O deťoch, výchove, férovosti a iných veciach

Evička, čo ti na to. Určite je to ťažké ako pre dcérku, tak aj pre vás. Ale určite si dobre urobila, že si ju vzala z toho kolektívu zavčasu. Tam sa to asi do konca základky veľmi nezmení a dcérka je ešte stále malá, tak aj s počiatočným smútkom a zmiešanými pocitmi na dušičke si určite zvykne na nové prostredie. Ešte nie je v puberte (asi) , tak je dobre, že ste ju preložili. Veď čo už len jej mohli dať spolužiaci, ktorých časť jej ubližuje a druhá je radšej ticho. Držím palce, nech je dcérka v novom kolektíve spokojná a šťastná a maminka samozrejme s ňou.

A Tvoja dcérka chcela prestúpiť?

Mňa zaujalo to ako sa vám to Evička ťahá od prvého stupňa na inej škole a pokračovalo to na ďalšej škole...

Je tvoje dcérka viditeľne citlivejšia? Niekedy prestup pomôže, no niekedy si to dieťa stále nesie v sebe a akoby stále privolávalo na sebe to typické správanie sa kolektívu...možno s ňou skúsiť nejako popracovať aby sa vedela brániť, hlavne aby sa vedela brániť tak vnútorne...

Evik,spravila si to najlepšie pre svoje dieťa čo si mohla.Tie dievčatá tyranky si v škole nájdu novú obeť a možno narazia na ešte tvrdších rodičov.

Evi, držím Evke palce nech sa jej darí.
To čo si tu opísala je akoby som čítala o triede svojej dcéry. Presne aj s nej si takto uťahovali. Bola u nich bifloška a hlavne je moc pekná.A to spolužiačky štvalo. Inak jej nepovedali len že je bifloňa a šľapka pubišky sopľavé. Dlho Sabka chodila domov s plačom, bránila si učiteľku a pod. Po lyžiarskom sa ale všetko zmenilo. Trieda je nezvládnuteľná už úplne. Učiteľka, už staršia pani je z nervami v koncoch. Aj jej nadávajú, cez hodiny vykrikujú, tlčú sa a úplne ju ignorujú. Najhoršie je, že Sabka aby sa vyrovnala spolužiačkam a aby ju prijali medzi seba sa k nim pekne pridala. Zažila som nedávno najhoršie rodičko v živote a najradšej by som ho celé presedela pod lavicou. Sabka sa dokonca zhoršila aj v učení. Učiteľka už nie je chudinka ale krava ktorá na nej sedí. Ver mi, že som naozaj zvažovala Sabku presunúť na inú školu. Myslím, že si urobila dobre. Ja som dala dcére ešte jednu šancu. Pohovorili sme si a snáď to zabralo, uvidím. Inak aj ja pristúpim k radikálnejšiemu kroku.

Tiež by som pre svoje dieťa urobila maximum,takže schvalujem tvoje - vaše rozhodnutie .Syn je druháčik a už od mala s ním "pracujem" ako na vzťahy,tiež je citlivý ale on si po hlave teda skákať nenechá ...Dosť často spolu preberáme čo bolo v škole - teda ked neprídem moc unavená z práce - ved čo si budeme hovoriť .Učím ho ktoré veci má vypúšťať do vzduchu a z ktorých si má zobrať pre seba ponaučenie a posúvať sa dalej...Evi skús ju možno naučiť ako v sebe spracovávať nejaké veci a nenechať sa nimi "udupať"...je to velmi sympatické mladé dievča a verím že ti robí a bude robiť len radosť...

ja by som tie soplandy odchytila ako sa poznam a tu retoriku co by si museli vypocut, tusim by boli radsej, keby som ich vytrieskala

Evka, snaz sa jej nejako podvihut sebavedomie. Sloboda jedneho zacina tam, kde konci sloboda ineho. Nech si do tej svojej nenecha kafrat. Niektory zo slovenskych spisovatelov (asi Lukac, ale nie som si ista)napisal dielo Neruste moje kruhy. Vzdy si nan spomeniem, ked narazim na cloveka, co sa nevie vpratat do vlastnej koze. Tie dievciska sa do nej ocividne nezmestia.

som v papradí flogujem

Či ste sa rozhodli správne,ukáže len čas.Deti ako je vaša Evička vždy "vyčnievajú" z davu,ale verím,že si hrdá na svoju dcéru.Je to citlivá mladá dáma,v tejto dobe to má ťažšie ako jej rovesníčky,ale ona sa naučí bojovať a prežívať aj vo svete doospelých.Možno ju to bude bolieť viac ako tie dievčatá,ktoré už vedia teraz fajčiť,ale všetko má svoj čas.Podľa mňa je ešte vo veku,kedy potrebuje cítiť,že vám záleží na tom ako sa má,že ju ľúbite,že ju ochránite a jedného dňa sa pobije so životom aj sama.My by sme to doma určite riešili tak isto ako vy-preložením na inú školu.A ja ako sa poznám,tiež by som pochybovala v kútiku dušičky ako ty...držím vám palce

Evi, urobila si najrozumnejšie rozhodnutie, ktoré sa v tejto chvíli dalo urobiť...je to v záujme Evičky, ste silná dvojka, úžasná mamina s úžasnou dcérou, spolu to prekonáte a všetko zvládnete...verím vám

evi, ako sa poznam, rozhodla by som sa tak isto ako ty, ak by tomu nepredchadzal skandal a list na ministerstvo skolstva
a ako pises, tazko sa niekomu vziva do "koze", ked sme "naprogramovani" uplne inak a vnimame okolie odlisne, budem Evke drzat palce, aby si v novej triede nasla seberovne kamaratky a aby sa casu straveneho v skole tesila a nemala z toho traumu
Inak nositelky mena Eva su silne osobnosti, neboj, bude z nej bojovnik a ked aj nie bojovnik, tak urcite aspon strateg
bigmama

Ja ti Evi neviem! Asi je prirodzené, že si matka chráni dieťa. Či je to vždy to najlepšie, čo môže urobiť, to veru s istotou neviem povedať - ani keď zvážim svoje osobné skúsenosti z mojej školskej dochádzky, ani tie čo mám ako matka dnes už 3 dospelých detí.
Deti ako tvoja Evička to mali majú a budú mať vždy ťažké - toto viem z osobnej skúsenosti, lebo som veru zažívala podobné sama. Ten stret, ten priepastný rozdiel medzi prostredím plným lásky a porozumenia uprostred milujúcej rodiny a tou surovou džungľou, čo je spravidla v detských kolektívoch v školách (alebo na dvore) - to by zabilo nejedného. Ale zase čo ťa nezabije, to ťa posilní. Ja som napríklad mala skúsenosť, že po "intervencii" rodičov v škole sa to ešte zhoršilo - tak som im radšej neskôr nič nehovorila. A naučila som sa tie situácie zvládať sama.
No a zmena školy - síce z iného dôvodu, ale tiež som kedysi riešila. Ja som sa rozhodla opačne, školu sme nezmenili - a prežili sme. Samozrejme, neviem, ako by to bolo bývalo dopadlo, keby sme ju zmenili a nikdy sa to nedozviem. Ale o tom to je - robíme v danom okamihu to, čo práve považujeme za najlepšie ale nemyslím si, že čas ukáže, či to tak aj bolo. Lebo nikdy nebudeme mať šancu vrátiť čas späť ako nejaký pás filmu a prehrať ho od určitého miesta ešte raz - ale s iným dejom a teda aj s iným koncom.
Držím tebe aj Evičke päste!

Evi,podobné niečo prežívame s vnučkou.Chodí do tretieho ročníka strednej školy-väčšinou deti podnikateľou-a keďže naša nemá takých rodičov,zažíva peklo. Dievča je tiež veľmi šikovné,triedna si ju nevie vynachváliť,ale s ostatnými si nevie rady.Teraz získala tretie miesto v celoslovenskej súťaži a to bol koniec. Doriešili sme to individuálnym štúdiom,nakoľko boli obavy,že to zdravotne nedopadne dobre.Dúfame, že to zvládne.Takže Evi,spravili ste dobre,pretože tieto citlivejšie deti veľmi trpia a samozrejme rodina tiež.Držím Vám palce,určite to bude fajn.

To si píš,že bolo.Veď také 18-ky vedia dobre osladiť život.Uvidíme, čo prinesie čas.

Evi, to mi je ľúto to, či si sa rozhodla správne ukáže až čas-si myslím každopádne ľahké to nemala a ja by som pre svoje dieťa asi spravila to isté-hlavne, keď je to taká čistá duša...pozri, teraz by som už nato nemyslela, ale sústredila sa nato, aby som jej ešte viac pomohla, myslím byť jej na blízku-takéto čisté duše to majú v živote omnoho ťažšie, ale verím, že spoločne to zvládnete...všetko dobré želám

To ju muselo povzbudiť-držím palce

keď tak čítam Tvoj príspevok, nestačím sa čudovať, čo dnes dokážu deti a ich rodičia. Myslím, že si urobila správne, že si dala dcérku preložiť. Niet nič horšieho, ako keď je dieťa práve v tomto veku ponižované. Zanechá to stopy na celý život. Ak je dcérka usilovná, bilingvárna škola jej chýbať nebude. Naučí sa jazyky aj tak. Podstatné je, že bude s radosťou chodiť do školy a učiť sa. Viem, aké to je, keď ostatní takto šikanujú. Tiež som to zažila, na základke.(bifľoška,navyše v oblečení po staršej sestre..., okuliare s 2-mi dioptriami, dnes ich nosia tí, ktorí sa mi posmievali-ja nie..) Ale na druhej strane, bola som dosť výbojná, aby som to vedela zastaviť. Ak Ti môžem poradiť, uč dcéru bojovať. V dnešnom svete sa nepresadí, ak ju to nenaučíš (takéto šikany sú aj medzi dospelými). Syna to učím od malička (tiež je dosť citlivý), zdá sa mi, že som ho predsa niečo naučila. Vždy slušne, ale tvrdo stáť za svojím - názorom, prácou, vedomosťami. Tie jej nikto nevezme a ver, že od tých, ktorí ju šikanovali, to bola obyčajná závisť. Držím palce, nech sa vám (píšem s malým písmenom, lebo to prajem celej rodinke) darí...

Evi muselo to byt tazkee rozhodnutie,ale ver ze spraavne..aj u dcery v triede sa nasiel chlapec ktoryy ublizuje druhym a tiez sme to riesili aj s ucitelkou,malaa sa casto stazuje doteraz ze ju chalan udrel,kopol a pod..ale zas Vanesska je celkom papula braani sa dost aj sama..chlapec je ale probleemovy uz s dvojkou zo spraavania..no je saam a tyym je to inee ako vaas priipad,ked sa proti Evke postavila tlupa dievcat...cloveku je luuto,co vsetko si takee dieta musii pretrpiet.. drzte sa..veriim ze to v novej skole bude okej..

Evka, držím palce, aby sa to všetko "utriaslo" čo najlepšie

Moj názor.eva m, urobila si dobre, stopla si to ,zdá sa v poslednej chvíli, lebo už sa dcéra musí vyliečiť z úderov...Teraz by som jej venovala sústredenú pozornosť, ísť s ňou niekam sama - ona a Ty, mama, a povzbudzovať ju neprestajne..ak si nájde dobrú kamarátku,zas to bude lepšie. No a triedna vtedajšia i terajšia môže veľa urobiť pre atmosféru v triede. Dá sa to,i keď to chce čas,energiu, hľadanie správneho riešenia a niekedy i riadnu razanciu, stanovenie pravidiel i v rámci vzájomného správania detí v triede - a následne i tresty nespratníkom.Empatiu, triednicke hodiny a zahorúca riešiť nedodržiavanie školského poriadku.Viem, nie je to ľahké, niekedy naozaj náročné pre triednu - a to je slabé slovo. Deti musia hovoriť o svojich pocitoch /samozrejme sami od seba, nie pod nátlakom/, nebáť sa.Aj veľkým nezbedníkom venovať pozornosť, lebo to ich správanie je volaním - dá sa povedať-o pomoc,potrebujú byť milované dospelými, sú to deti. Ak nemajú naplnenú svoju emocionálnu "vaňu", je zle. Pútajú pozornosť nevhodným spôsobom. Akurát, že to je povinnosť ich rodičov,samozrejme naplńať ich potreby, nie zbytočnosti. No i triedna učiteľka v tom môže dosť veľa urobiť. Avšak: nikto jej za to nezaplatí /možno ani nepoďakuje/,a preto učitelia - keďže nie sú ohodnotení a spoločensky skôr degradovaní/i platmi/ "skáču" do výšky svojich eur,lebo veď ani cestovný lístok ti nevydajú, ak ti chýbajú 3 centy.Vôbec nepomôže, ak poviem: Som učiteľ, práve som odučil a odvychovával tri deti nad rámec pracovnej náplne,sútredene som sa im venoval, /lebo rodičia nemajú čas a ani záujem častokrát/hoci ich mám, ja učiteľ, rád a záleží mi na nich.
Dovolím si povedať,že deťom a mládeži - a ich u č i t e ľ o m , sa nevenuje v SNR dostatočná pozornosť.No naďalej sa budeme rozplývať nad veršami P.O:Hviezdoslava "O, mládež naša, tyś držiteľkou rána..."
Učiteľ potrebuje podmienky na to, aby bol dobrým,pohodovým učiteľom - a nie rozmýšľať nad tým,či stihne obuvníka, lebo mu tečie do topánok./moj názor/No ale naničmamy sú mimo tohto názoru či priam kritiky.Sorry, ak som sa niekoho dotkla.

Jedna druhej sme sa ospravedlnili.
Odporúčam knihu Zakázané ovocie najviac chutí - pre EV 2.st.ZŠ.

Evi, urobila si čo si urobila. Určite najlepšie, ako si usúdila Zlé rozhodnutie to určite nie je, ale ak chceš, aby bolo dobré, treba na dcérke trošku popracovať Lebo ak to necháš ako útek, bude to mať ťažké celý život.
Treba jej zvýšiť sebavedomie. Človek môže byť introvert akýkoľvek, nemusí si ľudí k sebe pripúšťať, ale musí sa im vedieť brániť.
Našla by som dcérke záľubu- bojový šport, tanec,... niečo štýlové, aby to oslovilo Samozrejme, musí si k tomu vypestovať aj vzťah
Ja som sa v nej totiž našla (hoci som si istá, že je to ťažko uveriteľné ) Chodila som na výtvarnú, žala úspech za úspechom, aj tak to nemalo šmrnc- nebolo to nič, čím by som sa chcela niekomu chváliť. Potom som si našla dramatický krúžok a bola som úspešná. A postaviť sa v divadle pred divákov s HLAVNOU ROLOU bolo úžasné!!!! Ako aj ten pocit, že spolužiačka zo školy, nádherná, vo VŠETKOM čo chytila nadpriemerne úspešná, hrala moju MAMU A ja som bola nádherná dievčina začarovaná do lipy, ktorú oslobodí krásny princ Bohužiaľ po tomto velikánskom úspechu náš učiteľ zomrel a triedu zatvorili. Takže som sa z toho musela vykopať inak. Ale ty si ju z toho vytiahla- len je otázne, dokedy. Ak budete mať šťastie, túto školu zvládnete, ale na strednej určite budú "šelmy", ktoré zacítia pach krvi. A vieš ako je to- všetko čo neleží na zemi je konkurencia... Držím palce!!!!!!!

Eva toto je bohužiaľ obraz nášho školstva,aj v telke často riešia podobné prípady,ale už späté z fyzickým násilým.Som tiež mama,chválabohu moje deti také niečo nezažili,sú dosť silné osobnosti tak drobné konflikty si riešili sami.Tento tvoj problém by som určite riešila tak ako ty,prestupom na inú školu,ved ide o budúcnosť tvojho dieťaťa.Moja kamarátka má dcéru tiež ťažkú introvertku a mohla skončiť horšie len zavčasu sa to stoplo,ona totiž ,aby ju už nešikanovali tak pomaly sklzla na ich úroveň,chodila poza školu,pridružil sa alkohol a cigaretu/zaujímavé,že známky boli dobré nadalej/,len tu zaúradovala učiteľka a pozvala rodičov do školy.Tí po porade so psychologom prihlásili ju na študijný pobyt v Amerike/hodili ju do ľadovej vody/a bola by si prekvapená ako krásne introvertka plávaEšte stále s tou psychologičkou spolupracujú a tiež tá americká rodina vie o probléme a dievča je na americkej škole hviezda. To neznamená,že aj ty máš niečo podobné urobiť,len v tej polepšovni/aspoň si myslím,že tam pracuješ??/ určite máte nejakú psychologičku s ktorou by si mohla porozprávať ako dcére ešte lepšie pomôcť,aby sa to už nezopakovalo,aby ju pripravila na takéto situácie,lebo nie vždy budeš pri nej aby si jej mohla pomáhať.A tvojej dievčinke prajem pekný zbytok detstva.

Evka, v danej chvili robime ako mamy to najlepsie, co vieme. Spravnost rozhodnutia prinesie cas .
Ja ti opisem pocity tak, ako som ich prezivala ja ako Tvoja Evicka - nie na zakladke, ale na gympli. Tiez problematicka trieda, pretoze staci par dominantnych tahunov, co stiahnu aj tych neutralnych. Tiez som s vela vecami nevedela bojovat, trapila som sa nimi, myslela so si, ze chybu kdesi robi ja, o svojich pocitoch som ale doma nerozpravala (joj, my vecne skryti introverti ). Tak ako pise Akira, aj ja som sa nasla v mimoskolskych aktivitach, ktore mi pofukali zranenia zo skoly a prinasali radost a hrdost. Skolu som teda nemenila a najlepsie ukoncenie celeho priniesol ako pisem vyssie -CAS. Na stretavke po X-rokoch jednoducho ti silni grazlici dospeli do stadia uvedomenia si svojej chyby a ospravedneniu sa viacerym pred celym kolektivom. Bola to velmi silna chvila.
Tvojej Evicke sa bude mozno v zivote o cosi tazsie dychat, vela veci bude bludit donekonecna jej hlavkou a srdieckom , ale ver mi, ze tieto skusenosti cloveka posilnia. Dvakrat prestupovat do noveho kolektivu nie je jednoduche, ale nie je to nemozne a naopak, moze to podporit jej flexibilitu a vdaka priaznivemu prijatiu zvysit povedomie o sebe.

Evka, určite si urobila to najlepšie, čo si cítila, že pre svoju dcérku urobiť môžeš.
Myslím si však, že nie je až tak iná ako ty. Všimla som si, podľa tvojich príspevkov a reakcií na NM, že si tiež dosť citlivá dušička a rovnako citlivo vnímaš reakcie okolia, či neprávosti v kolektíve. Ale mamina si silná .
Držím palce dcérke i tebe, obom čistým srdiečkam
Pekný deň
j.

Evka, určite sa porozprávame. Raz sa mi dostala do rúk kniha- Cesta mierumilovného bojovníka.
Myslím, že ten výraz presne sedí aj na Tvou Evičku. Zatiaľ nemá toľko sily, aby sa s pokojom a úsmevom pozerala na to, čo si dokazujú šikanujúce-"bojovníčky"- lebo ony dokazujú takto vlastnú silu a schopnosť ovládať svet/motivácie- poznáš najlepšie z polepšovne, aj konce/.
Ale až Evička prijme vlastnú jedinečnosťa vytryskne z nej sebaúcta- tak bude ochranným štítom a žiadne takéto diania sa už k nej nedostnú, ani nebudú mať dôvod-lebo budú voči nej bezmocné. A k tomu Tvoja dcérenka vo Vašich skvelých ochranných krídlach zatiaľ utiahnutá- dospeje. Zatiaľ ju chráň- a otváraj ich postupne.Presne, ako robíš.
Lebo, keď bojuješ vo svete, vždy je okolo Teba bitky. Ale mierumilovný bojovník, paradoxne, bojuje tým, že napľňa seba aj svoj svet pokojom a láskou.Čím viac je jej svet plný, tým menej je tých darebáko. Na malé /11.ročné/ dieťa je to ešte príliš náročná cesta, ale- podla toho čo píšeš-už teraz po nej kráča. Klobúk dolu. A zatiaľ- presne ako píšu žienky aj Tyy- čokoľvek, nech zosilnie, naberie sebaistotu a sebaúctu a radosť zo života- a na to treba klud. Dobre, že si ju preložila- myslím si ja. A že si jej našla aj iný športový klub- nech má zážitky aj z opačnej strany- a nech vie, že život je taký, aký ho robia ľudia, teda my a že si vždy môže vybrať./A má Vašu podporu/
Rozpísala som sa, ale veď vieš, aké blízke mi je, čo sa deje deťom v škole. Aj moja v septembri nastupuje- husiu kožu mám už teraz.

Zelam Vam naozaj vela uspechov a kludu a vela prijemnych kamaratok pre dcerku, nech sa dopracuje k presvedceniu, ze ak chce aby sa zmenili ostatni, musi sa zmenit ona sama......
Ja som zazila podobne problemy s dcerou, trochu s odstupom casu chapem aj inych rodicov, nie vsetky deti robia to co vidia doma, nemusia byt nevychovani, aby robili zle, len citia slabotu toho druheho a to je tiez ZIVOT.....Radsej sa naucit branit sa a nerobit si nicv z ponizovania, lebo ked bude len chranena a ofukovana, bude mat problemy v dospelosti a je len na prahu puberty.
Nechcem chranit ci branit inych rodicov, ale na sebe pracujme a nemenme tych druhych, alebo dupnime.....
Pani riaditelkam netreba vsetko verit, dobri ziaci s jednotkami automaticky su dobri.... a ten 4kar je jasne ze vagabund.......
Nechcem zovseobecnovat, nikoho sa dotknut, ale citajte eva m psychologicke uvahy prave o Tvojom probleme a sposobe riesenia.
Nepochybuj o sebe, len sa posuvaj, miluj, ale nechran az do takej miery, ze si barlou.
Drzim palce.......

Evka, držím palčeky Tebe aj dcérke, ja tiež ako dobre vieš pracujem s "kadejakými" dievčatami, ale viem, že deti vedia byť zlé. Ja tiež hneď všetko riešim, keď sa niečo udeje v škole. Moja dcéra /mimochodom bude mať v auguste 11 rokov a je piatačka/mi už nechce ani nič povedať, lebo nechce, aby som išla do školy. Minule tu bola matka jej spolužiačky, že dvaja chlapci z ich triedy/dvojičky/ šikanujú jej dcéru, má samé modriny. Ja som sa doma pýtala Sofii, či je to pravda, tak ona hovorila, že ju nikto nebije a že by sa ani nedala. Tiež som sa jej pýtala, či sa jej neposmievajú, pretože má dosť veľké bruško, tiež mi tvdila, že nie. Ona je tiež introvert v škole a doma naopak, ale myslím si, že by si z nich nič nerobila aj keby sa jej posmievali, ale v podvedomí človeka a najmä dieťaťa to zanechá hlboké rany. A asi pred mesiacom jedného jej spolužiaka museli preložiť do inej školy v inom meste, lebo mal psychické problémy, ale z učiteľa zvracal, mal hnačky, nechcel chodiť do školy. Je pravda, že v škole, kde chodí moja dcéra sú všetko mladí učitelia a niektorí majú "divné" metódy. Keď aj Sofka vymýšľala, aby som ju preložila /po preložení spolužiaka/ vysvetlila som jej, že v každej škole sa musí učiť a nie všetci učitelia jej budú obľúbení. Veď aj ja si pamätám, že niektorých som mala strašne rada a niektorých som len trpela. Ale je pravda, že naša genrácia si učiteľov vážila, nie ako teraz deti a podľa mňa u niektorých "exotov" sú namieste aj maličké fyzické tresty pre výstrahu. Nevravím, že zbiť do krvi, ale... Tak TiEvi aj Tvojej dcére držím palčeky a prajem veľa šťstných chvíľ a úspechov v novej škole.