reklama
tak môžem nielen rýchlo pre prečitat NM ale môžem aj písať.. Kedysi ked zomrel Elvis bola som siedmačka na ZŠ. Statočne som ho oplakaka a vystrihnutý obrázok zo Života nosila pri sebe. Potom som sa zaľúbila do Delona.. Bože a potom som bola s babami z internátu v BB v kine Urpín na filme Traja muži na zabitie (dúfam ze dobre to píšem).. Všetko prežil a záverečná scéna otvorí okno na aute a rána do hlavy... Z kina sme išli plačúci nielen my pubertalne ale aj ženy v rokoch.. Registrovala som ho cely čas tak letmo ale starej babe trocha stislo srdce keď odišiel.. Darmo bol to fešáčisko!
reklama
reklama
👍... Chalani - no už muži len tričká.. Žeby som si ja jednu kúpila? 🤔
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám zase spomienku na film Borsalino a spol. Vyletela som z algebry, mala som pocit že nič neviem, že som absolútne nemožná. V Bratislave vtedy hrali niektoré kiná aj doobeda, tak som išla na tento film. A plakala som. Ale neviem nad čím
Charizmatický, len trochu nezvládol starobu som mala pocit.
Jak som včera doma konštatovala, dúfam, že aspoň košele jeho značky ostanú. Sú u nás doma obľúbené.