobne problemy aspon na dospelych ludoch, nie na malych detoch. Uplne z principu mi to pripada cele zle. Ucitelia by si mali byt vedomi toho, ze rovnako ako ziaci maju respektovat ich, aj oni su povinni respektovat tie decka. Len preto ze dieta sa nevie tak efektivne branit, tak si profesionalny pedagog moze beztrestne robit co chce a ked je problem, budeme vsetci menit skolu a nie pedagoga?
Chápem, o čom píšeš. A súhlasím, že naše školstvo má k dokonalosti ďaleko a riešiť to treba.
V tomto prípade však Andrea rieši minimálne rok a nevyriešila. Dieťa je v tom denne a jedná sa o dieťa, ktoré skutočne potrebuje špeciálny pedagogický a výchovný prístup. Na mimoriadne inteligentné deti autoritatívny prístup veľmi zle vlýva a pri dlhodobom pôsobení môže (a nemusí, samozrejme) zanechať trvalú stopu na psychike.
O tomto všetkom (a o mnohom inom) sa píše v knihe, ktorú som linkla vyššie. Napísala ju riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave - odborníčka na slovo vzatá, ktorá sa takýmto deťom venuje doslova desaťročia.
Tak asi na tom niečo bude.
Urcite. Ja som uz vyssie napisala, ze ak je pre dieta vhodne zmenit skolu, tak sazmorejme ano. To ale nevylucuje, ze sa nemozu urobit aj nejake opatrenia voci spominanej ucitelke a riaditelke skoly. Myslim, ze sa chapeme
Po prečítaní vašich príspevkov som si znovu uvedomila , aké sme mali veľké šťastie s našim synom Maťkom
, o ktorom som písala aj v rubrike Iné deti
. Nemali sme možnosť dať ho na školu pre mim. nadané deti, prvý stupeň/teda len 3.ročníky, druhý preskočil/ absolvoval na našej malotriednej škole, dva roky som bola dokonca jeho učiteľkou na väčšine predmetov ja
-neboli s ním žiadne problémy. Má aj veľmi pokojnú a rozvážnu povahu, len bol precitlivelý a zle znášal nespravodlivosť. Problém so zajakavosťou sme tiež zvládli v pohode, nikdy sa nestal terčom posmeškov.
Druhý stupeň absolvoval na škole v susednom mestečku, získal si na svoju stranu vačšinu pedagógov , celých 5 rokov mal samé jednotky, mimoriadne úspešne reprezentoval školu v rôznych olympiádach. Triedna učiteľka ním bola nadšená, na rodičovské združenia mi dokonca "zakazovala" chodiť
.
Dostal sa na prestížne biling.gymnázium.
Mali sme šťastie, že ani na normálnej škole ho nikto nebrzdil a nám tam vyrástol úžasný mladý muž!
Dcérka trochu tažšie znáša pri svojom nástupe na rovnakú školu, že zo všetkých strán počuje len "ódy na Maťka" , ale my sme naozaj nesmierne šťastní a pyšní rodičia
.
Držím palce pri vašich "zápasoch", ťažko sa mi podobné ponosy na "tiež" učiteľov čítajú!
Ja mám tiež 9 ročného chlapca a asi také isté problémy.Lenže máme aj chápavú učitelku.Vždy,ked skončí prvý,ona ho nenápadne poprosí o pomoc a malý pracuje na dalších úlohách.Lebo tiež sa javil ako problémový.Ked sme sa presťahovali,nová učitelka konštatovala,že učivo zvláda rýchlejšie.Lenže nie až tak rýchlo,že by zvládal tempo v škole pre nadané deti.Tak to rieši pridávaním úloh.
Ahoj všetkým, kto má podobný problém ako ja.Neviem ako reagovať a čo robiť, keď sa snažím vysvetliť učiteľke môjho dieťaťa, aby skúsila viac rešpetkovať osobnosť môjho dieťaťa a nehľadala na ňom iba chyby, ktoré považuje za "nerešpektovanie" jej autority.
Syn má deväť rokov,je veľmi inteligentný, veľa číta a má vedomosti,ktoré mnohokrát chýbaju aj mne. Odmalička bol "iný" ako ostatné deti. V piatich rokoch sám čítal knihy a číta naďalej. Číta noviny a zaujímajú ho veci, ktoré deti v jeho veku "netrápia". V škole je mimoriadne šikovný, ALE....nevie si získať svojim správaním ani spolužiakov a ani pani učiteľku.