Ked prsi a nie len do duse...

Neviem, ci to je prichadzajucou jarou, aj ked to teplo slnecnych lucov je velmi vahave a ojedinele, a cez to vsetko, ze vyraz "vyhorela" nerada pouzivam, tie co poznaju nas pribeh, vedia preco momentalne sa neviem ubranit pocitu, ze som zhorela, uplne do tla. Ani ten popol sa uz nedrzi na jednej kopke. Ten vietor ho kamsi rozfukal a ja ho neviem dat dokopy...
Kriza, vsade na nas cuci, z novim, radia...televizu nastastie nemam, to by som si asi uz hodila maslu a mam ju aj doma v plnej parade. Nie kriza v partnerskom vztahu, ale kriza v clovecine. Niekde vyprchala a neviem ju nikde najst.
Ale pekne po poriadku...
Pred Vianocami sa konecne zadarilo co to poriesit ohladom sudneho procesu a cakali sme na "zvysok". No, na ten zvysok cakame stale a vsetko je na bode mrazu. K tomu vsetkemu nemame prokuratora, takze nemam ani kde napisat a ziadat vysvetlenie. Nebudem zachadzat do podrobnosti, to by bolo na tri roky...A toto vsetko ma akosi vycerpalo. Psychicky... o fyzickej stranke mojej schranky radsej pomlcim...
Od noveho roka sa nejako neviem dostat do kolaji. Hned po novom roku najmladsia ochorela. Vsetko v najlepsom poriadku a poobede hup 40tky teploty. Potesi. Prerezali sa jej dve stolicky...Po dvoch tyzdnoch na urgente, zasa 40tky teploty! Nic vazne, len teploty...Preco? Lebo medved... Prvy den dvojtyzdnovych prazdnin, tesila som sa, ze si konecne oddychnem, no snivajte s nami, zazrak sa stane, synator angina jak sa patri. Kazdy den presviedcanie, ze tie antibiotika musi naozaj brat aj ten kortizon, inak sa z toho nevylize. Malemu sa konecne po troch dnoch zacalo ulavovat, aj spava "nemoc" ho zacala opustat, maminku skosila chripka, kotuha jedna. Styri dni som nedala nic do ust...V sobotu vecer kriza (jak ja to slovo z duse nenavidm!) tetanie, kedze som nejedla takmer nic styri dni, kalcium, magnezium nebolo, tak boli krce. Prvy krat v zivote. Som bola vykolajena z toho este v nedelu. V nedelu som konecne dostala chut na polievku, tak som si dala asi 5 lyzic. V pondelok s najmladsou a so sebou k lekarke, kedze sme zasa "kurili" obe a mala kaslala a soplila. Antibiotika mama aj dcera a maminke, aby nebolo luto aj kortizon! Vraj tento rok je chripka odolna. Bola som totalne KO. Mala po troch dnoch antibiotik, 40.6 teploty. Nastastie sa to ustalilo. Dalsie dve stolicky sa prerezali... Mama dostala v utorok crevnu chripku. Ved ked detox, tak jak sa patri...Do toho ochorel aj tato, ale kedze mama bola KO, tato sa radsej ani nestazoval, zachripnuty bol mesiac... V utorok vecer, najstarsia zapal stredneho ucha! Antibiotika, analgetika a postupne sa to ukludnilo. Minulu nedelu. Mala zasa zacala teplotovat. Tak som dala sirup proti teplote a o dve hodiny uz mala 40.1 a krce. Skoncili sme na pohotovosti. Nic jej inak nebolo. Ani sopel, ani nadcha, no nic! Len 40tky teploty a febrilne krce. Vysetrenia krvi, mocu. Nic zavazne, akurat sedimentacia zvysena. Pred tym, nez prisiel lekar k zaveru mala "vymalovala". Prvy krat plienku a potom WC na urgente. Tak som este cistila toalety na urgente. Prepustili nas zasa s antibiotikami a sirupami proti teplote... Ved hej, ozila tam, clovek by neveril, ze pred dvomi hodinami krcovala... Nakoniec to bola hnacka (asi crevna chripka) a tlacia sa jej horne ocne zuby a dolne trojky. Vsetky styri naraz....Vecer sme sa vratili z pohotovosti o 10 tej a dalsi sirup som mohla dat az o polnoci. Po navrate o pol jedenastej, mala teplota 39.8 a este dve hodiny cakat! Tak som trpla, ci nezacne znovu krcovat. Nastastie ma toho usetrila...
Do toho vsetkeho teraz vybavujeme dcere prechod zo zakladnej skoly na druhy stupen, kedze tu sa meni skola a ide sa na collége. Chce ist do hudobnej triedy, ktoru ma len jedna takato skola v susednom meste. Kedze to nie je podla zakladnej skoly, totiz, kazda zakladna skola spada pod nejaku collége a tato je mimo, tak musime vybavovat papiere a napisat motivacny list, preco chceme, aby isla do tej skoly! Sa na to asi vyprdnem a im to napisem po slovensky, ved trochu srandy nezaskodi...
S drahym uz nie je ani kedy rozpravat a ani energia najst si trochu casu porozpravat sa o niecom bez zvyseneho tonu, ci ironie... Takzo sa mi drzia emocie na uzde.
Citim, ze padam na dno, nebude to prvy krat, ale bojim sa, ze nebudem mat silu odrazit sa z neho a znovu vyplavat na povrch a nadychnut sa...
Tazko sa mi tu s niekym o tom rozprava, kedze take blizke kamaratky tu nemam, ktorym by som mohla nieco taketo povedat bez toho, aby posudzovali a nesledne to preberali s polkou dediny
Najblizsich nechcem zatazovat, aby si nerobili starosti. Mama by bola schopna nastartovat metlu a priletiet a to by este len bola katastrofa. Odniesla by si to moje skratovo-stresove spravanie ako prva.
Tak to pisem sem, dufajuc, ze sa ulavi...
Dakujem za precitanie a zelam vela
PS: Zastavte Zem, chcem vystupit......