Som truba v depresii

kendis,
kluuuud.
Dopadlo to dobre a to je dolezite.
Ten stres, ktory si zazila, bol urcite obrovsky a chapem tvoje vycitky svedomia. Ale stava sa vselico, na 100% sa vyhnut aj takymto trapasom neda.
Ten posledny odstavec vnimam ako pokus o srandu, verim, ze take nieco nemyslis vazne .
Pre svoje deti si ta najlepsia mama na svete a paci sa mi to, co pises - kym je tu mama, nemusia sa bat. To stale plati, aj napriek tomuto trapasu...

Eva

Tipla by som si, že keď prejdú tri roky, tak sa budeš aj s detiskami na tom s chuti smiať.
A na tie želania ozaj pozor - som na tom podobne - keď som mala -násť, tak mi mama sústavne dávala z vzor dcéru svojej kolegyne: .."Dianka je taká vzorná, že oni majú vysokoleštený nábytok a ona tam nenechá ani jeden otlačok"... So všetkým vzdorom puberty som jej odvetila, že také deti by som nikdy v živote nechcela mať.
Ani nemám .... - ale hoci dnes sú už všetci dospelí, ešte stále si spomínam na tie okamžiky, v ktorých by som ich za nejakú tú Dianku bola rada vymenila. Alebo ani nie???? Ja neviem, akčné dieťa mi asi aj po osobných skúsenostiach bude vždy milšie ako knedľa čo sa sama k kúta nikdy nepohne.

ahojpo precitani tvojho clanku sa mi skor vynoril usmev na tvari,,lebo som si vybavila moje detstvo s mojou mamou,,,to boli vecne taketo dobrodruzstva a bralii sme to skor ako nezabudnutelny zazitok,,nez by sa mal niekto zamyslat nad sebevrazdou,,,,ber to aj z tej lepsej stranky,ze bud do vlaku uz liezt nebudes alebo uz vies ako to chodi,,,ale urcite si kvoli tomu netrieskaj hlavu,,,deti mali dobrodruzstvo sice v urcity okamih plny hrozy,,ale neboj prejde cas a sa na tom aj zasmejete))mozno som neni ten najlepsi radca,ale v zivote su aj horsie sceenare pisane zivotom.

Náááhodou, decká budú mať zážitok, ako sa kvôli nim vlak zastavoval To sa nepodarí hocikomu. A s tým vystupovaním na nesprávnej strane nie si sama, keď som začala chodiť na vysokú školu, tiež sa mi to stalo. Akurát som vtedy mala iba obrovkýý ruksak a nie dve malé deti

"Pokusam sa s tym vyrovnat, rozmyslam o vhodnom sposobe samovrazdy, len neviem, co je pre tie decka lepsie: nechat sa zit, ci nezit?
... Co myslite?"
no ja navrhujem, ze ti dam revolver a necham ta v izbe osamote, aby si tu dilemu vyriesila.

ale vazne - teraz je to horor, ale po rokoch to bude oblubena historka. urcite ti to niekto aj rokoch vytkne, aka si bola nezodpovedna, ale dobre to skoncilo, poucena si, pozor si uz stopercentne das, tak to predychaj.

kazdy mame nejaku prihodu, za ktoru by sme najradsej strcili hlavu do piesku, aku nekonecnu hlupost sme urobili.

Kendis, aj mne sa na tvári skôr vynoril úsmev, keď som si Tvoj príspevok prečítala. Až na ten posledný odstavec, ale to si myslela dúfam, ako vtip . Podľa mňa sa takmer každej mamine stalo niečo, keď si povedala: "čo som to ja za matku?". Život nám proste prináša rôzne situácie a najdôležitejšie je to, že sa nič nestalo. Takže kľud a užívaj si svoje živé detičky - budete mať kopu spomienok a zážitkov a na situácie ktoré sa Ti zdajú hrozné, sa po čase zasmeješ.

Viem si to živo predstaviť. Tiež mám dve deti a som mierne živelnej povahy, takže by som sa rozčúlila, ako je to z vlasku hlboko, ale...nenapalo by mi prečo. No život už ma naučil a tak by som síce s výčitkami na dusi, ale o to vďačnejšie poďakovala anjelom strážnym a o to viac vedome fungovala so svojim mi deťmi. Lebo po piatich rokoch na MD niektoré rutiny môžu byť na obtiaž, zvyk ustavične pomáhať malým pretože sú malé je návykový a tak nám ani nemusí prísť čudné, že pre malé deti nie je uspôsobené nástupište.Občas si tieto svoje rutiny uvedomím tiež až v extrém,nej záťaži.Držím palce a- nádych, výdych, si mama a si najlepšia ako vieš. To je to najdôležitejšie.

kendis kuk sem http://www.nanicmama.sk/ja-mama/traumy-vycitky čo všetko mamy "povyvádzali" svojou (ne)pozornosťou

Ja som zase chytala paniku, že som stratila dieťa.Už som si vravela, že musím volať políciu , MM ma zabije... Mladší syn bol bábo v kočíku a starší mal 4 roky. Bol to moment, čo som sa nahla nad kočiarik k malému a zrazu Peťa nikde. Obehala som zúfalo celé okolie, pýtala sa ľudí a nič. Už som bezradná bola rozhodnutá ísť na políciu, keď sa zrazu Peťo objavil, celý vysmiaty - neuveríte , kde sa schoval. Vliezol do kanála / neďaleko bol odkrytý kanál- vo sne by ma nenapadlo, že to dieťa tam vlezie/ a že sa hral na ninja korytnačku / vtedy to bežalo v telke/ teraz sa na tom smejum, ale vtedy som bola na infarkt

no nam z MM sa podarilo stratit obe deti,pozerali sme auta v jednej predajni a manzelovi sa jedno zapacilo tak sme sa nanho isli pozriet a nasi chalani ze ci mozu obehnut auto ze chcu vidiet ako vyzera z druhej strany a my z MM ze jasne tak chlapci zasli za auto ale z druhej strany sa neukazali...baby bolo tam cez 1500 aut jedno vedla druheho hladali sme deticky snad zo vsetkymi zamestnancami a pomohli aj nejaky iny ludia ktory si boli pozriet auta nakoniec sme ich nasli mladsi bol v jednom perfektne nadupanom sportaku a starsi zase v najnovsom terenaku obaja si spinkali za volantom (auta boli hned vedla seba) a manazer tej predajne sa len smial ze chlapci maju dobry vkus a ze si vybrali najdrahsie auta ake v predajni maju,teraz sa z manzelom na tom smejeme ale vtedy by sa my krvi nedorezal ako som sa bala, dvere boli na kazdej strane predajne, vsetky otvorene ta hala nenormalne velka, auta boli aj vonku zaparkovane a plno aut vychadzalo z dvora na skusobnu jazdu a ine prichadzali zo skusobnej jazdy uz som videla moje deti pod nejakym autom.

jááj moja ja si hovorím že o tomto raz napíšem knihu Ja som nastupovala s kočíkom do autobusu a kým mi ho pomohli vyložiť, staršia dcéra nastúpila do druhého ktorý už medzitým odišiel zo zastávky. Jačala som ako besná... a vtedy mobily neboli. našťastie šofér autobusu na ďalšej zastávke dobehol ten prvý spoj a dieťa mi vrátilli alebo som cestovala ďaľkovým do ktorého sa mi kočík nezmestil, tak som ho musela rozložiť, vaničku na sedačku a kostru do uličky. a na zastávke som vystupovala posledná, kým som vyložila a zložila kostru šofér zatvoril dvere a odchádzal zo zastávky. Vieš si ma predstaviť ako bežím za autobusom iba s kostrou kočíka a divoko máávam? jasné po páár metroch ma zbadal a pokračovanie nabudúce. Len tú príhodu nezabudni a uvidíš aký bude mať úaspech o pár rokov prajem všetko dobré a vydrž ešte pár ročkov

Jarul, prepac, ale ja som sa musela zasmiať.No v každom prípade nechcela by som to zažiť na vlastnej koži. Našťastie, u teba a aj u Kendis to dobre dopadlo.

No, akurát premýšľam, že kde čo sa môže stať. My sme s deťmi boli opekať a variť guláš na chate, príroda, detičky si chytili mloka, žubrienky, žabky, ktoré kŕmili vi vode a potom ich pustili a tiež tam boli pijavice, ktoré mali vo fľaši a večer ich tiež vypustili.Ako sme prišli domov, kúpali sa, srandovali, starší hovoril mladšiemu, že má na zadku pijavicu, tak ja som sa pridala, staršiemu som povedala, že čo to má na krku , aha, pijavica a zrazu vresk, rev, krik najskôr starší, potom mladší, že sa bojí, rev ako keby ich niekto zabil,no čo Vám poviem, ledva som ich utíšíla,, MM sa smial, že čo som ja za mama, ale im dávam, stáva sa kde-čo, každá matka vyrobí aký-taký trapas aj keď nechce.Kendis, deti z toho nemali určite taký stres ako Ty, je to v pohode, hlavne že ste v poriadku.