to, co ti matka denno-denne opakuje o tebe samej moze byt aj uplne opacne - a prirodzene s opacnym efektom... takze MAMY skusme byt opatrne vo vyjadreniach 
aj ked "to tak nemyslime".
nas Kubik je individualita, vodnarik, "hlavou proti muru". Viem to uz teraz snad sa mu to v zivote zide. 
Konvalinka 
Osobne nechavam, aby sa individualita mojho dietata mohla vyvijat sama, bez toho, aby som do toho motala svoje predstavy. Chapat povahu dietata (alebo kohokolvek, ci cohokolvek) je u mna spojene prave s nedavanim ziadnych charakteristik, ale cistym vnimanim, pozorovanim. Ak chcem nieco pochopit objektivne, nemozem si to dopredu zadefinovat sama.Mimochodom, tie rodicovske predstavy su casto iba zboznym zelanim...
A este ma napadlo - evokujem v niekom nejake dojmy, pocity - a to som skutocne ja? Nie je to nahodou iba obraz maleho fragmentu toho, aka by som teoreticky mohla byt, alebo toho, aka som sa v danej chvili javila? Ja mam pocit, ze clovek je tym, kym sa vnima sam. Keby som mala skutocne byt vsetkym, co mi kedy niekto povedal, ze som...
To by bolo vsetko z toho najlepsieho a najhorsieho tiez
Moj Matko ma meno Matej - Bozi dar.
A uz to tak vyzera, ze som sa trafila. Pretoze mi osud zavial do cesty ludi, ktori mi objasnili to, co som sipila.
On je naozaj bozi dar, ktory mi otvoril srdce aj oci, a predlzil tym vstupenku v hre zivot 
Ci odhadneme to ukaze len cas. Nase ratolesti nech su akekolvek nas aj tak dokazu pravidelne prekvapit.....ked sa parmesacni stavaju na nohy sme celi bez seba...odkial ta sikovnost?
Ked zarecituju prvu basnicku v skolke ostychavo si utierame slzy a divime sa odkial ta citlivost?
Ked vlezu do puberty a odvravaju tak si opat kladi3eme otazku odkial ta ,,,hubatost,,,?
Je to sranda s nasimi detmi, je to mix roznych genov a urcite sa tam najde aj kopa z tych nasich. Ked sa spravne zamiesaju, mame doma babku s dedkom a tetka sa tam tiez najde.....
Ked sa im pozrienme do oci vidime tam cast nasej rodiny a velakrat vidime jasne crty rodinnych prislusnikov. Moja dcera je bordelarka ako ja, syn naopak v tomto sa podal na otca, je jasne ze su nase.....
všetky tie moje prirovnania, že symbolizujem alebo presnejšie evokujem v ľuďoch pocit "čert a živel"- asi znamenajú, že ľudia vnímajú určité "ľudské" črty aj nejak podvedome. "Dotyk",nie fyzický- každé prejavenie sa- fotografia, pár písmenok či pohľad do očí človeka nám dáva jasnú indíciu. Takže mne naozaj asi hlave tie rohy svietia
).
Spomenula som si však na zabudnuté slová z detstva, ktoré mi často opakovala moja maminka. Femme fatale a "šer še la fam" (pardon, píš ako počuješ
(skloňovala to smerom k mojej povahe všetkými smermi- rozpučené vajíčko v otcových topánkach pri obúvaní do práce- "šer še la fam",
5 ročná hviezda recitujúca u detskej lekárky Sládkovičovu Marínu -"femme fatale"
A ten...hrdý a pritom zúfalý pohľad, keď to hovorila
Nuž, za všetkým hľadaj ženu... hoci má iba 5 rokov a v ústach jej chýba 5 zubov
Vraj už keď ma prvý raz vložili do jej náručia, bola som femme fatale - "osudová žena"
Naozaj to zo mňa sršalo na prvý pohľad? Jedinkým pohľadom ma prekukla? Alebo mi to tým pomenovaním vložila do vienka?
Ako dieťa som tomu nerozumela, ale dodnes cítim ten pocit hrdosti, ktorý ma pritom vždy zalieval
A teraz- som mama. Odhadla som svoju dcérku? Nicol= víťazstvo. V jej očiach vidím to, prečo som ja čert, živel a femme fatale, ale okrem toho v nej vidím najmä takú neohrabanú nežnosť, moje krehké, farebné, kikirikaté a tvrdohlavé ...ČiČi. Neznie to tak krásne a vznešene, keďže ten náboj tým slovám dáva práve francúzština, ale pre mňa je to moja ČiČi- tá, čo si podmaní každého a dosiahne všetko, čo len bude chcieť. Snáď som sa trafila
(a aby to bolo kompletné, čo som bola odjakživa pre moju maminku a pravdepodobne sa nemýlila
- bola som Michell, proste budem ti hovoriť len slová, ktorý rozumieš- i love you, i love, i love you, Michell moja drahá- tieto slová patria k sebe... Neviem to povedať tak krásne, ale túto pesničku (s obmenou mien) myslím, že "spievame" svojim deťom všetky.
Ľúbim ťa, moja drahá...