Som doma už veľmi dlho, jedna materská , druhá .... štvrtá, zbehlo pomaly ale aj rýchlo, dlhých trinásť rokov. Ale rovnako ako na začiatku, keď som každé ráno skoro slzy ronila, pri manželovom odchode do práce, tak ani teraz neviem byť sama doma. Jasné, že je so mnou aj môj malý anjelik s rožkami, ale to nestačí, obchádza ma des a hrôza z prázdneho domu. Teraz už našťastie pracuje môj drahý z domu, aj keď sa na mňa mračí, lebo ho stále vyrušujeme, nie som sama, aj keď zo mňa veľký úžitok nie je dá sa to zvládnuť. Horšie je to keď odchádza na poradu raz za dva týždne - pomóc. Motám sa z jednej izby do druhej nič neurobím, dieťa má uspokojené najnutnejšie potreby a ja sa idem zblázniť od nepokoja. Neviem byť sama so sebou.
Dievčatá som sama čo takto prežíva materskú dovolenku? Dúfam, že nie som jediná vyšinutá.:-/
kami neboj niesi sama ja som na tom podobne a to ma maly len 10 mesiacov niekedy mam pocit ze to doma nevydrzim..... minule som stretla kamosku a poviem vam ze ja som uz aj zabudla suvisle rozpravat s dospelym clovekom 
..... si hovorim ze uz osprostievam tak som zacala luskat anglictinu nech nepozabudam ..... reku nech sa do roboty nevratim s oknom 
ked uz neviem co od nudy tak vyvolavam koli kazdej sprostosti muzovi na mobil do roboty xixixi 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, akú máš oporu v manželovi? Si naňho moc naviazaná? Prepáč, nečítala som všetky tvoje blogy, je toho veľa... Ja sa tiež tak motám a hnevám na seba, že nič nerobím a tiež by som sa mohla oveľa viac malému venovať (prvému som sa venovala 1000x viac). Ale motám sa vždy vtedy, keď nemám pokoj na duši, keď mám dni, že nie som si istá partnerom, on totiž často odchádza po hádke, keď mi podľa mňa dáva najavo, ako ma nenávidí, no a jeho to prejde kdesi vonku a ja ostávam v tom omyle/pravde a tŕpnem, kde je pravda, vtedy nemám žiadnu motiváciu ani chuť nič robiť, akoby som ani nežila. Všetko sa mení, akonáhle príde a presvedčí ma, že ma má rád, že sa na mňa nehnevá, vtedy hneď ožijem. Pocity si vyrábame sami, dnes mi aj partner povedal počas hádky: Tak po prvé - rozplakala si sa ty sama... bla bla bla ostatné som už nevnímala, o chvíľu som však dostala záchvat smiechu - lebo veď aj keď mi to povedal hnusne, mal pravdu. nerozplakal ma on, rozplakala som sa ja. už sa zamotávam, neviem, či niekto rozumie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je také všelijaké, ja som antityp žienky domácej. Manžel veľmi triezva duša, ak môže pomôže, ale ťažko pochopí. To je na dlhú debatu a nemá zmysel rozvádzať. Ale tiež absolútne nezvládam, keď je na mňa nazlostený.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, povedz, ako sa dá žiť s niekým, kto nevie pochopiť? Dá sa to? Môže sa to? Musí kvôli deťom? Viem, že ho nezmením, tak ako on mňa, ale mám šancu, že sa zmení sám tak, aby to mňa prestalo bolieť? Alebo to musí najprv prestať boleť mňa, aby sa on mohol zmeniť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež rozmýšľam na tou poslednou vetou, len netuším či je to reálne. Ani nie zmeniť jeho, len by inak reagoval na naše krajšie ja, schované pod maskou trápenia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, tak som to myslela, len ma nenapadlo ako to vyjadriť. jasné, každý povie, treba začať od seba, lenže keď som už taká "zmenená" týždeň, dva, tri, raz som vydržala mesiac a on si nič nevšimne a naďalej je rovnaký, tak ma prejde trpezlivosť a urobím ešte väčšiu scénu ako naposledy a mám ešte horšie pocity ako predtým atď. dokolečka až sa zákonite musím raz z toho zblázniť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja som sa seba pytala, ci sa da zit s dakym, kto mi len vravi aby som nerobila sceny, nerevala, ze su veci nad ktorymi sa treba naozj trapit. casto som mala pocit ze stojim vedla tej revajucej "akoze mna" a pozerala som sa na to objektivne a vravela som si ta snad neni normalna. pravdupovediac teraz, ked som sama, ani nemam pred kym zaplakat, dusi sa to vo mne a kontrolujem sa ci som este stala chapava mama aby som to teraz neprenasala na dieta. casto som mu vravela ze na neho nekricim ze len potrebujem cosi - mozno aj placom zo seba dostat a zas bude ok. a aj vacsinou bolo. no aj tak sa mu to nedalo vysvetlit a doteraz to nepochopil. asi to bude pre neho sok ked mu to raz spravi ina o ktorej si bude mysliet ze je taka dokonala a nemoze sa tak velmi zmenit ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mavam presne ten pocit, akoby som bola vedla niekoho, na koho sa pozeram, lebo seba nespoznavam. niekedy aj ked sa pozriem do zrkadla, tak tiez vidim cudzie telo, cudziu tvar a hovorim jej: takto si to chcela? preco tak vyvadzas? ty predsa nie si najdolezitejsia na svete!
Ak muz neznasa plac, psycholog mi radil, odist plakat do inej miestnosti. Vraj zensky plac je velmi silna zbran. Zo zaciatku to tak aj bolo u nas, vtedy ma priatel polutoval, pytal sa, co mi je a mne to tak dobre padlo, ze vzdy ked som to znova potrebovala pocut, tak som sa asi sama podvedome dostavala do situacie, kde nasledoval plac. Lenze postupom casu to priatela prestavalo bavit a bol coraz otupenejsi, az mu to zacalo uplne prekazat a vzdy zuri. Placom chcem vyjadrit, ked uz nepomahaju slova, ze aha pozri ako ma to boli. Muz vsak vtedy vidi nieco, co pre neho nie je jasny prikaz a nevie, co ma vykonat. Zena mu hovori mam problem (citovy) a on nechape, co je to za problem, co ma robit, on vidi problem to, ze zena reve. Preto sa mu zda ako vhodne riesenie povedat jej: nerev. Tak to chapem ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach joj! Nebola som síce doma tak dlho ako ty, len polovicu, ale tak dobre viem o čom píšeš.
Prešla som tým a dnes vlastne žasnem, koľko trpezlivosti mal so mnou muž, určite to nemal ľahké ani on. Čakávala som ho doma ako verný psík a keď neprišiel domov v obvyklý čas, že musel v robote ostať dlhšie, alebo ísť čosi vybaviť, sadla som si - ja nemožná!-, alebo som blúdila po byte a nebola som schopná do niečoho sa pustiť. Nešlo o to, aby ma odbremenil, alebo mi niečo pomohol. Stačil len ten pocit, že nie som sama, že je so mnou.
Vždy som si myslela, že to bolo tým, že som ostala odrezaná na dedine, bez svojich blízkych, bez kamarátiek, bez kontaktu s niekým, koho nestretávaš denne...a ako tu čítam, asi to ani nebolo preto 
.
Teraz ani nie som na MD a je to podobné. Snívam o tom, že decká na pár dní odídu, že budem mať chvíľu pokoj. A keď odídu, aj tak si nič nezačnem robiť, lebo zas len blúdim po byte a je mi z toho zle, aký je prázdny a tichý...No kto by mi vyhovel?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm, dieta ma len rok a pol, ocino nam este studuje...a asi aj toto moje spravanie ozaj bludnej ovce ho dohnalo k tomu ze nas opustil
...cele dni som len tak prezivala, starala som sa o dieta...ale vsetko to bolo len o cakani na neho. nemala som sa komu postazovat ako mi je tazko bez kamaratov, znamych, chcela som aby bol viac so mnou nie este aj ked to malo co s nami mohol byt siel s kamaratmi von na pivo. a teraz sme ostali sami a strasne sa snazim z toho vsetkeho vyhrabat ... on si uziva zivot a ja cele dhni zas len okolo prcka...a sama. :-/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa, nič nie je stratené. Raz mu začnete chýbať... a ak nie, tak nestál za to, ale verím, že áno.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem 
...chyba mu syn, je to cerstve, opustil nas pred 3 tyzdnami, maleho bol pozriet dva krat a je to aj casovo narocne bo sme kazdy z ineho mesta 30 km - tak teraz ked uz nebyvame spolu je to ozaj daleko - aj ked trosku blizsie ako cez akademicky rok 300 km - ked za nami dochazal zo skoly. samota je ozaj tazka, hlavne ked som teraz viacmenej financne zavisla na najblizsich, mlynsky kamen na psychiku. dako to uz pojde, treba sa len na to par krat vyspat (naucime sa s tym vychadzat, dufam)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je to tazke, viem si predstavit, ze ked sa stretnete, tak chce dohnat svoju nepritomnost hlavne u syna a na teba akoby kaslal, cize je asi nerealne, aby ste ostali spolu sami dvaja a pripadne sa porozpravali...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa, hrozné s takým chlapom, žeby ešte bol stále nezrelým malým chlapcom.
Obdobie, keď máme malé dieťa, ktoré si vyžaduje permanetnú pozornosť, okrem času keď spí, je pre nás veľmi náročné. A keď nám nemá kto pomôcť a aspoň na chvíľu prevziať dieťa aby sme sa na chvíľu nadýchli, ide to s nami dolu vodou. Jedinou záchranou pri nezodpovednom chlapovi sú priateľky, mňa už párkrát zachránili z najväčšej biedy, tak skús nájsť aspoň tie.
A chlap možno dospeje, alebo naozaj za to nestál. Len samota je zlá ... Drž sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak teda nestačím sa čudovať!!! Ariesa, najviac ma teda "berie" to, že vas opustil teraz, ked má vlastne prázdniny a mohol si dopriat ten čas na vzťah a na maleho!!! Ak chceš napíš nám viac do blogu ako to vlastne bolo, ake to je, taký svoj vlastný príbeh....ten tvoj je fakt nezrelý...čakáš že dospeje???
Drž sa!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lienka, to akože myslíš, že nikdy nedospeje? (lebo sa to trochu týka aj toho môjho)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...to by som sa neodvažila tvrdiť!.. ale neviem kde sa berie toľko nezodpovednosti ...čím to je?? rodičia pridlho držia nad nimi ochranné krídla??
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babulky, ste zlaté, konečne sa cítim normálna. Nie som na MD, ale to nepochopenie pri komunikácii s partnerom je hrozné. Občas mám pocit, že každý hovoríme iným jazykom.
U nás je najväčším kameňom úrazu čas. Môj milovaný ide na tenis alebo s naším psíkom a vráti sa večer o pol jedenástej. A nedokáže pochopiť, čo som vytočená. Veď som vedela, kde je. Teraz skúšam nový spôsob. Sama som zistila, že keď si ma pár dní nevšíma a nepýta sa ma aký bol deň a čo som robila, znervózniem.
Tak skúšam to isté. Nepýtam sa, kde tak dlho bol. Skúšam to asi tretí deň, efekt je zatial slabý. V najbližšej dobe mám ísť na dva dni na služobku. Predtým by mi vadilo, že budem bez nich, teraz si vravím, že si to aspoň vyskúša aj ten môj. Čakať na niekoho.
Takže je to asi všade rovnaké. Ako by bolo super, mať návod na použitie k inštitúcii zvanej manželstvo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami presne viem o čom píšeš!!!
to tvoje...Neviem byť sama so sebou.....platí 1000x aj na mňa!!
Na materskej to bolo dosť zlé....ale pravdu povediac, ani po nej to nieje na 100% zažehnané....proste sme TAKÉ.
A u mňa to ani nesúviselo so vzťahom s mužom, detmi...okolím.
..bolo a je to len O MNE, o mojej hlave...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a presne toho sa aj ja obávam, že to je len o mne a sama musím niesť zodpovednosť. dúfala som, že v 40, 50ke už budem iná, ale ako vidím u viacerých asi nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienka,
fakt je kus pravdy na tom, ze je to o hlave a ...musime s nou bojovat, ci sme na nmaterskej alebo aj v praci...potom mame nervy , ze nestihame a...kopec@eci okolo, ale stale sa casom viac a viac presvedcujem, ze je to o mne a nie o okoli a ...tesim sa, ze okolie ma formuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienka ako čítam všetky príspevky, ako keby sme boli jedna a tá istá, len sme na viacerých miestach, ako sa dokážeme trápiť a pritom sme šťastné, máme fajn mužov, ktorí nás ľúbia, deti zdravé a snáď aj finačne nie sme na tom zle, veď jesť máme stále čo, tak prečo nás niečo zožiera, kde a kedy sa stala chyba, že nevieme svoj život žiť naplno, že naša dušička stále sa chveje, plná úzkosti.Či fakt nám niečo v tých našich makoviciach chýba, niečo čo by nás malo poháňať, veď neviem ako Ty, ale ja sa motám nie ako bludná ovca, ale ko zabudnutý balon,iba sa dávam unášať a bojím sa každého vánku, vetríka, ktorý by ma mohol zaviať na nejaké pichliače, ktoré by mi mohli ublížiť a už dopredu predýchavam tú bolesť, ktorá vôbec nemusí prísť, ale čo keď náhodou .V mojej mysli sa deje a odvíja niečo čo nemá žiadnu realnu podstatu, ale rozkázať sinedokážem tak sa cez slzy usmievam a dýcham zhlboka, aby som stále nebola ako smutný slon v porceláne.Chcem tak veľa? Len normálne denné starosti, aby som sa nemusela vyhovárať na bolenie hlavy, keď má malá volá na zmrzlinu, ale bojujem statočne a premôžem sa, ale to utrpenie ostáva vo mne, o všetko bojovať má už prestáva baviť veď to má byť predsa prirodzené ako dýchanie, ale mne sa zdá, že už aj dýchať ma bolí. Mojou výhrou súsplnenédenné povinnosti, prečitána rozprávka s malou, a čítanie knižiek, ktoré má už nenaplňa tak ako si predstavujem. No ale teda som, tak dýcham a bojujem ďalej./len dokedy?/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babenky, ja som síce na MD už 2 rok, ale to blúdenie po byte nepoznám! Čo je to? Som asi príliš akčná, na to aby som kdesi blúdila a len tak posedkávala. To by som sa zbláznila! Veríte mi, že neviem čo je nuda! To som nikdy nezažila! Vždy sa nájde nejaká práca alebo zábavka a nenudím sa.
Ano, som veľmi rada, keď môj milý príde domov z práce, služobky, chaty.... Ja viem kde je a kedy asi príde, neblúdim po byte. Spravíme si s Helenkou svoj program bez ocka. Síce, je lepšie, keď je s nami s ocko, ale vydržíme, neblúdime, nezláznime sa! Máme ho radi takého aký je a nemenili by sme za iného
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kuchelka, FAKT vies kde som?!
Tu chatu s tymi roztlieskavackami si nemusela spominat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi som divná, keď vám nerozumiem.... A prečo nežijete svoj život teraz a tu a NAPLNO! Treba žiť pre dnes, pre každú dnešnú maličkosť a nie pre včerajšok, ktorý už nie je a ani pre zajtrajšok, ktorý vôbec nemusí byť. Žiť pre prítomnosť!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kuschelka, moja kolegyna ma manzela, na ktoreho nemoze povedat jedno krive slovo.. ale fakt, ja ich poznam oboch a nielen vyzeraju ale oni su proste taki akoby sa zoznamili vcera, ten jej nema oci pre ine, mozno aj pre to, ze je to taky ten "inziniersky" typ, ktory vidi skor len svoju pracu a svoju rodinu.. ked sa bavim s nasou sekretarkou, ktora ma uz veru vek mojich rodicov, tato kolegynka pri nas stoji a pocuva a nemoze povedat na toho svojho ani jedno zle slovo Vsak sa jej vzdy aj smejeme (ale v dobrom) ze sa ani nemoze zapojit do debaty Ja si ale nemyslim, ze jej priatel ci ona je ina ako ten moj ci ja.. a tak si ani nemyslim, ze ty ci Un ste povedzme "bezproblemovi"... ja si len myslim, ze vy ste sa proste nasli taki dvaja co k sebe pasuju a co si vyhovuju, co nerobia problemy tam kde nie su a riesia tie co vzniknu s chladnou hlavou... je to o charakteroch a vy ste mali to stastie, ze ste sa prave dva takto sklbitelne charaktery nasli.. 
Ale mozno ze keby sme si tych nasich vymenili, vznikli by na svete dve nove katastrofy Tvoj by mi daval "az prilis" slovnej lasky (to ja zas nemusim) a ten moj by tebe daval zas "prilis malo" tej slovnej lasky a pohroma by bola na svete.. ako malo k tomu staci, aby sa zo stastia stali problemy a naopak Takze budme radi, ze vztahy ako je ten vas existuju na to davat radost a nadej ze zivot je krasny, ze vztahy ako je ten moj existuju, lebo nas ucia o krokoch vpred a pomahaju nam najst to dobre v nas a ze existuju aj vztahy, ktore niekomu proste nevysli... lebo davaju sancu robit to, co nam vo vztahu nebolo dopriane Jooooj kolko optimizmu vo mne.. len keby mi ho tak dolievali kazdy den v rovnakych davkach
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som sa zlakol, ze si nas chces menit. Ze ja a Matej a Ty a Kuschel .
My by sme mali tichu domacnost a vy by ste boli stale vyrehnene .
Ále nic sa menit nebude! Pekne si ostan tam, kde ste a zite stastne az kym vas to nezabije(obrazne a s davkou veselosti v hlave)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ani TY by si toho mojho nechcel :-o No ved hovorim "nezaskolitelny a nepredajny" :-/ Chces, zaplatim ti, ak si ho vezmes
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Haha, nechcem este si zvykne na moje skrabkanie chrbta a masirovanie noziziek a talána mam na krku . Len si ho nechaj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kuschel, to nie je absolútne o tom, že by sme sa nudili, alebo nemali čo robiť, prípadne boli tak zbláznené, do našich polovičiek, že bez nich nevieme žiť. Je to o psychickom probléme, s ktorým si nevieme rady, alebo sme nemali šťastnú ruku pri výbere partnera. Každá má ten svoj, s ktorým sa snaží bojovať, určite hľadáme aj pomoc, keď je to nevyhnutné, ale nie vždy sa darí. Si šťastná žena, ak také nepoznáš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, skús sa na to pozrieť tak, že to nie je problém a nemusíš ho riešiť. A nemusíš s ním bojovať. Jednoducho je to tak ako to je. A keď sa s týmto neuspokojíš a chceš to zmeniť, skús sa nad tým zamyslieť, pozrieť sa z inej, z tej lepšej strany a zmeniť pohľad na vec. Uvidíš, že keď začneš inak rozmýšlať aj veci a svet okolo teba bude oveľa krajší...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kuschel, tiez nerozumiem, nemusim vsetkemu rozumiet, vsak ?
Len som vas chcela pozdravit a povedat vam, ze som rada ze ste, vy dvaja! Pozdrav si manzela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, že tomu nerozumieš aj Ty! Sme na jednej lodi!
A Zdravíme Ťa aj my! Som veľmi rada, že som mohla spoznať takú veselú kopu plnú optimizmu ako si Ty! Super, že si na svete! Svet je krásny a život ešte krajší! Tak si ho vážme a netrápme sa malichernosťami!
Svetlanka, napíš mi mail, chcela by som byť s Tebou viacej v kontakte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ved, Kuschel, kde by sme brali cas na malichernosti, vsak ? Nemame ho predsa tolko!
Ja vam neviem zienky, ale na mna na kazdom kroku ciha tolko nastrah, tolko neodolatelnych , vzrusujucich a inspirujucich veci, co treba vyskusat a precitat, ze proste niet casu stat a truchlit. Staci sa len zapocuvat a nieco si vybrat.
Hej, hej, staram sa aj o deti Momenatne mame na programe origami.
A napisala som "vam" mail
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá ja vám zo srdca prajem radosť zo života, partnerského vzťahu, kontrolu nad svojim bytím, rozvahu a pokoj v duši. Len si myslím, že nie všetko podlieha našej vôli a naších rozhodnutiam, aj keď ich sila je neodškriepiteľná. Čo tak depresie a iné duševné poruchy viac i menej vážne. Niekedy naozaj nesprávny výber partnera, alebo veľmi zložitá životná situácia. Každá sme nastavená inak, každá má iný pohľad na svet, inú vieru v seba , svoje schopnosti, a tomu zodpovedajúcu silu a energiu boriť sa s problémami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, fakt v hlbke srdca veris, ze "zivot" je takto nespravodlivy, ze doprial pocit stiastia len vyvolenym ?
Vyhodit z mysle take myslienky je uz riadny krok k stastiu (pod tym myslim najcastejsie taky ten slavnostny pocit, ked kazda minuta je sviatkom).
Ja mam naozaj hlboku vieru (co vieru, istotu!) v to, ze pricipy zitia su jednoduche a je ich malicko. V jednoduchosti je krasa, nech uz sa to tyka matematiky, al. svorenia a fungovania sveta.
Kazdy sme iny a jedinecny, mame iny ciele, sny a tuzby, ale kazdemu je dopriate vsetko, co k statsiu potrebuje. Zvacsa ani nejde o materialno. Ale aj to "materialne statsie" sa kludne prida.
Jediny problem mozno je, ze my v to neverime, sme casto velmi sputany materialnou realitou, neverime, ze existuje duchovno a dusa, kt. ma moc nad hmotou. Zvykli sme si neverit, aj ked si mnohi hovoria, ze veria v Boha. Nase sny a kridla si sami odtiname, lebo to predsa nie je mozne, aby xyz ..... zazraky sa predsa nedeju v 21-storoci!
To je na nekonecnu diskusiu ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svetlana , ťažko vysvetľovať niečo čo sa vysvetliť nedá ,mám fantastického muža, nemám problém vo vzťahu, s deťmi nemám problémy, ľúbim ich a ony ľubia nás, všetko je krásne, sú dni, keď všetko preciťujem ako Ty, všetko je jednoduché a krásne, žiaden problém, ale zrazu niečo sa zatočí a moja myseľ nie je schopná sa brániť čierným mrakom, tu je to čo vraví Kamila a toto pochopí len ten čo to prežil, ťažko chápať , že vôľa nezmôže nič, len ešte viac vás presviedča o vašej neschopnosti, vieš, že to len musíš prečkať a ono sa vrátia naspäť tie chvíle šťastia. Ináč stále spomí nam na chvíle , keď som bola ako Kuschel, akčná a nič ma netrápilo, bolo to fajn, ale v jednom okamihu sa to zvrtlo a tak aj napriek tomu sa snažím život brať s optimizmom a snažím sa ho žiť, žiť ako sa najlepšie dá, len to, že ja musím bojovať stále o tie svetlé chvíle ,bojovať a nie je to o tom, že by som sa nudila. Nuda je niečo o inom. Lebo pri tom všetkom musím zvládnuť domácnosť, štyri decká, teraz už chvála Bohu veľké,psa záhradku , ale aj to ma núti, každé ráno otvoriť oči a ďakovať Bohu za zázrak života, hoci veľakrát prepadám beznádeji, ale ešte stále som, a z lásky k mužovi a deťom nemám inej možnoszti len pokračovať ďalej a ďakovať aj za tie svetlé chvíle, ktoré v živote mám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...veliká pravda je, že kto nezažil, nepochopí....a veru Svetlana, chcela by som mať tvoje "presvedčenie", že každému bolo dopriate rovnako byť šťastným!!a že to sami môžeme ovplyvniť....vôľa občas nezmôže nič...ale opať sme na začiatku...kto nezažil, nepochopí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
baby, je mozne, ze som este velmi mlada! ale nemienim tomu verit
inak, taku ciernavu na dusi, casto z uplne iracionalnych a neznamych pricin, mava snad kazdy smrtelnik. Aj ja, neviem, ci casto, ci zriedka, zalezi od jednotky merania. Presne vtedy cakam. Zijem najlepsie ako viem, prijimam cokolvek prichadza, snazim sa prezit hocico by prislo. Mozno si mylsite, ze som zazila malo "zleho" (a co je to zle ?), ze to je len nedostatok skusenosti, .... to vam vyvratit neviem a ani uz sa o to nepokusam, lebo uz viem, ze sa to neda.
Plne suhlasim s tym, ze kto nezazil a neciti to tak, tak nepochopi. A kto chce, pochopi.
inak ... opustam diskusiu, zase velmi tenky lad, nechem nikoho vedome poburovat, to mi fakt za nic nestoji.
Akceptujem vase skusenosti, ale ponechavam si svoje pravo mat iny nazor ;)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím s Tebou Svetlanka!
U mňa nebol vždy život taký krásny! Zažila som už veru všeličo a nebudem písať, čo všetko. To je moje súkromie.
Zmenou pohľadu na život a zmenou myslenia sa zmenil i môj život. Nejde to samozrejme zo dňa na deň... Stretla som a stretávam tých správnych ľudí, ktorí mi poradia a pomôžu práve vo chvíli, keď to potrebujem....
A opúšťam aj ja túto diskusiu... Všetkým želám krásny a plnohodnotný život plný pochopenia, zdravia a lásky a hlavne bez blúdenia!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To nie je o diskusii, to je o skutočnosti takej aká je, teoriu ovládame všetky perfektne a to o čom rozprávate Vy , my budeme rozprávať aj dva dni, ani o mladosti, lebo môžete mať aj kopu rokov a s tým sa nestretnete nikdy v živote/prajem , aby to tak naozaj bolo/ a nie je to ani zlých skúsenostiach, lebo trúfam si povedať, že môj život je slnečné údolie, v ktorom sa samozrejme najdu aj straty a bolesti, aj radosť a utrpenie, ako v každom inom živote, veď o tom je život, nevravím, že prečo to stretlo práve mňa, neberte to tak, že sme nespokojné, my vieme čo nás trápi, vieme ako s tým bojovať, a dokonca máme pri sebe správnych ľudí, ktorí nás podržia a majú radi takých akí sme, len sem tam potrebujeme ten pretlak v nás ventilovať a tak to robíme na tejto stránke, a som veľmi vďačná za každý názor , ktorý si prečítam, lebo sa držím zásady, že za svojim názorom si stojím, ale stojím aj za tým, aby si každý mohol svoju mienku povedať a zase o tom to je, ako vraví Svetlana, každý sme iný a jedinečný, nemôžeme všetci rovnako zmýšľať, lebo život by prestal byť zaujímavy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bludičky sladké Bludičky ...a čo tak pustiť si hudbu podľa svojho vkusu, masku na tvár, pohár zmrzliny, vychladeného ovocia či letného kokteilu do ruky, vyložiť si nohy na stôl, či ponoriť sa do voňavej kúpeľovej soli a krémikovať sa potom, rozmaznávať sa ... každý voľný deň inak - či pustiť si romantiku na plátne a vyplakať posledný slaný zbytočný smútok a otočiť tvár k slniečku, započúvať sa do zelene plnej vtáčieho spevu a nechať si teplý vietor pohrať s mokrými vlasmi - proste iba tak sama byť pre seba a sebou bez výčitiek, či iných myšlienok.... pokiaľ nemáte upratovacie mánie zo samoty či ničnerobienia - skúste ako je fajn byť tu občas iba pre seba...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj moja zlatá, len ja momentálne nemám šancu sa takto rozmaznávať, kradnem si každú minútu, aby som sa k vám dostala, ale raz si také určite naplánujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bula mi raz mala - še mi raz nedočekala...
neviem či západniarky pochopia, ale ty Kami iste - ja len že si ako bludná ovca bez muža, roboty máš iste dosť, no ROBOTA ŇE ZAJAC NEUCEČE...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte babulky, bludičky, pridávam sa ešte k tejto debate, lebo tiež nepoznám ako je to nudiť sa. Ale na to blúdenie na materskej, to poznám, v mojom prípade 7 ročnej a dochovala som a pochovala 80 ročného 100 kilového svokra. Frfloša na n-tú a vyzeralo to že ako 30 ročná ostanem doma s ním na opatrovateľskom. Život to zamiešal inak, chvalabohu aj pre neho. Ja som ten pocit poznala. Také smútkovanie, keď nevidíte východisko a stojíte so svojím životom na mieste a nie a nie sa pohnúť. Mira-Mária ale má pravdu. Viete čo to znamená? Že vaša unavená dušička si potrebuje odpočinúť. To vážne. Urobte vtedy niečo čo vás poteší, hoci aj za tú cenu, že ostane v drese kopa riadu z dvoch dní, alebo bude sáčková polievka, alebo deťom dáte fľakaté tepláky....vtedy sa potrebujete vzbúriť proti čomukoľvek a všetkému. Vtedy treba byť sebec a venovať sa sebe, lebo duša smúti. Každá pozná pocit, kedy si v návale najväčšej zaneprázdnenosti vravíte: "Keď budem mať chvíľu čas, toto spravím..." tak to je tá činnosť, ktorá vám pomôže práve v tejto chvíli. Neváhajte. Potešte samu seba a vybočte zo stereotypu. Robota nieje zajac, neuteče, a ani muž sa nezblázni, a ani deti neochorejú....mama občas musí utiecť od všednosti, aby nabrala energiu a silu na všetku tu starostlivosť a lásku, ktorú dáva. Porozmýšľajte nad tým takto...a majte v zálohe to pekné, čo pre seba chcete spraviť. A spravte to vtedy keď začnete blúdiť. Čítali ste od L. Hayovej Miluj svoj život? - vrelo odporúčam, je to pekný návod na šťastie pre naše poblúdené dušičky....skúste to....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
už som si myslela, že ma nikto nepochopil, zas som sa zle vyjadrila....díky Drahuška majte sa rady dievčatá a neslúžte okoliu 24h denne!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale ved to nie je o nudeni sa - su to depresie. A niekto sa s nimi vie vyrovnat lahsie, niekto tazsie. Niekto sam, niekto s pomocou. Ale urcite to nie je o nude.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:-} Ahoj Sizka, ja viem, že to nieje o nude, ale práve nuda tento pocit nepotrebnosti a prepracovanosti, nemilovanosti a ešte čohokoľvek a nepochopenia, znásobuje. Poznáte niekto pesničku, ktorej si pamätám iba túto vetu: ....dělání, dělání, všechny smutky zahání....zaspievaj si ju, keď ti bude ťažko. Je málo žien, ja im hovorím vrtule, ktoré majú čas sa nudiť. Ja osobne to nedokážem pochopiť, a tíško im závidím , lebo v tom čase nudy by som si toľko vecí schela porobiť, alebo dopriať, keby som ju niekedy mala....Mne sa ale osvedčil hore uvedený recept. Fakt to funguje. najťažšie je v tej chvíli sa PRINÚTIŤ, niečo spraviť (a nemyslím len vysávanie a žehlenie...) ale poteší napríklad, keď si sadneš doprostred bytu, kde padla bomba a opravíš si zips na gatiach, ktoré by si tak rada nosila, ale ten potvorník sa tam nie a nie sám prišiť....tak chodíš občas zo zicherkou. Je to niečo pre teba a vybočíš zo stereotypu. Potom ťa síce chytí panika, koľko času si tým stratila a ako všetko porobíš, ale čudujsasvete, odrazu ide všetko odruky a máš aj ostatné s radosťou porobené. Ja takto hľadám energiu na prekonanie "depky blúdivej". Poznám sa s ňou veľmi dobre....stará známa. Najhoršie na nej je ten pocit nedocenenia, že ty beháš okolo ostatných ako odtrhnutý vagón a okolo teba nikto....preto sa lieči jedine sebeckým ukradnutím si času LEN PRE SEBA. Je to potom také malé zadosťučinenie....tak a teraz kašlem ja na vás... Nemám pravdu?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...máš Drahuška, múdra žienka ,čím viac Tvojich komentárov čítam,tým mi čoraz viac "pasuješ", mám pocit ,že sme rovnaká alebo aspoň príbuzná krvná skupina ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fíha...ďakujem, ale pozor, aby som nespyšnela . Ja som sa tu medzi vami babuľky všetky moje zlaté tak rada ocitla....a hlavnej šéfke keby sa to dalo, vystrúham poklonu až po zem. Bol to najlepší z najlepších nápadov , takto tdať všetky radosti a starosti nám mamičiek dokopy. len keby boli aspom trojhodinové prestávky v práci . ale treba to vedieť maskovať. Potom ide práca lepšie od ruky, keď sa tu zasmejem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj Kami, to teda nie si... Ja som vyšinutá už po pár mesiacoch- asi mi pomáha aj strach a to, že sme teraz u mojich rodičov (prerábame a byt je skutočne neobytný...) a nemám doma ani našu bábiku...:-/ a tak sa celý deň len motám, 1,5 hodiny odsávam, motám, ..... a môj muž príde domov a spýta sa ma:,,a čo si celý deň robila?!" a ja som unavenejšia ako po 12 hodinovej šichte (pritom sama viem, že odpoveď typu: ,,nič" sa ani moc nelíši od pravdy
) nešťastne krútim hlavou... nie som lenivá, ale asi na materskej DOVOLENKE!!! 