A je to o chvíľu tu. Tri roky prešli ako voda a ja pôjdem o dva mesiace do práce. Neskutočne sa teším, teším sa na kolegov, teším sa na robotu, teším sa na svojich klientov, ale....
Každým dňom sa zároveň stupňujú aj akési obavy. Ako to zvládneme? Ako budú vyzerať naše rána, naše dni, naše chvíle, keď sa znovu všetci zídeme po práci, škole a škôlke doma? Viete, niekedy sa pristihnem, že je 10 hodín a my s krpčekom sme ešte v pyžamách 
. Síce naraňajkovaní, umytí, ale stále v pyžamách. A venujeme sa jeden druhému. Sú to veľmi pekné a milé chvíle, no o chvíľu budú fuč. Ja viem, tak to má byť.
Boli sme na slávnostnom zápise v škôlke. Zdá sa, že sa tam malému bude páčiť, hneď si našiel hračky, ktoré ho zaujali a pekne sa hral, tak sa doma málokedy hrá. Jedným očkom však stále sledoval, či som tam. V poslednej dobe sa z neho stal veľký " mamičkár ", tak predpokladám, že plaču bude až až. Myslím ešte na jednu vec. Naše dieťa je veeeeľmi živé, neobsedí, neobstojí ani na chvíľu, všade je, všetko chce vyskúšať, všetko chce vidieť a vedieť. A ten červíček vo mne hlodá a hlodá - nestane sa mu niečo v škôlke? Ustráži učiteľka 20 takýchto živých detičiek? Verím, že ano, ale ....
Aby som to zhrnula - teším sa a bojím sa zároveň. Bude to celé o inom. Ranný zhon, budenie ( teraz malý spí bežne aj do pol deviatej ), po práci utekať do škôlky, navariť, vyprať, udržať domácnosť v chode, prídu choroby, no veď Vy to poznáte.
No som ja normálna? 
Ano, nejak tak to bude. Pred tromi rokmi, vlastne skoro štyrmi sa nám zmenil život od základov,, keď som po 15. rokoch otehotnela, teraz sa nám zmení znovu. Veď život je zmena...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach valery.Ako ti závidím.Ja do práce nemôžem.Doma som už viac než 20 rokov.Nemôžem kôli malej.Teraz,ked deti podrástli,aspon cez sezonu vypadnem z domu.Na jarmoky po slovensku.Prajem príjemnú prácu a hlavne vela zdravia tebe a deťom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem akalenkak, Tebe prajem veľa síl a slniečka 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
valery nebooooooj, neboj sa dopredu....ani sa nenazdas a nabehnete na novy system....nepripustaj si nijake plakanie maleho, hlavne ty ostan v pokoji, pekne sa rozluc a odid zo skolky....nesleduj ci maly place ci neplace....on ked vyciti ze na to cakas tak ti to aj splni 
Bude dobre , treba si len obalit nervy kilom cokoladky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ledushka, s tou čokoládou si ma dostala, zbožňujem ju, len čo na to môj veľký zadok? Na to si nepomyslela, že? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaky velky zadok, nevymyslaj....my nie sme tucni, my len nie sme lenivi sa nazrat. (sory za vyraz, taky je citat od neviem koho, xixi)
A dalsia barlicka- aj velka rit vie ocarit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám ešte jednu barličku - nemám nadváhu, ale podvýšku 
A prepáč, za preklep v Tvojom nicku v predchádzajúcom komente, už to nejde opraviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne to nevadi Ten preklep
Zvacsa si to nevsimam (zvacsa, chiiiii)
Inak som citala tu chladnickovu odyseu, haha. Podvyska je super napad
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... bieda ťa naučí, neboj ty nič A sama budeš prekvapená, čo a ako zvládaš.
Hovorím z vlastnej skúsenosti, bola som na materskej 5 rokov, krpcov som mala dvoch.
Boli chvíle, keď som do práce chodila s plačom (mladší krpec intenzívne protestoval proti MŠ - doteraz mi znie v ušiach jeho: "mamiii, nedavaj ma do školkyyyy, hoď ma radšej do kontajneraaaa") - ale prežili sme.
Držím place.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krpček musel byť veeľmi proti, že do kontajnera 
, moje zlato! Som sa aj zasmiala.
Iste to zvládneme, vieš malého milujem nadovšetko, niekedy ma však napadajú myšlienky typu " malé deti sú fakt pre mladých " a nie pre zrelé ženy, ako som ja. To vtedy, keď je živší ako bežne, keď na mňa všetko padá, keď ma prípadne k tomu všetkému ešte naštve ten starší, alebo drahy, alebo ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to smiešne, ale vtedy ti asi Kefara do smiechu nebolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nabehnes na novy system, ani nevies ako . Ja som koncila MD koncom leta, zaroven sme koncili a zacinali traja: dcerka sla do skolky, syn do 1. triedy a ja do novej roboty. Ber si z toho vsetkeho to pozitivne, opisem ti strucne kladne pocity, ktore najsilnejsie zarezonovali vo mne:
Obed v jedalni - vsetci kolegovia frflali, nevedeli si vybrat, ja som bola vdacna za akokolvek jedlo MNOU NEUVARENE, iba mi HOTOVE podane. Detto spinavy riad - ach, ta ulava, ked som len tak rozsafne supla pouzite veci na policu a tradaaaaa....
8 hodin veci stali na miestach, kam som ich dala a nemusela som zmatene bludit po miestnostiach v pochybnostiach: "Co som blazon, vsak teraz som to..." 
Kym ini kolegovia vacsinou potrebovali k praci "podmaz", ja som si vychutnavala plnymi duskami ticho. Chviku ale trvalo, kym som pochopila, ze to ticho je ine, ako ticho, ked som doma zbystrila kontrolky, akoze "Co sa deje???!!!"
Po par dnoch som prestala som niekde v zatylku stale ocakavat do toho ticha vykrik: "Mamiiiiii!" a rachot padajucich predmetov .
K detom som sa vracala ina, dusevne cersvejsia, a intenzivnejsie som prezivala spolocne chvile. Malickosti, ktore mi predtym boli samozrejme a boli dennnou rutinou, som zrazu pokladala za mile.
Po prvych zahrievacich dnoch v skole a skolke som si uz potom vyzdvihovala spokojne vyhrane deti, ktore mi stebotali zazitky.
Pamatam sa, ako som sa tesila kazdemu dnu, ktory som zvladla, tento pocit bol velmi silny a bola som na seba a deti celkom hrda .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lobelka, , ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lobelka, myslim,ze to bol ukazkovy optimisticky pohlad na vec!Aj ja dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Valery, neboj, si normálna :).
Prešli sme si tým asi všetky mamy, ktorým končila rodičovská dovolenka. Aj ja som mala strach, ale neboj po určitom čase sa to nejak zosúladí, vytvoríte si a zvyknete na iný režim. Horšie je to s tými chorobkami, s tými sa aj my pasujeme doteraz. :) Katika2