Ako si nájsť cestu k sebe?

Potrebovala by som trošku poradiť... Mám trošku problém nájsť si cestu k dieťaťu svojho priateľa. Ja mám tri deti on jedno. Keď je iba so mnou poslúcha na slovo nekričí, je milý, chová sa slušne, hrá sa s deťmi, takmer vôbec neplače. Podotýkam bude mať 4 roky. Akonáhle príde priateľ domov, je to úplne iný človiečik. Behá, lieta, kričí až má navreté žily na krku, háda sa s deťmi, beré im hračky, nadáva - teda hovorí škaredé slová, v obchode zjape ako keby tam bol sám. Ja sa už snažím ísť na neho po dobrom, aj po zlom ale nemá to moc účinok. Jednoducho keď je jeho otec nablízku koniec. Všetko sa otočí. Som z toho už unavená, pretože chcem aby to trocha klapalo, hoci viem že deti nemôžu byť stále dobré,že ten vzdor príde aj na moje deti, lenže moje deti si njedovolia mi škaredo povedať. Potom zbytočne vyvoláva konflikty a človek má z toho náladu pod psa, čo sa potom prejaví aj v našej rodinke. Priateľ sa tiež veľakrát snaží mu dohovoriť, capne mu aj po zadku, lenže ten jeho vzdor neprestáva. Viem že to chce čas sme už nejaký ten čas spolu a možno je to aj jeho žiarlivosťou keď sa k jeho otcovi niekto priblíži alebo ho objíme, Príde začne všetkých strkať preč, keby to bolo občas ale je to na každodennom poriadku. Vysvetlujeme mu že ho máme radi, že ocka mu nikdo nezoberie, viem je ešte malý ale mňa to už vytáča a skončím plačom. Tak aby ma nikdo nevidel .Chcem žiť trošku kľudnejší život, okrem toho máme dosť iných vážnych problémov ktoré musíme riešiť ale bola by som rada keby si deti k sebe a ja tiež k malému našla nejakú cestu. Len už neviem ako lebo aj ja som už z neho podráždená. Budem rada ak má aj niekdtorá z vás podobné skúsenosti, poradiť ako to riešiť, ak ísť ďalej.. Za každú radu budem vďačná