MDD

Keď som bola malá, teda školou povinná, pamätám si na MDD veľmi dobre. Normálne sme sa učili, na tabuľu sme kriedou načmárali " DNES JE SVIATOK NÁŠ, NESKÚŠAJTE NÁS." a dokreslili kvetinkami po celej šírke a výške, aby nebolo kde písať poznámky. Potmehútsky sme ju zatvorili a čakali na učiteľa. Ten prišiel a tváril sa, že je normálny deň, aj začal učiť, potom otvoril krídla tabule a " Aleba! A kde budeme písať učivo?" tak zavrel a písal poznámky na tie krídla. Naozaj neskúšal a my sme boli vytešení ako lečo, lebo už len to bola výhra. Rátali sa príklady na tie krídla, viac sa rozprávalo len tak o bežných veciach, keď sme boli starší, ako mladší sme počúvali nejaký príbeh z ciest alebo zo života, alebo o tom akí úspešní sú naši predchodcovia, alebo aký zaujímavý umelecký zážitok bol k videniu v strašne exotickej a vzdialenej Bratislave. Už píšem jak Dobšinský ... rozprávka neskutočná tuším . Triedna nám rozdelila sáčok cukríkov a nedostali sme úlohy, aby sme hneď po škole mohli bežať von sa hrať, lebo však jún .... na druhý deň realita a písomky a skúšanie.

Bolo to ešte za čias pre ´89 a my sme v rámci pionierskej organizácie mali zorganizované sobotňajšie NEpovinné MDD. Začínalo sa nástupom všetkých tried, príhovorom pána riaditeľa, pochvalou vzorných študentov a nasledovala zábava. Hádzalo sa kriketkami do kýbla, nosili sa na pinpongových raketách loptičky medzi kuželky tak aby nespadli, skákala sa guma, na čas sa bežali šesťdesiatka, stovka, tisícka aj tisícpäťstovka. Bol futbalový zápas zmiešaných tried aj vybíjaná. Šplh na lane i tyči. Skok do diaľky do piesku. Nejak neorganizovane, organizovane sme si mohli vyberať sami kam chceme ísť, čo chceme podniknúť. Zbierali sme na papier pečiatky za absolvované stanovištia a dostali za 3 pečiatok cukrík.

A hoci to bolo nepovinné, v tú sobotu bola v škole asi skoro plná účasť. Poflakovali sme sa po celom areáli, školník po nás sem tam vybehol s portvišom, aby sme mu nelámali kríky jazmínu, keď sme sa zaň skrývali a my sme mali fakt oslavu dňa detí.

No a potom sa išlo poobede domov.

Moji chlapi dnes idú do kina. Za symbolické vstupné. 1,5€

Nuž ... doba je už iná.

Jáj a že čo dostanú sa pýtali.

No ja idem dnes do divadla - tak darček majú veliký - budú mať od mamy KĽUD!