reklama

Bez dcery neodidem

Pridal/a Childuska dňa 31. 03. 2007 - 14:18

reklama

Docitala som knihu od Betty Mahmoodyovej Bez dcery neodidem a mam z toho strasne zly pocit.
Je to tak surove, ked matke unesu deti a to este do krajiny tretieho sveta.
Uplne ma pohltil dej, prezivala som kazdu bitku, strach, beznadej. Neviem, ci by som ja uniesla taky tazky kriz. Este teraz mam zimomriavky na chrbte a oblieva ma studeny pot, zo zaveru knihy, kde ich paseraci vedu cez vrchy z Iraku do Turecka...

Napadlo ma, kolko z Vas je tu, co maju manzela cudzinca... z europskych krajin, z afriky, ci z ameriky...
Nikdy ste nemali strach, ze jedneho dna si doma deti uz nenajdete? a ze on odmietne Vas prijat ako manzelky a matky ???
Mam pocit, ze trosku strasim, no tato otazka dobieza okolo mna neustale....


reklama

reklama

renka, So, 31. 03. 2007 - 16:21

...čítala som knihu a videla aj film...bol dosť dobre spracovaný...tiež to na mňa dosť hlboko zapôsobilo...a otázku,čo by som robila keby sa mi niekto zobral dieťa...radšej na to ani nemyslieťPrekvapenie ...
a Childuška...v Tvojom zlom období sa radšej vrhni na nejakú ľahšiu a hlavne veselejšiu literatúru...teraz to všetko prežívaš o to horšie...

Mira-Mária, So, 31. 03. 2007 - 16:32

...o násilí na deťoch nemôžem čítať, ani to pozerať či už filmy, či dokumenty,som príliš precitlivelá. Únos môjho syna by bol asi môj koniec. V čase dpresii by som ani náhodou nesiahla po takomto žánri na upokojenie a odpútanie sa od rality. Svoje "depky" riešim dobrou hudbou /aj sladkosťami - ale to neodporúčam/.Čítaj ako Renka vraví niečo veselé, hoci deťom rozprávky.

monika, So, 31. 03. 2007 - 18:17

childus, ja som to citala asi ako 12 rocna, je to silny pribeh... k tvojej otazke: ja mam takeho ciastocne poslovenceneho anglicana, dobre aklimatizovaneho, ze u nas take myslim nehrozi, aj ked jeden nikdy nevie... neriesim take veci. u nas nejake velke kulturne rozdiely nebadat, nieco je, ale to su nepodstatne veci, nemame ani nabozenske nezhody, len take tie muzsko-zenske, ktore su v kazdom manzelstve / vztahu.

a ty fakt citaj ine knihy teraz. ako sa ma maly v tej nemocke? a ty? uz lepsie?

Jarmila, So, 31. 03. 2007 - 21:08

Knihu som čítala už veľmi dávno, asi vtedy keď vyšla prvý krát u nás....
Ako príbeh je a román je to dobré... Pripadalo mi to tiež také "americké"...
Zdalo sa mi aj priamo v knihe dosť protichodných vecí...
Chcela som však trochu objektívnosti a postupne som si prečítala viac.. rozhovory, názory, čo sa naozaj diaľo... od autorky... Úprimne povedané, autorka sa mi zdala nie celkom v poriadku...
Viacero vecí sa výrazne nezhodovalo... Už si presne na všetko nepamätám... Tvrdila však, že muž ju podviedol, mali ísť len na dovolenku a vrátiť sa späť do USA. Verili by ste to svojmu mužovi, keď by ste vedeli, že pred cestou rozpredal celý svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok, napr. aj nábytok.. vlastne, že nič okrem kufrov na cestu im nezostalo? Autorka tvrdila, ževraj jej povedal, že je to len tak, a ona mu uverila!!!! Bolo tam toho viac... niekto môže povedať, že tvrdenie, proti tvrdeniu...
Čo sa týka manželstiev s cudzincami... môžem sa vyjadriť len k osobným skúsenostiam.... tie čo sa týkali nás som už popísala...
Poznám veľa manželstiev Sloveniek a cudzincov... niektoré fungujú normálne, niektoré veľmi dobre a niektoré.. ťažko nazvať fungovaním... Poznali sme aj niektoré dvojice, kde bola dievčinka do svojho priateľa doslova slepo buchnutá "ako somár do kopy sena"... všetci okolo videli, že to asi nebude nešťastnejšie.... dievča to však nechcelo vidieť...
Niektoré dievčatá nariekajú, že ten ich sa po svadbe zmenil... to sa stáva aj pri nezmiešaných pároch... A potom nárek, že ten ich sa zmenil, keď prišli bývať do jeho krajiny, že sa zmenil úplne, že to nie je on....
No, dovolím si tvrdiť, že to nie je pravda.... Často totiť tí chlapci už majú aspoň náznaky určitého správania... ktoré znovu partnerky nevnímajú, nechcú si všímať...
Obrovskú chybu robia, že ešte pred svadbou nepodrobia partnera takému "milému" krížovému výsluchu,.. treba sa pýtať na život v rodine, vzťahy ako to tam funguje, zistiť aký má postoj on k tomu" a ak je muslim, treba sa pýtať na islam, a veľa, nie to odbiť...
Nikto nekáže, aby dievča prestúpilo... no takto má jedinečnú šancu zistiť, ako by to mohlo fungovať...
Tak ako nie všetci kresťania sú rovnakí a religiozita sa premieta aj do ich všedného života... tak isto je to aj u muslimov, u ktorých je islam súčasťou života...
A treba sa pýtať stále... Nemám na mysli, že každú chvíľu..
Ak niečo zistíme teraz, necháme to odležať a o pár mesiacov sa môžeme spýtať na to isté.. možno inak, nenápadne.. a uvidí sa, či bude tá istá odpoveď, alebo už niečo podstatné nesedí...
Jednoducho treba robiť tak trochu detektíva...
Pravdepodobne najväčším strašiakom čo sa týka zmiešaných manželstiev, je asi iné vierovyznanie a najviac, vďaka úspešnému mediálnemu ťaženiu... sa všetci boja islamu...
Stručne k tomu len toľko, že treba pátrať znovu po informáciách.. To čo sa človek dozvie z médií, sú len útržky... ktoré sa dajú šikovne zneužiť...
V prípade sobáša s muslimom, je mimoriadne vhodné urobiť aj sobášnu zmluvu podľa islamských tradícií..
V zmluve sa uvedie okrem iného aj to, že napr. žiadosť o rozvod môžu podať obaja, a že rozvod môže byť len sú súhlasom oboch /ale aj iné varianty.. treba presne uviesť čo chceme/ uvedie sa tam,aj ako to bude s deťmi v prípade rozvodu, a aké financie budú dostávať deti, a koľko manželka... ale sa to vyrieši venom.
Pár mesiacov tu rezonoval v tlači príbeh
12ročného diečaťa narodého v Británii, matka Britka otec Pakistanec s britským pasom. Rozviedli sa, otec sa vrátil do Pakistanu, po čase vzal so sebou dcéru. Matka "bojovala" aby jej dcéru vrátil..obrátila sa na súd v Pakistane. Pakistanský "islamský" súd rozhodol, že otec dcéru musí matke vrátiť, dcéra po rozsudku mala do 2 týždňov odcestovať späť k matke. Nastal plač a náreky v celej rodine a okolí... no hotové emociálne teátro... Ale... otec povedal, že poslúchne, no predsa ešte využije odvolanie....
Počas odvolania média sa tým riadne živili, lebo dcéra vraj nariekala, že nechce ísť do Británie, že sa cíti doma v Pakistane so svojou rodinou. Ťažko povedať, čo a ako. Nemala som možnosť prečítať si žiadne matkine vyjadrenie.
Média sa však snažili a robili čo mohli, pripadalo mi skôr, že z toho robia senzáciu kvôli práve napätým vzťahom medzi "Západom" a muslimami.
Odvolací súd dal tentokrát možnosť vyjadriť sa aj dcére. Súd rozhodol, že dcéra zostane s otcom za nasledovných podmienok: V prípade, že dcéra povie, že sa chce vrátiť za matkou, otec jej to musí hneď umožniť. Matka má právo dcéru navštevovať kedykoľvek chce a na akodlho chce, teda teoreticky bez obmedzenia s ňou môže byť v Pakistane.. navyše otec je povinný hradiť všetky náklady spojené s cestou a návštevou matky v Pakistane /to znamená aj letenky, pobyt - teda ubytovanie, stravu.... /.
No neviem... z toho čo som mala možnosť o tom čítať, nezdalo sa mi rozhodnutie súdu také strašné.. Navyše tá dcéra vyzerala spokojne a šťastne... Navyše vizáš tej dcérky... no nie všetci sme fešáci... ale zdá sa mi, že v tom Pakistane sa možno skôr vydá a bude mať menej komplexov...
O matke sa v novinách vyjadrili len jednou vetou, tuším v tom duchu, že rešpektuje rozhodnutie súdu...
Možno ak by som mala viac a iné informácie o tom všetkom zmením názor....

Zuzana, Po, 02. 04. 2007 - 08:08

Citala som knihu, videla som film a ako pise Alia a aj vy ostatne, tazko je sudit a ...neviem, minca ma vzdy 2 strany a preto by som asi tiez bola riadnym detektivom, ale...povedzme si na rovinu...nie je aj u nas vela pripadov, kedy sa muz sprava k vlastnej zene horsie ako.....a to nie je ani zmiesane manzelstvo.....
Staci sa len pozriet okolo seba a najhorsie je, ze mnohe zeny trpia, velmi trpia, ale danu situaciu v konecnom dosledku nemozu...alebo niektore ani nechcu ...riesit.
A tazko sudit nieco, ak nepozname nazor oboch stran,...ale to je vsade v zivote.
Ja by som skor povedala, ze prave v takychto chvilach si uvedomujem, ake stastie ma v zivote postretloÚsmev

unbelami (bez overenia), Po, 02. 04. 2007 - 08:43

Ja som tento pribeh len videl. Vtedy som bol o nieco mladsi a nerozumel som vsetkemu, to ani teraz nerozumiem Veľký úsmev. Bol som z toho zhrozeny. Media nam masiruju mozocky proti vychodnym krajinam a aj proti inym nabozenstvam. Je jednoduchsie co je rozdielne, nazvat terorizmom alebo sektou.

No veru, mam manzelku z juhu a vidim tie rozdiely Veľký úsmev.

Childuska, Po, 02. 04. 2007 - 21:04

Neodcudzujem ine narody, no urcite su tam aj kulturne rozdiely okrem rozdielnej pleti, jazyka...

Ktovie aky pohlad maju oni na nas?
K problemu unosu deti napisem len svoj pocit, ze urcite "existuje" tento problem, a urcite nie v malej miere, ked sa medzi krajinami uz podpisali rozne dohody s opatreniami proti unosom a manipulaciam s detmi.
Mozno ma kniha nedostatky, snad je to naozaj tak "americky" pritiahnute za vlasy, no bola to kniha ktoru som citala so zatajenym dychom, a nemala som pochybnosti o velkom a smutnom pribehu so stastnym koncom.

Ranná rosa... (bez overenia), Po, 02. 04. 2007 - 21:25

Childuska, povedala by som, že sme všetci o tom istom, len v tom svojom. Tak ako nám vadia Ukrajinci, ex-Juhoslovanci a pod. tak aj my vadíme v iných krajinách. Včera som sa v škole rozprávala s dvoma maminami, že nechápu, prečo sa všade robia také rozdiely. Prečo majú ľudia problém akceptovať to, že niekto nie je Švajčiar...prekvapilo ma, že aj Nemci, Američania a Briti tu cítia tie rozdiely...podľa mňa je úplne jedno, v ktorej krajine si: cudzinec bude vždy cudzincom. Otázne je, ako sa s tým človek vyrovná. Či z toho bude denne mat depky, alebo sa dokáže nad to všetko povzniesť. Mne trvalo dosť dlho, kým mi začalo byť šumafuk, čo si kto o mne mysli.

Sranda bola tiež, keď sa Američanka pozastavovala nad tým, prečo sa tu musia ísť predstaviť susedom (prisťahovali sa na vidiek), keď v Amerike sa domorodci prídu predstaviť novým susedom a prinesú koláč, alebo čosi...tak som jej povedala, že na Slovensku nemáš ani jedno ani druhé, že nám je to proste jedno a keď si niekto padne do oka, tak sa skamaráti a hotovo...

Pre veľa ľudí som jedna z východného bloku a bodka. Pre jednu susedu som z krajiny, ktorá podporuje teroristov prísunom zbraní (videla to v dákom americkom filme)...pre ďalšiu som z Ruska a tam by veru nešla, lebo je to tam hrozné, kriminalita, únosy a tak.

***...na bosých nohách, v pravej ruke dúha, v ľavej lotosový kvet...***

Kamila, Po, 02. 04. 2007 - 21:37

Och joj. A ja, že len na Slovensku žijú "čudá"Veľký úsmev .

zuzka82, Ut, 03. 04. 2007 - 12:46

Úsmev Úsmev pekny den dievcata, som tu dnes 1x..a ma zaujala tato tema, len kvoli tomu, ze manzela mam cudzinca..
v skratke, moje manzelstvo je zatial bez nejakych problemov, asi ako kazde ine...
chcela som len tolko...to, ci vam ten vztah s tym muzom vyjde, nezalezi na tom, ci je cudzinec, ci z vedlajseho mesta.. zalezi na tom, aky je clovek, ako ste si navzajom schopny prisposobit sa a podobne..
takze, kazdej prajem, vela vela statia...Úsmev

Zuzana, Ut, 03. 04. 2007 - 12:58

Ahoj Zuzka,
vitaj medzi nami, porozhliadni sa a ak budes mat chut, napis o sebe do rubriky KTO JE KTO.Úsmev

Aslim, So, 27. 09. 2008 - 14:14

ahoj zuzka ja som tu tiez dnes prvy krat,som rada ze ti to manzelstvo bez problemou ide...moj muz je tiez cudzinec,mi zijeme v cudzine na zaciatku bolo tiez vsetko pekne ale niekedy nastanu problemi a on bude posluchat svoju rodinu a svoju krv...tak si daj na to pozor....prajem ti vela stastia ...Úsmev Úsmev

sisulik, Št, 03. 05. 2007 - 11:12

ja som nejaku dobu robila na jednej z nasich ambasad v jednej z arab. krajin....pribehy su rozne...dostali sa k nam pribehy z viacerych krajin a nielen z tej, v ktorej sa ta ambasada nachadza...miesane manzelstva su v podstate take ako nemiesane...najdete velmi stastne manzelstva a aj manzelstva, ktore vobec neklapu. co sa tyka unosov deti atd., verim tomu ze to vseobecne vo svete existuje a urcite aj na SR...zo SR poznam jeden konkretny pribeh, kde manzel-manzelka su obaja slovaci a manzelka s dietatom vyslovene "zdrhla" s dietatom zo SR.
netreba hadzat iste narody do jedneho vreca...vsade su ludia rovnaki s istymi odlisnostami. ja som uz sedem rokov v manzelstve s cudzincom a musim podotknut, ze mame velmi stastne manzelstvo, ma uzasnu rodinu, ktora ma prijala za svoju a taktiez ho takto prijala aj moja rodina. viem, ze nie kazdy ma taketo stastie, ale tak ako ma nemusela prijat jeho rodina, nemusela prijat jeho moja rodina...;)
prajem kazdej z vas velmi stastne manzelstva a krasne deticky....

bigmama, So, 27. 09. 2008 - 16:12

tiez som citala bez dcery neodidem, bolo to davno, dnes zijem v zmiesanom manzelstve v cudzine, manzel vyrastal v krajine islamu, vie citat koran, ale nie je praktizujuci moslim, ja som veriaca, len tolko k mojmu nabozenstvu Úsmev , doteraz sme ani raz nemali nezhodu, co sa tyka nabozenstva, mam rada ked mi cita koran v originali, hoci nerozumiem ani slovo, ale ked diskutujeme o nabozenstve, je az zarazajuce, kolko je toho spolocneho v rozdielnych nabozenstvach, keby sa ludia viacej koncentrovali na tie spolocne veci(alebo veci ktore nas spajaju) a menej na tie veci, ktore su odlisne (resp. ktore nas rozdeluju), zivot by bol lahsi a tak ako napisala Rosa, pre niekoho som dievca z vychodneho bloku, pre niekoho Polka, Ruska... Je mi fuk, co si kto o mne mysli, dolezite je, v co verim ja a co si o sebe myslim ja a ked niekto rype, mam hned odpoved: Mate vezenia vo vasej krajine?! Odpoved ANO, tak vidite, ani vy nie ste len dobri alebo len zli! A ked je niekto ku mne "nepriatelsky" pretoze nemam tu "spràvnu" nàrodnost, je mi to jedno, ci je katolik, moslim, budhista, jednoducho je to zly clovek a nie je zly pretoze je moslim alebo katolik!!! asi som to zamotala, ale snad to pochopite Slnko prajem pekny vikend vsetkym Kvietok Objímam

rybarybata, Ne, 10. 05. 2009 - 17:59

tak poviem Vam, ja som aj videla ten film, hadam sak aj vy, ale citala so ju najmenej 3X, ale citat je ovela lepsie, je to tam dopodrobna opisane, viacej som to prezivala, ale obdivujem Betty ako sa vynasla, a dokazala sa vymanit z takeho nebezpecenstva......na Vianoce som dostala knizku velmi podobnu BEZ DCERY SOM NEODISLA, tak isto ma zaujala, ona Slovenka, a on Kenan....ale kto nahodou este necital tieto knizky, vrele odporucam

cookies, Ne, 10. 05. 2009 - 22:57

ja neviem....ina kultura,ine pravidla,iny pohlad na vec,na zivot....
laska je laska,ale ja by som teda nechcela taketo priserne chvile zazit...
je to"vdaka"tomu,ze zena stale veri,ze sa nieco v tom chlapovi"zlomi"a ked pride na to,ze to tak nieje tak je vacsinou neskoro,a to uz musi siahat na dno svojich moznosti,schopnosti a sil,aby uchranila to najcennejsie co jej zivot dal...
je to smutne,ze je to tak....Plačem
ja poviem po pravde,nechcela by som taketo nieco prezit....zle sa mi nad tym zamysla nieto este si skusit taketo trapenie...
citala som tu knihu,videla filmove spracovanie,a teda riadne zle pocity vo mne to zanechalo...ani sa mi verit nechce,ze takto este funguje svet...niektore kultury su ako v dobe stredoveku keby zaspali...

jajumisko, Pi, 18. 02. 2011 - 19:17

Ahojte,tu knizku som citala aj ja a mozem povedat bohu zial som v takmer rovnakej situacii az na to ze dieta mam este pri sebe ale musim o neho bojovatPlačem zijem v grecku,vydata nie som ale mam 1dietas tunajsim grekom,ktori sa dietata vzdat nechce hoci sa o nas nestara,robi si co je jemu dobre....takze mam peklo a rada by som sa vratila domov,ale su tu ine prava a musim o svoje dieta tvrdo bojovat...Ako to skonci?Napisem ked bude koniec....Smútok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama