Hráte sa?

Drey,krásna téma .Ja som z tých mám,ktoré sa zahrajú ale nedá sa povedať žeby boli u nás hry na dennom poriadku .Ja som tá ktorá upratuje,varí,pomáha s úlohami a muž je ten ktorý plní tú druhú časť.Neviem kedy sme si to takto super rozdelili ,ale je to tak.Muž hráva so synom biliard,karty,ruletu,šípky - relatívne všetko chlapské hry a ak už spolu niečo hráme tak človeče raz za mesiac.Ale čo budeme určite hrať spolu /bohužial až teraz,lebo nebol lad / tak to bude hokej - už sa na to tešíííím /tento víkend - vdakabohu že sa ochladilo/...Inak čo sa týka hračiek,ako syn rastie postupne hračky posúvam dalej do rodiny,lebo neviem neviem ako by to u nás vyzeralo ...

...ja(25r.)a Dávidko(5r.) sme jak dvojčatá...sám sa hrá,len keď varím(ale keď pečiem koláče,tak mi pomáha)...keď si ja zapnem notebook,zapne si i on svoj(2jazyky,40funkcii)...keď je priateľ doma hráme sa karty,pexeso, človeče a domino...spolu trénujeme logopédiu,kreslíme si,tvoríme,pozeráme tv atď....obaja zbožňujeme knihy(každý má svoj čitateľský preukaz),teraz čítam len detské knihy svoje čítam len cez víkend,už sa teším až sa naučí čítať,a budeme môcť čítať každý svoje...inak tak sa učíme obaja i anglinu(bo ja som Aj mala len posledný maturitný ročník-ale vďaka malému a jeho rozprávkovým anglickým knihám som zmaturovala za 2 )...ja som taká šťastná,že mám malého,bo teraz prežívam svoje detstvo-učíme sa všetko hrou...no a ako som už spomínala cez víkend chodí tatovi a mňa bez neho poráža

My áno a často-keď malá chce-zavolá do izby, alebo príde za ockom-poď sa so mnou pohrať... Ocino sa s ňou najviac hrá s legom, stavebnicou, ja s figúrkami z kinderiek, ktorých máme za tašku, alebo tvoríme s fixkami na sklo, s modelínou-to zas baví aj mňa... Ona nie je moc bábikovský typ. Ale ja nenabádam nejak k hre, skôr nechávam ju, nech ona vymyslí, ja som tam skôr tak do počtu-nie som ten hlavný herec, ani moc nekecám, skôr také křoví...ak nechce byť sama v izbe-alebo sa hrá sama a chce, aby som len pri nej bola-tak si ľahnem k nej a čítam a tak...a ona je spokojná. A veľa jej čítam rozprávky, to má veľmi rada-pustíme si peknú hudbu, sadneme, prikryjeme dekou a jedem... A rada sa s ňou aj šalím a ona sa rehoce ako šašo... A vonku sa naháňame, hráme na skryvky, rozprávame a pod. Ja mám rada tieto chvíle, keď nemusím doma kmitať, len sa hrajkám s ňou... Čerpám z nej veľa energie-je taká moja baterka ENERGIZER.

hm,no u nás je opačný problém. Ja by som hodiny vydržala pri pexese, človečku,čiernom petrovi, skladaní puzzle a čítaní knižiek,a moja len zíva atisnú sa jej slzy do očí. Fakt ju to nebaví. Ani knižky čítať. Keby aspoň obrázky pozerala! Ja som z nej zúfalá.Najradšej sa hrá so skladačkou, staví škôlku a do nej dáva poníky (máme ich asi 30, také tie farebné príšery), vozí ich na aute a tak.Ale úplne najradšej spieva a tancuje.Ani kresliť sa jej nechce, kúpila som farebné papiere, kadejaké vystrihovačky, no ale dopadne to tak, že ja dve hodiny kreslím a lepím zvieratká a malá sa pri mne nudí. Keby som mala 4 roky, tak by so mňa mala mamina radosť.Neviem, ako ju primäť k takým kreatívnym hrám.

ja sa velmi rada hram...vymyšlame všeličo, od spoločenských hier,kreslenie,lepenie..modelovanie..hra na obchod, vyberieme veci zo skrine a nakvačkame na sušičku a to je obchod a raz je predavač jeden , druhy, tretí a ostatný chodia nakupovať.mame hračkarske peniaze...a takýchto hier sa dá vymyslieť strašne vela...
najlepšie je že maly sa neviem do toho tak vžiť/ma 3 roky a mala 7/ že ja vtedy akože nie som maminka.. a stale ma " v obchode" oslovuje maminka a ja poviem že ja som tena Blažkova...tak povie že nie ja som maminka... slniečko moje a zboznuju vankušovu vojnu..., skrývačky...stale sa niečo da vymyslieť pre tie naše srdiečka

tak ja sa hrám v podstate už skoro 18 rokov , v podstate od kedy som mama, teda vždy sa prispôsobujem veku detí, so staršími klasika spoločenské hry, karty, logické hry, šípky, stolný hokej, futbal, biliard,vonku futbal, volejbal, begminton,tenis,ping-pong ...s princiatkom momentálne ešte stále vedie hra s autíčkami, stavenie lega , čítanie knižiek a hra na schovávačku, tiež má rád plastelínu a vykrajovanie formičkami...vonku hráme hokej a futbal, robíme bábovičky v piesku alebo sa len naháňame (najnovšie aj cestou zo škôlky ) ...vždy, keď je to možné, sa snažím, aby hru viedlo dieťa a ja som "len do počtu"
musím sa priznať, že sa do toho nemusím nútiť, ja sa hrám veľmi radaa jednou z mála výhod nezamestnanosti je naozaj kopec času, ktorý môžem venovať svojim deťom a tým, že mám iba sestry, tak si tie klasické chlapčenské hry vcelku vychutnávam teraz v dospelosti

renka..presne Lebo..ale aspon tu jednu vec ma na starosti môj manžel...je to jeho laska z detstva tak si to teraz vynahrádza...
ja mam aj synčeka aj dcerku a hrame sa aj dievčenske aj chlapčenske hry...včera som bola s malym doma a hrali sme sa pol dna s Poly pocket a PETakmi..autička prišli na rad až večer..

LEGO som chcela napísať nie Lebo s velkým "l"..

som nanič mama. S dcérou sa nehrám, aj keď vysypeme z krabice kocky baví ju to iba dovtedy, pokiaľ sa kocky nevysypú, potom už nie, odbehne a ja aby som upratovala keď čítam rozprávky počúva 1 - 2 min. dlhšie nie. Najviac ju baví skákať na trampolíne lenže to s mojimi kilami navyše nezvládam ja. Teraz začne chodiť do škôlky tak dúfam, že sa tam naučí vydržať pri hre trochu dlhšie

no, ja som so synom stavala garaze a drahy z leporelo kniziek po celej izbe a dokonca aj drahu pre auta zo zehliacej dosky a podobne, okrem toho som obom premietala na starej premietacke rozpravky, ale s dcerou som bola donutena aj kreslit, strihat, lepit - a to bol pre mna horor, lebo ja som absolutne vytvarne drevo. ale prezila som to.

no ja to mam horsie mna uz moji chlapaci nezavolaju ze... mami pod sa hrat,ale mami pod podrzat pedal,alebo pridaj plyn stale nieco majstruju v garazi,naposledy ma posadili na motorku ze vraj ako sa viem vozit a ja som chcela pomachrovat ako ma to oci za mladi naucil a len len ze som sa nevysypala.Moj isiel akurat z prace len sa smial a vravi chlapi ak sa maminka dolame kto nam bude varit ??okamzite mi brali motorku z ruk ...hladosi. no ale zato s malym prcom je zabava,totizto ked ma vola hrat sandem k nemu na zem oblozi ma kopou hraciek ja staviam garaz a on parkuje auticka,skonci hned pri druhom a ked zbada ze maminka sa uz hra ,rezne si to k PC a pozapina vsetko mozne ,alebo nam vytiahne kartu zo satelitu a potom ju cely vecer hladame ak chceme nieco pozerat on chodi za nami a tvari sa vazne so slovami ....na de je ???takze asi takto vyzera u nas hranie

ja som tiez mama, co sa s detmi hra. Ked boli chlapci malicki, tak sme spolu stavali cesty pre auta, skladali sme kocky, hrali sa so zvieratkami. Teraz su starsi (7 a 8) a hrame sa stale. Len sa to trosku zmenilo... milujeme spolocenske hry, karty, clovece a ruletu - toto iba s ockom...ja nemusim. Kazdy vecer im na striedacku s manzelom citame rozpravky a oni nam potom musia rozpravat obsah. Toto miluju viac ako vecer si pozriet telku. S ockom citaju len slovenske a so mnou anglicke a potom hladaju slovicka a prekladaju mi Ked je vonku teplo, tak hrame vselijake sutaze ako basketbal a futbal a bedbinton, ale aj beh s lyzickou a loptickou a hod lopty do vedra. Dokonca sme im kupili aj medaily a za kazdu sutaz dostavaju odmenu. Okrem toho chodime casto do lesa po turistickych znackach a po hradoch. Musim povedat, ze chlapci su velmi stastni a ked sa ich spytam, ci chcu novu hracku alebo vyletik, stale vyhra rodinna akcia

Dreya, je veľmi dôležité hrať sa s dieťaťom, ak o to požiada. Ale musí sa naučiť hrať aj samé. Keď bol syn malý, hrávala som sa s ním, čítala som mu rozprávky pred spaním, spievala pesničky (odo mňa to zniesol ) a veľa, veľa som sa s ním rozprávala. Veľmi dobre robíš, keď s ním vedieš rozhovory na prechádzkach. Deti sú prirodzene zvedavé a veľmi veľa sa takto naučia. Uvidíš o pár rokov, že syn sa bude v spomienkach vracať k týmto príjemným chvíľam. A vlastne-matka má takto možnosť posúvať svoje deti (nútením sa nič nedosiahne) k určitým cieľom. V deťoch to zostáva až do dospelosti a stále čerpajú duševnú silu práve z takýchto okamihov.

Malý sa hrajká len vtedy sám, keď varím...aj to vačšinou pri mne v kuchyni...hráme sa, to je pre mňa samozrejmosť a hrám sa rada...no najradšej máme-to je taký náš každodenný rituál, také naše mojkanie, maznikanie...už keď má umyté zúbky, je umytý a prezlečený večer leží v posteli...čítame knižku(niekedy aj dve ), potom sa pritúlime jeden ku druhému a maznime sa...niekedy netreba ani slová a niekedy "poklebetíme", čo sme zažili cez deň, alebo sa len tak učíme básničku

čkoľvek a furt - aj teraz, keď sú dospelé! karty, spoločenské hry - a dokonca pokračujeme v takých tách "našich" hrách z detstva (keď napríklad synátor bol komisár Rex a aj dievky mali "svoje" zvieratká)

Hram sa ...a citim sa pri tom tak stastnaaaaaaaaaaaaaaaa....
clovek by nemal zabudat bit obcas zasa dietatom...nie preto, ze je "dospelak"ale, preto,ze sa uvolni,od starosti....a proste od vsetkeho co nas dospelakov brzdi v "prezivani"zivota "na plno,a kazdy den"....
tak,ako je v titanicu,mojom milovanom filme,povedane-nech kazdy den stoji za to...

Najmä pri Maťkovi sme mali v jeho útlom detstve originálne hry , od troch rokov ho fascinovali čísla, v 4 čítal- cestovali sme po byte, po nábytku polepené názvy autobusových zastávok/ Pri kuchynskej linke, Chodbová/, k tomu sme robili cestovné poriadky . Kreslenie prebiehalo tak, že on napr. vyčitoval z Rozumu do vrecka dopravné značky a my sme kreslili cesty posiate desiatkami dopravných značiek , domov s číslami, áut so ŠPZ. Na vychádzkach nám čítal čísla z plynomerov pri domoch a pod. Knižky sme čítali pred každým spaním. Dcérka už bola taký samorast, u nej bodovalo najmä lego. Dnes hrávame často spoloč. hry: Scrabble, Aktivity a najmä Osadníkov z Katanu-takže sme veru hraví!

Ja som sa hrávala s chlapcami od malička tie bábätkovské hry,už pri kúpaní som im rúčkou špliechala jemno vodičkou(a teraz,keď vyšpliechajú v kúpeľni pol vane,manžel sa na mňa usmieva:Kto ich to len naučil??? ),naučila som ich skrývať sa do osušky ešte ani sedieť nevedeli a všetko si dávali na hlavičku:Kde je?V podstate,to,že sú takí pojašení,som podporovala ja v nich
Potom ako rástli sme sa hrávali na cestovné kancelárie-uložili sme stoličky do dvojradu,ja som bola vždy turista a cestovali sme po svete.Samozrejme som sa musela nakláňať v zákrutách,podľa pokynov šoféra "Šoféri" sa menili,mali sme aj prestávky na "bufet",prestávky na parkovisku kde bolo WC...niekedy sme si prestreli deku na zem a to sme sa "akože"trošku opaľovali...
A hry na "akože" hrávame doteraz.Najmladší má momentálne obdobie,kedy je zamilovaný do starej zodratej knihy,ktorú mi požičala suseda - Keď bol Paľko sám na svete.Čítame ju asi 58.krát od začiatku a asi na základe tejto knihy teraz chlapča sníva o tom,že založí mesto,kde budú len samé deti a on bude ich prezidentom.Mne sa ušla rola kuchárky,budem mať "dospelácku imunitu"(to "akože "keď majú aj poslanci imunitu,tak aj ja budem mať také niečo ),a mám aj svoj preukaz,aby ma pustili cez hranice detského mestečka
Na hry s autíčkami ma nepotrebovali,šlajdre,luky a šípy z dreva im tatino navyrábal a naučil ich s tým narábať a ostatné chlapské hry sú len a len jeho parketa.Mňa majú na pexeso a žolíka,maľovanie a čítanie...a rozhovory,to majú asi najradšej

nehrám sa Ale hovoríme neustále Vysvetľujem jej na obrázku prečo nemôže zjesť muchotrávku, hovorím jej prečo sa nemusí báť vysávača, ukazujem jej aké je príjemné strčiť ruku do namočenej fazule, vie na akej planéte žijeme a aj že je rok "esisic desať" Už sa teším na dobu, kedy sa bude dať aj pohrať Teraz si iba donekonečna čítame a kreslím to, čo chce Nicol Myslím, že s as ňou budem hrať, respektíve budem sa jej môcť o čosi viac venovať, keď budeme mať aj viac spoločných záujmov Teda v to dúfam

my máme najnovšie hru na spidermana...ja vykríknem že sa napríklad topím, alebo horí...a on priletí...a už ma zachranuje..a je z toho neskutočne štastný a potom ma pobozka ako spiderman vo filme ked zachranil svoju lásku...

som sa nasmiala pri tomto blogu. ja som tiez hravy typ. u nas sa hlavne kresli, maluje, plastelinuje, teraz sme kupili tus - nova technika a lego a skladacky od vymyslu sveta - to ma velmi bavi . v nejakom casopise som citala o ilustratorovi (zabudla som meno), z ktoreho chcel otec od malicka elektrikara a tak mu nekupoval ziadne hracky a podporoval ho v majstrovani strojov atd a tak si maly musel hracky vyrobit. u nas je to presne naopak. detska izba praska vo svikoch od neumerneho mnozstva hraciek na jedno dietatko (prvy vnuk, synovec atd v rodine) a nas maly si stavia karburatory, robotov, transformatory, sustruhy a kalove cerpadla najlepsie hracky su kable, stare feny (vrtacky) a z hraciek uznava len detske naradie a tociace sa utahovacky a podobne. no a priznam sa - tieto roboticke hry ma vooooooobec nebavia.