Nepredstaviteľné? Nepochopiteľné?
Znamená to že nám ten druhý nestojí ani za kúpenie aspoň maličkosti? Že sme na neho nemysleli?
Alebo to znamená že skutočne človek vie, čo je v ktorej chvíli dôležité...
Začalo to statusom na FB že som nekúpila ani jediný darček...
Začali priatelia písať že to som určite nespravila, určite som aspoň niečo svojmu dieťaťu kúpila, lebo veď predsa - je to aspoň znamenie že som na neho myslela...V tomto duchu mi písali priatelia... že aspoň na pumpe som mohla hocičo...len aby vedel že som na neho myslela...
No nekúpila som darček pod stromček svojmu dieťaťu.
A predsa to boli tie najkrajšie Vianoce, aké sme za posledné roky zažili.
Predvianočné obdobie som si vychutnávala tisícpäťsto kilometrov od svojho domova, týždeň v horúčkach v posteli, potom sťahovanie, do toho práca, kopec vybavovania, búranie, rozbitá hlava...
Až sa mi podarilo 23.12. sadnúť po práci do auta a vydať sa na cestu domov. Niekoľko telefonátov so synom a ubezpečovanie že robím všetko pre to, aby som prišla v zdraví domov...je jedno že po dvadsiatich hodinách, lebo veď veľké sťahovanie Európy na vianočné sviatky predĺžia akúkoľvek cestu na dvojnásobok...hlavne dôjsť v zdraví...
A mne sa skutočne podarilo prísť na Vianoce ráno domov. Po dvadsaťhodinovej ceste som zavolala synovi že som tu, pri baráku...
Prišiel ku autu, vystúpila som a zažila som vianočný zázrak...to objatie bolo nad všetky darčeky sveta. Tak silné, tak mocné, tak úprimné.
Vianoce bez darčekov? Venovali sme si ten najvzácnejší dar – čas strávený spolu na Vianoce.
Pod čiarou...
Pre tých, čo si myslia že len, hoc maličkosťou, prejavia lásku či záujem... Bodaj by ste nikdy nemuseli zažiť, že ČAS nie je samozrejmosť, pretože psychicky by ste to ťažko uniesli...
Joooj, keby jeden...
Aj ja som kedysi rypala do známych čo prilietali na sviatky zo sveta, či aspoň maličkosť na letisku... Ale vysvetlili, vzala som to, pochopila. Išli domov. To bolo to najviac.
Zažiť to na vlastnej koži bola fakt sila... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi tak 30 rokov dozadu som nechápala susedu. Mala malé deti a vyhlásila, že oni darčeky pod stromček nedávajú. Keď treba nové pyžamo alebo pančuchy, tak ich proste kúpia vtedy, kedy treba. A hračku dajú tiež vtedy, kedy kúpia. Naozaj som to nechápala. Dnes, po rokoch uznávam, že mala pravdu. Symbolické darčeky ešte dávame, ale naozaj len minimálne. A možno ustúpime aj od toho. Len teda, ak prídu vnúčatá, tak to budem asi znova prehodnocovať 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznám,čo tiež darčeky nedávali ani stromček nerobili-sú to adventisti siedmeho dňa.Ale ako majú vnúčatká "akože"slávia kvoli nim vianoce-lebo to tej cirkvi vstupili ako študenti a vraj pri vnúčencoch im došlo že vianoce,darčeky a malé deti patria k sebe.Hlavne ked pridu deti zo sveta k nim domov-ked sú samy neriešia to.A ked vnúčatá podrastú zas to bude "po ich".
Inak ani ja nemám origoš stromček,ani vysvetielkované okolo seba ..a darčeky?Kým nebol v rodine krpec neriešili sme-vystačili sme si ..A po rokoch pre toho nášho malého krta sme každý niečo kupili,vyrobili.. lebo počuť to výskanie stojí zato-hlavne aby to bol traktor-či už nakreslený či starý časopis s traktormi,väčší či pidi plastový,knižka kde bol traktor..no len aby bol" tatóóóór".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale fakt si mohla 
... Kriste - však vy ste si dali fakt najväčší dar. Ten kto môže byť s tým s kým chce, to nepochopí. Ty si dala a aj si dostala najväčší dar - možnosť byť spolu. Mnohí ho nemajú a tí čo majú si ho nevážia.
Marianna
PS - akákoľvek somarina zabalená do papiera by zabila toto čaro.
Za mňa topka. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To vážne takto veľmi riešili tvoji priatelia vaše, tvoje rozhodnutie?
Ocuvaj, to čo vsetko si ty stihla za ten mesiac zažiť, prežiť aj na koňa veľa, to sú potom iné priority. A hlavne každý ich máme iné a to je dobre.