lisa runnels z Pixabay.com
Tak som sa dočítala, že by sme už ani pochváliť nemali.
Nieže niekomu naznačiť, že niečo nie je OK, ale ani pochváliť.
Lebo čo ak .....
Neříkejte dceři „Ty šaty ti sluší“ aneb Věty, které mohou napomáhat k poruchám příjmu potravy
Tak ma napadá, ako sme to dali my, generácia ktorej Beáta Dubasová spievala pesničku Účesy:
Moje vlasy tvoje vlasy
Majú chybu jedinú
Naše vlasy vaše vlasy
Dráždia školu rodinu
To hneď v jednej slohe 2 dôvody na depresiu - jeden, že moje vlasy majú chybu, druhý, že niekoho dráždia.
Takže tak.
Fakt to nechápem, lebo v podstate u mňa to v živote funguje tak, že čím viac som vystavená stresovým situáciám, tým lepšie tie ďalšie zvládam. Horia termíny - no, minule horeli tiež, ... tri dni nejak prežiť a bude lepšie. Mám mastné vlasy a zaspala som? No - urobím cop alebo vypnem vlasy a nejak to dneska dám. No tak mi povedia, že mám otrasné vlasy - šak to sama viem. 
Niekto raz povedal, že najťažšie je vydržať sám so sebou. So svojimi myšlienkami.
A ono to zostáva.
Radšej ja naučím decká túto moju teóriu, ako im nepovedať vlastný názor.
Lebo raz sa určite stretnú s tým, že im niekto povie, že hnedé tričko sa môjmu mladšiemu nehodí a staršiemu zas šedá. Už som im povedala aj horšie vety - ako máš tie vlasy STRAŠNÉ. Alebo - nežer toľko tie chipsy, lebo budeš ako sud. Alebo - vystri sa, lebo máš hrb. No proste - ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Čus a dobré zrkadlo s kusom sebadôvery želám z Trenčína. 
Počuj - kedysi sa nosili korzety. Ženy sa normálne kaličili, stláčali si vnútornosti a ich posadnutosť nepoznala medze. Si vezmi takú Scarlet o Hara. Literárna postava, ok, ale na rovinu - tie pásy sa sťahovali a bolo to šialené.
Poruchy príjmu potravy - ak bolo akej, pre isté vrstvy boli normou. Dámy nejedli. Dámy prijímali len vône, aby mali pás čo najužší. Odpadať od hladu a problému sa nadýchnuť bola móda. Priam sa to vyžadovalo v istej historickej dobe. A potom tu boli ľudia, ktorí jesť by aj jedli, ale nemali čo. Z tohoto mi vyplýva, že sa máme brutálne dobre. Lebo poruchy príjmu potravy sa riešia v prípadoch, kde jesť čo JE.
Mňa len desí fakt budovania bublín uniformity. Nikto ti nepovie, že máš nadváhu, keď ju evidentne MÁŠ. Neviem, či to bude doktorovi dovolené za chvíľu povedať. Fakt si myslím, že nás trápia somariny, lebo podstatné veci máme v cajchu ako takom a potom sú z toho depky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa na to takto nepozerám v žiadnom prípade, že dievčatá s bulímiou, anorexiou alebo záchvatovým prejedaním, už nevedia, čo od dobroty. Ozaj im môžeš povedať, že sa majú lepšie ako hladujúce deti v Afrike, alebo jej stará mama, keď doma nemali veľmi čo jesť. To im zaručene pomôže, aby sa nevyhladovali možno aj k smrti.
To sú tak komplexné a veľké psychické problémy, ale nielen u mladých nezrelých dievčat ale aj vysokovzdelaných, rozumných, dospelých žien. Poznám. Ja netvrdím, že to tu nebolo. Sisi je toho živým príkladom. Len dnes nájdu mladé devy návody na internete, v ktorej fáze jedenia, trávenia, treba vyvolať zvracanie, aby to bolo najlepšie pre schudnutie. Fakt nemá zmysel čokoľvek porovnávať, ten problém tu je a je dosť rozsiahly.
Ozaj to neznamená, že teraz máme podporovať a neriešiť obezitu, lebo ta je problémom. Je to veľmi zložitá téma, pozerám sa na ňu z úplne iného pohľadu, lebo tým všetkým dievčatám rozumiem. Len u mňa je to o opaku, o emočnom zajedaní u nich tie emócie riešia inak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vypočula som si podkast na tému poruchy prijmu potravy, na ktorý si vložila link. Takže ono to nebolo o to nechváliť, to bol len malý zlomok, zložitej témy, ale vytiahli ho do názvu ;)
Takže veta: "Dnes ti tie šaty veľmi slušia" môžu u dievčat s poruchou prijmu potravy, spustiť niečo, " ale včera som som v tých nohaviciach bola veľmi tlustá ..."
Takže áno , primerane chváliť je stále dobré, skôr v štýle " V tých šatách žiariš, pristanú ti ..., určite máš z nich radosť? " Nemal by sa klásť dôraz na schudnutie, upozorňovanie na to, chválenie za to ... Ono to určite dobre padne, ale môže spúšťať ďalšie veci, napríklad " že dobrá som, len keď som chudá ...
A je tam aj spomínaná téma, ako ma moja deva, tak zľahka zjazdila, nekritizovať svoje telo pred deťmi ...
Ono poruchy prijmu potravy sú často spojené s inými psychickými problémami, buď je to dôsledok alebo sprievodný jav a to sa už nabaľuje ...
Vraj najdôležitejšie v tom všetkom, je mať s dieťaťom vzťah založený na dôvere, ideálne už pred pubertou, potom sú takéto situácie, lepšie zvládnuteľnejšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takže ty nemôžeš pred deťmi povedať svoj názor, ale máš si vybudovať vzťah založený na dôvere? 
A nie je dôvera aj o tom, že si povieme nielen tie pekné veci, ale aj, že ma trápi slanina, čo mi prevísa ponad rifle?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to o uhle pohľadu, ak to zahlásiš raz za čas a pridáš k tomu kus nadhľadu, je to ok. Ale ak hypoteticky dcéra deň, čo deň sleduje, ako si dá jej mama na večeru na príklad len mrkvu, kým celá rodina je iné, prípadne každý deň cvičí, nie preto, že ju to až tak baví ..., a potom sa sleduje pred zrkadlom, že tu má ešte kus tuku a tu ešte musí schudnúť ... Nedáva zdravý príklad svojej dcére, alebo synovi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To, čo opisuješ je už cez čiaru. A tragédiou je, že taká matka si NEvšimne poruchy príjmu potravy svojej dcéry.
Čo sa týka stravy, už len "so sebou" - fastfoodová strava narúša rituál stravovania a vytvára zlé návyky. Začnime kľudne od začiatku. Ročné deculo sa hrá a mama ho naháňa s jogurtom. V každej reštaurácií je potrebné mať detský kútik. Vy nerobíte kávu so sebou? A čo tak langoš do ruky alebo bagetku a zhltať to cestou do práce, či na stretnutie? Školská jedáleň: aspoň mäso zjedz. Doma: tie 2 lyžičky snáď už doješ, nie? Nemáme niečo sladkéééé? Podaj otcovi noviny, vieš, že rád číta, keď je.
Nijaký iný tvor nevenuje tak málo pozornosti konzumácií potravy. Aj levy sa nažerú a potom drichmú. Srnky sa pasú, nie že sa premiestňujú a počas behu kusnú do trávy a bežia ďalej. Vták si tiež s muchou sadne a to by ju tiež zbodol za letu si myslím. Atď atď atď
Už tu sú momenty, kedy to ako rodičia mrvíme.
PS - my tiež nestolujeme normálne spolu. A tiež občas dlávim chleba so salámou na gauči pri tv. Ale sú chvíle, kedy spolu jedlo pripravujeme. A potom si to chlapčekovia odnesú do svojho dúpä a tam to ako pravé šelmy zošrotujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zle je, keď matka je iba mrkvu a cvičí. Zle je, keď je čokoládu na večeru, prepcháva sa klobásami, sem tam si vypije. Zle je proste v určitom veku úplne všetko. Matka musí byť dokonalá, lebo inak zakladá na problémy svojich detí.
Akurát je teda otázka, kto zachráni tú matku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bože to bol len ilustračný príklad možno pritiahnutý za vlasy. A nejde prioritne o jedenie mrkvy, ale úzkostne sledovanie svojho vzhladu. U dieťaťa, ktoré je psychicky relatívne stabilné to nespustí nič, ale ak sa tam nazbiera viac zranení, vlastných, odkukaných, získaných zväčša z rodiny ..., citlivá povaha, tak to niečo spustiť môže. A áno správne stravovacie návyky aj zlozvyky si nesieme z domu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak, ja mávam obdobie, kedy sa miesto večere napchávam rozmixovanou mrkvou s niečím (jablko, broskyňa, ananás, mango, maliny - čo domácnosť dala). A potom mám obdobie kedy potrebujem kusať a to tiež behám s kilami mrkvi z Lidlu a kušem jak besná.
A ešte ľúbim restovanú mrkvičku so smotanou a kari korením.
Asi mi zas začne mrkvové obdobie.
Na mrkvu miesto večere mi nešahajte! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj my sme mrkvoví - u nás minieme v priemere 1kg mrkvy týždenne
Ja zas dávam občas na večeru nejaké kyslé mlieko neochutené - acidofilné, kefír... Z pohľadu obsahu živín mi to príde ako celkom ideálna potravina. Vyrovnaný podiel cukrov, tukov a bielkovín
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zo všetkého mám pocit, že sme vychovali generáciu, ktorej nemôžeme nič povedať, nič poradiť, pochváliť, pohaniť, vytknúť.... lebo nikdy nevieme, či nespustíme nejaké duševné pochody. Za chvíľu sa nebudeme môcť obtrazne ani nikomu pozrieť do očí, lebo to môže byť posudzované ako výzva, provokácia... Fakt netuším, či sa už bude všetko odohrávať iba na internete, v nejakých bublinách
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj takto sa dá na to pozerať, ak veľmi chceš, ale všetko je o uhle pohľadu. Tento mi príde pritiahnutý za vlasy. Sama, vieš, že si kadečo ťaháme zo sebou aj my ...
Takže stačí trochu taktu a porozumenia a nevyhneme sa aj prešľapom. Aspoň pri vlastných deťoch, mám 4 , ku každému, pristupujem, ale že úplne inak. Vôbec netvrdím, že som im nič "nevyrobila" a že to robím dobre, ale najlepšie ako viem.
Komunikujem s každým inak a každého chválim, za niečo iné. Ale aj rozprávam, čo sa mi až tak nezdá. Devy ma rovno zrušia, chalani, asi skôr vypočujú, aj tak spravia po svojom. Fakt si nemyslim, že je to celé o takom extréme, že radšej nerozprávať vôbec. Aj keď aj takú mám doma, ale tá ma rýchlo zruší, netreba vyrušovať. Oni sa vedia za seba postaviť. Niekde uprostred je cesta. Tento horný článok bol o dievčatách s poruchou prijmu potravy, a tam je to ozaj iné. A je ozaj veľmi zložité.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lenže k poruche príjmu potravy sa nejak "dopracuješ".
Ja som riešila trochu mladšieho, lebo ako dal dolu 10kg, začala som sledovať ako je. No jak had. Jeden deň zje pol torty, 8 vajec, 3 krajce chleba, pol kila mäsa a keď nájde piškóty pre Zet, tak ju s nimi velice kŕmi (3 on, 1 ona).
A potom druhý deň len tak light. A toto sa nám celé opakuje dokola podľa toho, ako ploché brucho má nad gumičkou Calvin Klein.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažká téma .... Asi to veľmi závisí od povahy, sebadôvery dieťaťa a to druhé sa buduje v detstve ... U nás doma, bola moja o rok mladšia sestra stále chudá a ja som bola pri nej tá "pribratá" a to keď pozerám svoje fotky, bola som úplne v pohode. A tak som mala zo seba veľké komplexy aj ked som mala o 23 kg menej ako mám teraz. Ale to mi v hlave ostali skôr tie negatívne poznámke, chválenie sa vtedy veľmi nenosilo. Idem si prečítať článok.
Moja staršia deva, mi nedávno zahlásila, že by som sa v ich prítomnosti, keď boli deti, vacsie, mensie, nemala negatívne vyjadrovať na tému svojej postavy ... Ono fakt veľa robí dnešná doba, kult štíhlosti tu bol asi stále, ale nebolo toľko možností na porovnávanie ako dnes.