reklama

Dušičky nenarodených detí

Pridal/a Elenka dňa 30. 10. 2007 - 11:03

reklama

Ahojte,
deprimujúce a daždivé počasie spolu s blížiacou sa pamiatkou zosnulých ma núti zamyslieť sa - majú aj detičky, ktoré sa nemohli narodiť dušičky? Je to už dávno (10 rokov), čo som musela porodiť mŕtve dieťatko. Bol to síce podľa lekárskej správy "len 22 týždňový plod", ale pre mňa to už bol človiečik - moje dieťatko, ktoré som mala rada a veľmi som sa naň tešila. Možno mi tieto pochmúrne spomienky pripomenula aj reklamná kampaň proti interupciám (podľa mňa poriadne šokujúca), ktorá isto neodradí od interupcie ženy, ktoré sa pre ňu rozhodnú, avšak môže zraniť ženy, ktoré zažili nechcený potrat. Možno je to tým, že kamarátke sa narodilo nádherné bábätko a pohľad naň ma rozľútostil až k slzám. Ja už totiž ten krásny pocit nikdy nezažijem. Kvôli zdravotným problémom už nesmiem otehotnieť. Dva neúspešné tehotenstvá ukončené potratom... Mám síce syna (15-ročného), ale veľmi som túžila po druhom dieťatku - možno dcérke. Niekedy si predstavujem ako by mohla vyzerať. V mojich predstavách je to živé plavovlasé dievčatko s modrými očkami. Na pamiatku zosnulých jej vlastne ani nemám kde zapáliť sviečku - len v mojom srdci. Môj manžel by sa asi čudoval, že ma také niečo vôbec môže napadnúť... Ale dá sa na takúto traumu vôbec zabudnúť? Ani neviem, prečo o tom píšem, ale nemám sa s kým o tom porozprávať - viem, že by ma len málo ľudí dokázalo pochopiť.


reklama

reklama

lienka, Ut, 30. 10. 2007 - 11:18

Milá Elenka je smutné o čom píšeš a prežiť to bolo určite pre teba ťažké.
Zapálim sviečku za tvoju nenarodenú dcérku aj ja....
Možno je na svete dievčatko ktorému chýba taká mama ako si ty...a možno sa ešte stretnete....
Alebo sa vytešíš až s vnúčatkami...

tanka, Ut, 30. 10. 2007 - 11:22

Moja zlatá, je mi to tak ľúto. Niekedy nám určitá udalosť pripomenie niečo bolestné, čo sme tak veľmi chceli nechať na samom spodku spomienok. Neviem, čo na to povedať. Podľa mňa tvoje pocity nie sú čudné a určite pre mnohých práve naopak, sú pochopiteľné.
Som ti moc nepomohla, ale aspoň také virtuálne objatie ti posielam Hambím sa

Elenka, Ut, 30. 10. 2007 - 11:27

Ďakujem, ste strašne zlaté, až mi slzy vybehli.

Elena, Ut, 30. 10. 2007 - 11:40

Elenka, viem sa vcítiť do Tvojich pocitov, na jar moja dcérka potratila, veľmi plakala, pretože zrejme už druhé dieťatko nebude mať, posielam Ti tiež virtuálne objatie...

majas, Ut, 30. 10. 2007 - 14:42

Ano, to čo píšeš je celkom prirodzené, pochopiteľné. Ja som mala skrytý potrat v 12 týždni, bolo to druhé tehotenstvo a aj keď sa nám potom narodili ešte dve detváky a navonok som to znášala hrdinsky, často rozmýšľam aký človiečik to mohol byť. To mi niekedy pripomínaju nevediac aj tí moji, keď riešia prečo práve on, ona sa narodila prvá, skôr.... a ja im môžem povedať len neviem, proste tak to je, a každí je iní. Nič na tom spomienka v naších srdciach ostáva. Elenka čo tak pohľadať plavovlasé dievčatko, ktorému sa lásky vlastnej mamky nedostáva, a dať mu tvoju lásku?

Elenka, Ut, 30. 10. 2007 - 14:52

Ani nevieš, koľkokrát som nad tým uvažovala. Dokonca som sa bola pozrieť aj v detskom domove. Boli tam nádherné zdravé detičky vo veku 0 - 3 rokov. Strašne ma to vzalo. Tie bábätká boli také vďačné za každé pohladenie a tak srdcervúco plakali keď som ich uložila do postieľky... Naozaj to bol silný zážitok. Bohužiaľ na adopciu je potrebný súhlas oboch rodičov a môj manžel s takým niečím kategoricky nesúhlasí. Možno sa to časom nejako vyrieši, možno ho presvedčím. Teraz mám asi krízu a depku z toho, že môj syn má 15 a ja sa už nemám s kým pomaznať. Keď bol menší, bol dosť prítulný...

majas, Ut, 30. 10. 2007 - 15:19

Myslím sme to už tu na stránke rozoberali a ozaj súhlas oboch je určite dôležitý, tak ti držím prsty, nech sa ho raz podarí nenásilne presvedčiť.

droblinka, Ut, 30. 10. 2007 - 15:55

Ahojte,
nedávno som našla túto stránku a strašne sa mi páči, lebo na tejto stránke sa ženy navzájom neurážajú keď nemajú rovnaký názor. Doteraz ma však nič tak nevzalo ako tento príspevok a musela som sa zaregistrovať a napísať. Chcem pozdraviť Elenku a povedať jej, že aj ja mám rovnaký problém ako ona. Elenka ani ja nemám kde zapáliť mojej mŕtvej dcérke sviečku, pretože podľa zákona to bol "len 25 týždňový plod" a v mojom lekárskom zázname sa smrť mojej dcérky uvádza ako spontánny potrat. Je to "už" 5 rokov a pre mňa je to stále veľmi živá spomienka hlboko v mojom srdci na ktorú nemôžem zabudnúť. Najhoršie bolo keď malá zomrela /nemôžem použiť slovo potrat/ a moja staršia dcérka vtedy 6-ročná sa ma vtedy opýtala kde má jej sestrička hrobček. Na pamiatku zosnulých zapalujem sviečku pri hlavnom kríži na cintoríne za moju dcérku. Elenka aj keď na moju mŕtvu dcérku nikdy nezabudnem, tak vo februári to budú dva roky čo v mojej rodine prišlo ďalšie slniečko na svet a ja mám ďalšiu dcérku. Svoje dve deti veľmi ľúbim a som šťastná, ale hlboko v mojom srdci má svoje miesto moja mŕtva dcérka. Nikdy som sa o tomto s nikým nerozprávala, ani s manželom. Na pamiatku zosnulých ide so mnou ku krížu zapáliť sviečku, ale nikdy o tom nerozprávame. / je to pre nás taká 13 komnata do ktorej sa nevstupuje/. Elenka som rada , že som to aj ja dostala zo seba von, lebo už ma to roky ťažilo na srdci. Škoda , že štát nemyslí na to, že tie ženy čo prišli vo vyššom štádiu tehotenstva o dieťa by radšej svoje dieťatko pochovali. Prajem hlavne veľa zdravia v živote, šťastia a lásky.

siza, Ut, 30. 10. 2007 - 16:13

Je to naozaj smutne, co tu pisete.
Moja mama porodila mojho brata - zil len styri hodiny. Vtedy jej lekar povedal - To viete, chlapi. Keby to bolo dievca, mozno prezije.
Lenze keby prezil, tak by som asi nebola ja, pretoze sestra sa narodila v marci, on v januari nasledujuceho roka a ja v decembri toho isteho, ako on zomrel. Takze asi by som nebola na svete, ani moje deti... Ktovie. Casto som o tom premyslala a snivala, ake by to bolo mat brata. Vzdy som ho chcela mat.
Drzim Vam palce, aby Vase radosti boli ovela vacsie ako bolest, ktoru mate v srdiecku.

Elenka, Ut, 30. 10. 2007 - 16:13

Ďakujem, že si sa ozvala Droblinka. Mrzí ma, že aj ty si zažila takúto stratu. Môj syn mal vtedy 5 rokov a najťažšie to bolo vysvetliť jemu. Keď už si vylievam srdce, najviac si pamätám slová jednej lekárky, ktorá sa ma snažila upokojiť po prebratí z anestézie na plač novorodenca. Povedala mi, aby som neplakala, že veď už mám jedno dieťa. Doteraz nechápem ako to v tej chvíli mohla považovať za upokojujúce. Som naozaj rada, že sa mám s kým podeliť o tieto pocity. Tiež sa s manželom o tom nerozprávame. Aj ja ti prajem v ďalšom živote už len pekné chvíle plné zdravia, šťastia a rodinnej pohody.

droblinka, Ut, 30. 10. 2007 - 16:32

Ďakujem Elenka, že som sa mohla aj ja niekomu zdôveriť. Nechápem ani ja niektoré veci v zdravotníctve a ani nechcem sa tu o nich rozpisovať, lebo stále to mám v živej pamäti a najmä som sa nevyrovnala s tým, že som bola taká zbabelá a na všetko som chcela rýchlo zabudnúť a z nemocnice čo najrýchlejšie odísť a preto som sa nešťažovala na prístup nemocnice.
Ešte raz ďakujem Elenka

-, Ut, 30. 10. 2007 - 16:16

Zapaľujem sviečku v duši a plamienok nesie do nebíčka zvesť všetkým anjelikom, že tu dole ich niekto stále veľmi ľúbi!!
Ťažko sa mi premýšľa, čo by bolo napísané v papieroch, keby sa naša Nicolka narodila čo i len o týždeň skôr...
Ťažko sa mi predstavuje, že pre takéto dieťatko neexistuje miesto, kde môže v kľude odpočívať.
Ťažko sa mi vyrovnáva s tým, že iba príde pán v čiernom a v taške odnesie telíčko...
Ťažko sa mi spomína na zámenu slova pôrod za potrat...
Ťažko sa mi zmieruje s myšlienkou, že všetko mohlo byť inak...
...naše dieťa žije!
Chcela by som rozviesť túto moju úvahu aj o detičky, ktoré sa síce narodili, no nedostali šancu žiť... Paulínka, Filipko a Marečko- aj za vás mi v srdiečku horí plamienok, po líčku steká slzička a pohľad mieri do neba... Nebo je biele, akoby mal padať sneh, tento rok aj ja zapálim sviečku pri kríži.Nie jednu, ale dve. Jednu ako ďakujem, že ste mi môjho anjelika nechali a druhú anjelikom, ktorí sa z nebíčka budú dívať, ako na zemi horí toľko plamienkov, koľko ľudí na nich myslí...

Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy Ti zabránia uvidieť hviezdy. (Einstein)

droblinka, Ut, 30. 10. 2007 - 16:34

Ďakujem za tieto krásne slová. Je to veľmi pekne napísané. Prajem Nicolke veľa zdravíčka a šťastíčka v živote.

Elenka, Ut, 30. 10. 2007 - 18:06

Naozaj krásne. Aj ja želám maličkej šťastný život naplnený láskou a porozumením.

Eva.N, Ut, 30. 10. 2007 - 20:37

Babulky, tak mi slzy tečú, jak na povel... neviem si predstaviť, že by som prežila to, čo vy. Ja som sa vydávala z lásky a preto, aby sme mali deti. Nedarilo sa nám hneď a to bolo veľmi skľučujúce. Po dvoch rokoch vytúžené bábatko sa ohlásilo na svet a na zemi nebolo šťastnejších rodičov, ako sme boli v tej chvíli my dvaja. Ale aby následovalo to, čo tu popisujete vy, asi by som zomrela! Musíte byť veľmi silné ženy, klobúk dolu pred vami ! Prajem vám šťastie v rodine a lásku od najbližších, pretože verím,že nech ubehlo aj neviem koľko rokov, zabudnúť sa nedá..

rosa (bez overenia), Ut, 30. 10. 2007 - 21:04

Elenka,
pred časom som čítala príbeh maminy, ktorá tiež porodila mŕtve dieťatko. Dlho sa s tým nevedela vyrovnať, až jej nakoniec ktosi poradil, aby svoje dieťa pochovala. Nevedela ako, veď telíčko nebolo k dispozícii a tak sa rozhodla, že jej napíše a niekde to zakope. Nakoniec si našla miesto pri jabloni v ich záhrade. Jablko-život, vraj preto sa tak rozhodla. Odvtedy, keď jej je ťažko sa tam chodí so svojím dieťatkom rozprávať. Raz ju tam tak našiel manžel. Bol dosť v šoku, keď ju videl rozprávať sa so stromom a tak mu o svojich pocitoch a smútku povedala. No a on jej tam dal doviezť lavičku. Odvtedy tam sedávaju spolu a rozprávajú sa. Možno by aj tebe čosi také, pomohlo. A adopcia, je tiež jedno z riešení.
A ak chceš, tak existuje stránka Anjeliky, ktorá vznikla pre maminy, ako ty.
Drž sa a všetko dobré!

Scio me nihil scire (Viem, že nič neviem - Sokrates)
r.r.

adenka, Ut, 30. 10. 2007 - 22:27

sviečku za svoje nenarodené dievčatko môžeš zapáliť vždy, dokonca, nás tento týždeň v kostole vyzývali, aby sme zapálil sviečku do okna za všetky nenarodené deti, aj ja tiež budem páliť za svoje nenarodené dvojčatka...

cucoriedka2, St, 31. 10. 2007 - 21:35

ach babuľky zajtra idem na cintorin aj z deťmi a zapalim sviečku za všetky tie vaše dietky, spomenieme si na vás a vlasne aj na môjho súrodenca mamina mala v 22 tt spont. potrat a ja ani neviem či som mala mať bračka či sestičku.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama