Mile maminky,
prisla som medzi vas po dlhej dobe, prosim o radu tie, ktore maju podobnu skusenost, pripadne, ak sa tu najde nejaka detska psychologicka, pretoze si neviem rady. Mam synceka 2 a pol roka, je to moje zlate, zive striebro, prechadza si slusnym obdobim vzdoru a pistania, nesuhlasu, odmietania, zmien nalad, tulenia, smiechu ale aj bitia..Skutocne zaujimave obdobie.Zijem so synom sama od jeho 8. mesiacov, od jeho otca sme odisli vklude, bez hadok,po vzajomnom rozhovore, jeho otec neprostestoval, naopak, po nasledujucich mesiacoch samoty som si uvedomila, ze bol vlastne aj rad, ze som toto rozhodnutie spravila aj za neho. Jeho otec si uziva zivot slobodneho muza {hoci moj syn je jeho tretie dieta, ktore s nim nezije}, zije so svojou rozvedenou sestrou, matkou, otcom..ale nevadi, vie co robi a vyzera byt so svojim zivotom spokojny a ja mu to prajem. Ja som zila so synom sama, na zaklade dohody si otec syna berie k sebe kazdy utorok aj na noc a raz za 14 dni si ho berie na par hodin v nedelu. Nebranim otcovi travit cas s malym, naopak som si myslela, ze kedze nema prekazky, bude si maleho bravat spontanne aj castejsie.Nestalo sa, nic sa nedeje, je to jeho volba.Aktualne par mesiacov ale prezivam terno. Moj syn, ked sa vracia od otca odmieta ist zamnou. Len vystupi z auta a robi sceny, ze nechce ist zamnou, v podstate nechce ist ani za mojou mamou, ani za mojim bratom, hoci k bratovi sa chova asi najprijemnejsie. Ma priserny amok, na vsetkych krici: ,,Chod prec, nechcem ta,,.Myslim si, ze som mamina, ktora dava svojmu dietatu vsetku lasku,venujem sa mu od rana do vecera, behame po lukach, lezieme na stromy, chodime medzi deti na piesok, hrame sa, vyvadzame, hrame hokej, futbal, citame knihy, stiskame sa od radosti.Som aj mamina prisna, kedze som ako jedina autorita v jeho zivote. U ocina ho vychovava jeho sestra, jej dcera, dedo, babka. Ocino ho stale niekomu odlozi a riesi si svoju pracu.Ocino nevychovava, je stale oddychnuty, dobre naladeny, spokojny, lebo ma za sebou celu rodinu. Ja som niekedy aj unavena, ale snazim sa pretvarovat, len aby som moje obcastne krizy neprenasala na maleho a uprimne okrem navratu syna od otca ani krizy neprezivam. Neviem co si pocat s jeho navratmi domov. Vtedy mam pocit, ze som ta najhorsia mamina na svete, ze som nocna mora, ze som pre syna strasiakom. Snazim sa ho nechat tak, lebo objat nechce, jednoducho ma odmieta. V podstate si uvedomujem, ze podobne reakcie su, ked si ho beriem od tety, alebo z nejakej navstevy. Vsade dobre, len nie sa vratit domov za maminou. Nerozumiem jeho reakciam. Nemyslim si, ze som zla, ze sa ma boji, to urcite nie. Mame kamaratsky vztah, niesom v depkach, niesom uskriekana mamina. Neviem preco ale reaguje pri navrate kumne takto negativne a velmi ma to boli. Jeho sceny trvaju vzdy chvilu, nechavam ho prezit si svoje pocity, neberiem si ho nasilu na ruky ani nic podobne. Do nicoho ho nenutim, nechavam to nanom. On po nejakych 15 minutach pride zamnou sam a chce byt somnou ale priznam sa vam, ze to, co sa odohrava predtym ma dostane natolko, ze sa musim nachvilu zavriet niekam sama a placem od zufalstva. Mate okrem Petusi niekto podobne skusenosti? Poradite mi prosim ako reagovat? Ci sa to da nejako ovlyvnit ci dokonca zmenit? Riesit psychologa, ci nie? Malemu ocino chyba, ja to citim, obcas ho spomenie, povie mi, ze pojde za ockom..Ale ocko nema cas..Tak mi prosim poradte ako reagovat, ci ako pomoct malemu, aby sa vracal zamnou s radostou a nie v nervoch..Mna to velmi boli..Dakujem.
hmmm ... tazka tema a to si vlastne na zaciatku cesty... univerzalna rada, bohuzial, neexistuje... vo veku priblizne 2,5 roka dietata prichadza prva faza vzdoru, u niektorych menej- to su ti stastnejsi, u niektorych je to ako necakany vybuch sopky - ja som si tiez vtedy myslela, ze mi niekto zamerne vymenil syna 
(nastastie to netrvalo dlho, ale musela som pozmenit niektore svoje mylne nazory - ze nas take isto obide, pretoze Michael bol dovtedy iba 
a 
)
u teba je situacia trochu ina a tazsia v tom, ze zijete oddelene - nech uz je to z akehokolvek dovodu, ta detska hlavka to nechape (a priprav sa na to, ze ani dlho nebude chapat ci akceptovat) - mozes sa mu akokolvek venovat, chybajuceho otca mu nenahradis - to nie je teraz myslene ako vycitka, ale ako fakt - a v situaciach, ked si prave unavena, ked zvysis hlas a pod. musis ratat s tym, ze sa to vzdy obrati proti tebe (deti su totizto od prirody naprogramovane na "boj" za vlastnu autonomiu v ramci rodiny) - samozrejme, ze "vikendovi" ockovia su oddychnuti, dobre naladeni, ale proti tomu nic nezmozes, iba ak by ste si vymenili pozicie - ale to asi nechces -
co sa navratu domov tyka - asi tolko, nas 
nas ma oboch doma, a predsa som kolkokrat zazivala podobne situacie, ze som ho nedokazala dostat domov zo skolky alebo z narodeninovej oslavy kamarata/-tky spojene s placom a krikom (neporovnatelne s inymi rovesnikmi) - halt niektore deti su rodeni tulaci - aspon nas je strelec a v horoskope, ktory som dostala pri jeho narodeni od maminy stoji nieco v zmysle: strelci chcu mat slobodu, chybu urobi ten, kto sa ich nasilu snazi priputat... a tak som si tiez musela vzdy vymysliet novu taktiku, ako ho "prekabatit" a presvedcit, ze aj doma je dobre - ale iba malokedy to vyslo, on je tiez z tych, co chcu byt vzdy pri vsetkom a maju strach, ze by mohli o nieco prist... no a tvoj syn musi vo svojom vnutri bojovat sam so sebou a svojimi pocitmi strachu, on uz presne pozna ten scenar a predom vie, ze otca zasa na tyzden "strati"
mozno by bolo fajn, keby bol tvoj byvaly partner ochotny stravit s malym sobotu, vecer ho priviezt a ulozit doma do postielky a odist, az ked zaspi...
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ako cez kopirak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no stava sa to obcas na NM
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, ja mam doma maleho skorpiona.takisto velmi zaujimava povaha..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dufam, ze ty nie si baran ...
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som lev co je este horsia kombinacia 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vyprdni sa teraz na znamenia, sustred sa na to, na co mas priamy dosah, milassik.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cas straveny spolu je dobry napad aj z inych dovodov. ale zaroven treba ratat s tym, ze to moze byt aj tak podobne - s prechodom dietata domov alebo k ocinovi.
u nas je tiez cas s ocinom dobrodruzstvo. a je total jedno kolko vzruchu, dobrodruzstva a adrenalinu mame spolu. dietko chce to, co ma menej, co nemoze mat a pod. vikendy u starych rodicov by vymenilo za dva tyzdne v skolke, preco to nemoze byt naopak?! byt s otcom, spat u kamarata, mat prazdniny ... stale. a vela.
laura, ak treba poplac si, ale skus si to postupne nebrat k srdcu. vytesnat tieto "zazitky" s prichodom dietka. mozno i kompenzuje, vyrovnava ine situacie, nesuvisi to s tebou. Syn ma 5 rokov, ide to vyvojom, obcas je cirkus, zazeranie ... spociatku sa to tazko travilo. teraz viem, ze vecer mi porozprava, co je nove a bude sa ma pytat ako som sa mala a bude mi rano zelat, aby som sa mala dobre v robote.
drzim palce 
neber si to tak, podla mna spracovava drobec uplne ine veci, ako to, co sa deje "na javisku".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj my sme to tak mali...u nás pomohlo, že som malého nechala "vyjedovať sa", a keď sa ukľudnil, sme sa porozprávali o tom-"trpezlivosť ruže prináša", už s nervičkami nechodí...od septembra sme mali takéto scény v škôlke(ale veľa detí je na tom rovnako):"prečo si prišla pre mňa tak skoro"...a už si viem predstaviť, že bude chodiť sám von:"prečo musím ísť domov tak skoro"a potom z diskotéky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte, dakujem za vase reakcie, musim nieco skusit zmenit ale tym travenim casu {ked aj pol hodina aklimatizacie} s jeho ocinom to velmi nechcem riesit, pretoze jeho otec to potom zneuziva.Snazila som sa to riesit ludsky a zo zaciatku, ked mi syna priniesol, tak som jeho otca normalne pozvala dnu, nech sa krpciatko zaklimatizuje a nerobi potom ziadne sceny.Lenze jeho otec potom namna skusal jeho hru s citom a to mi nerobilo dobre,kedze sa snazim si poliecit rany na srdci. Podla vsetkeho to dopadne ako pise Apple..cize necham maleho prezit si svoje zmiesane pocity a necham ho sa ukludnit. Myslim, ze budeme nieco podobne prezivat aj v skolke, pretoze moj syn sa kumne nechce vratit ani z pieskoviska, ci ked sa s nim hra niekto iny ako ja. Je to pre neho nieco nove, je presne ako ja, nema rad nudu a jednotvarnost, miluje zmeny, novych ludi, nema rad stereotyp a ja sa mu necudujem. Len tie navraty kumne su take bolestive a premna strapnujuce aj na ulici, ked si ho predavame. Akoby som bola to najhorsie, co ho moze v dany okamih stretnut. Jaj..To su mi veci, cakala som, ze zivot slobodnej maminy nebude prechadzka rajom ale zacinam si uvedomovat, ze ma caka celkom trnista cesta, vdaka tymto jeho vylevom a najma preto, ze neviem najst dovod, preco prichadza az do amok stavu nervov. To je premna a moju rodinu az nepochopitelne, lebo je to tazky extrem, kedy stracam podu pod nohami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skus sa na to pozerat tak, ze on nerobi sceny preto, lebo sa nechce vratit k tebe, ale preto, ze sa nechce rozlucit s tou druhou stranou/vecou ... on vie, ze mama je stale "po ruke" alebo sa pravidelne vracia, s tymi ostatnymi vecami si nie je az taky isty a dava to najavo svojim sposobom ... a v jeho veku este nemozes ocakavat, ze bude chapat, aku "hru" to hraje mama s otcom, pretoze vy ste nadalej obaja jeho rodicia, aj ked vam dvom to nevyslo
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...som si myslela, že ti dám info od najdôverihodnejšieho zdroju, ale on si už na túto "negatívnu" časť nepamätá ...takže nerieš druhých, čo si myslia(aj ja sa to učím za pochodu), skôr to ber tak, že nie si jediná s presne týmto scenárom...ale je pravda, že ex by mal malého pekne pripraviť na to, že ide k tebe, lebo Dávidko tiež nechcel od nich preč(chodí každý víkend, do rodinného domčeku so záhradou, veľká rodinka, ešte aj sestranička v jeho veku chodí na víkendy ako on-obaja bratia sú rozvedení/rozídení, dovolia mu všetko-proste detský raj na zemi ), a oni ho klamali, že idú len na nákupy, a doniesli mi ho, raz straaašne plakal, tak som rozplakala aj ja, a pýtam sa prečo je na mňa taký, že však ho ľúbim, a on že:"mami, ty za to nemôžeš, to tatino ma oklamal, že ideme "tam a tam" a nešli sme, šli sme domov"-tak som mu hneď volala, nech ho už viac neklame, odvtedy je to fakt ešte lepšie ...u nich je "milosrdná" lož na dennom poriadku, a Dávidko si to užasne zaužíval, takže dosť často mám problém zistiť, čo je pravda a čo lož(toť náš najnovší problém )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...a ak by si ho cakala niekde inde ako pred domom, napr. pred detskym parkom, cukrarnou, s balonmi v ruke-prip. niecim co vies ze ho zaujme, aby sa mal na co tesit ked sa vracia spat k tebe.Jednoducho nieco na odputanie mysle na ten moment- tych 15 min. ako vravis kym sa aklimatizuje.
Mozno ako take docasne riesenie by to bolo fajn, hlavne ak to tak tazko prezivas...a deti sa menia a o pol roka to bude zasa o inom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takto by som to vobec neriesila, prave naopak. az ked sa dieta ukludni by som vymyslala, co ideme robit, ci si dame kusok cokolady alebo nafukame balon. najprv si musi vystacit so mnou, alebo pohra sa same, alebo sa inak upokoji.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No iste, este to tak, dnes to budu balony, zajtra kolotoc a potom rovno cely cirkus?
Ziadne take Peti, nechat ho vynervacit. Normalka, ignoracia, nevenuj pozornost tej jedinej pake, ktoru na teba krpaty ma. On velmi dobre vie, ze teba to boli, mrzi, ze ta to stve a on len skusa, kam ho pustis.
Maly ta ma rad, si uzasna mama a to co pises vyssie- ze by si mu dala vsetko- bacha na to. Dat detom vsetko, nie je vzdy vsetko No a mozno by si mala napisat Ribisske, ona ma zopar excelentnych vychytavok co sa vychovy tyka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ved ja ti to vždy vravim bosorečka moja - "jaaaa te miluju" 
peti ja som ti to vravela, boli to jak svina, ale to prejde!!!!a nenechaj sa vydierať, žiadne uplacanie 
, lubia nas z celeho , len VER!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sak aj jaaaa tebaaaaaaa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nasa mala nema taketo stavy, ked si po nu niekam pridem - to sa naopak tesi. ale pravidelne ju chytaju zachvaty zurivosti, ked jej na nieco, co prave velmi chce, poviem "nie" (alebo akekolvek sloveso s predponu "ne-").
vtedy sa rozreve a neda sa ukludnit, dohovorit, vysvetlit, nic. akykolvek pokus nieco k tomu povedat iba zvysuje decibely a ze teda hlas ma ako metalovy spevak krizeny s opernou divou.
k tomu sa pridava zuriva potreba niekde si vybit sklamane nadeje a tuzby - snazi sa hocico znicit, udriet alebo urobit za kazdu cenu natruc. aj keby si sama mala ublizit.
velmi zle je, ked ju to chyti na nejakom mieste, kde nemam dostatocne manevrovacie moznosti. napr. na krizovatke, ked ju musim nasilu schmatnut pod pazuchu ako vrece a odniest na druhu stranu (aj s troma plnymi tazkymi taskami nakupu), lebo je schopna sa z celej sily vytrhnut mi z ruky a na truc ostat stat uprostred cesty, auta-neauta. natolko jej frustracia z toho, ze nedosiahne, co chce, zatemni mozog, ze v tej chvili cely pud sebazachovy ide bokom (inak je na ceste opatrna, boji sa o seba, zeby ju auto zrazilo).
alebo ked sa niekde ponahlame. alebo ked zrovna v dlhej rade na urade prideme na rad. alebo este lepsie, ked tam mame stat este desat minut a ona spusti (to maju nervy vsetci okolo - uz sa stalo, ze nas vsetci pustili dopredu, len nech uz je to revuce dieta prec).
vidim na nej, ako sa velmi snazi presadit svoju osobnost. a strasne tazko nesie, ked naraza na mantinely svojho veku a dospelych.
myslim, ze tvoj syn preziva nieco podobne. este by chcel to, co ho bavi, ale uz musi od toho odist. musi sa podriadit, vidi, ze nema inu moznost. a to ho frustruje.
aj nasa drobcica sa po cca desiatich minutach zuriveho zachvatu upokoji sama. a potom je uz dobre, zase je to nase tulive slniecko. potom povie - mimi, ja ta lubim.
dovtedy na mna krici - si hnusna, hlupa, chod prec, nechaj ma, ...
ale neberiem si to tak. ani na ulici, ani inde. nie je to prijemne, ale da sa to vydrzat. vzdy sa skusim s nou porozpravat (zatial vzdy totalne bezvysledne) a potom ju jednoducho necham. aj keby sa v kaluzi valala.
syn kedysi hodil takych pokusov par. ona je ovela vytrvalejsia.
ak mozes, skus to tak neprezivat. myslim, ze ak to vidi, aj to je voda na jeho mlyn.
nasa mala ked vidi, ze nic nebude, tak ju to postupne prejde. pride s tym - mimi, ja uz neplacem, uz som dobra. potulime sa. niekedy ten slub trva iba par sekund do noveho zachvatu, ked zase na nieco pocuje "nie", ale postupne to klesa na intenzite.
tak uvidime.
cela rodina sa "tesi" na jej pubertu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu. U nás tiež zaberala ignorácia a potom syn chodil za mnou sám, maminka ja už budem dobrý ... je ťažké si niekedy dieťa akože nevšímať , ale dá sa to a hlavne to zaberá .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani nevrav 
... ked sa blizi takato situacia s dieta je nervoznejsie "mami a urobime toto? mozem tamto?", radsej poviem, pockaj chvilu, prejdeme na druhu stranu (prideme domov, odideme z navstevy) a spytaj sa ma este. poznam tie stavy. riso je logicke dieta, no niekedy su to take vybuchy emocii, nepomaha vysvetlovat, treba pockat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ju do vyvrtky v takej chvili dostava, aj ked poviem - "vydrz chvilku..."
je to dieta, ktore ked chce, tak CHCE a chce HNED. neznesie ziadne "vydrz, pockaj, potom,..." vysvetlovanie preco "neskor" ju nezaujima. spusti rev a uz sa neda ine, len musim vydrzat ja. a niekedy aj okoliti ludia, co su v dosahu.
akykolvek pokus dalej vysvetlovat ju privadza do vacsej zurivosti. predovsetkym, ak si je vedoma, ze to "nie" suviselo s nejakym jej nevhodnym spravanim predtym a je to teda forma "trestu". o to viac sa jeduje. ma tendeciu hadzat vinu na druhych, hladat chybu vsade a v kazdom, ale nikdy nie v sebe. aj ked je to do oci bijuce a je si toho vedoma.
ma tri roky a hlavu ma tvrdu ako skala, jej vola sa rovna rychlotvrdnucemu cementu.
nemyslim, ze bude zly clovek, ale bude to typ, ktory si jednoducho bude musiet v zivote niekolkokrat poriadne nabit hubu, nez sa okreše. a aj ked mi je to vopred luto a netesim sa na to, budeme to musiet s nou podstupit a ticho dufat, ze nebude potrebovat od zivota na prebratie nejake naozaj brutalne facky.
s humorom vsak hovorievam, ze ak jej tato povaha vydrzi (vratane intenzity hlasu), chlap co s nou vydrzi, o nom si moze byt naozaj ista, ze ju skutocne miluje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic,ty si na chlp presne opísala môjho syna,keď mal tri-štyri roky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u nas platilo ked mal syn uz asi 5 rokov,ze ked vystrajal na ulici,stacilo ze som mu povedala,,doma sa porozpravame,,a nech to bolo kdekolvek,nikdy som nezabudla sa s nim doma porozpravat a nieco za trest zakazat...chvilu to trvalo,nez si uvedomil,ze ja nato naozaj nezabunem,ale naucil sa...potom uz ked nieco len zacal,pozrela som nanho a vedel,ze doma bude zakaz.neraz mi uz cestou domov sluboval...mamka,nemusime sa rozpravat,uz viem,uz to nespravim...asi troska tvrde,ale toto platilo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skúsenosti nemám, len nápad. Poprosiť otca syna trochu o spoluprácu - napr. už predom ho pripraviť, že ide za mamou.
Prípadne sa možno niekde stretnúť na neutrálnej pôde - v meste a tam si dieťa odovzdať a stráviť aj trochu čas v trojici.
Trepem moc?