Ako to je s tym co napisem a s tym co poviem ?

Slovo raz vypovedané už nevrátime späť,preto si myslím,že treba zvažovať,čo človek kedy povie a ako..Môžeme si pomôcť ovládaním sa,chce to tréning..a to,či sa na niekoho niečo nalepí,dosť závisí od jeho vnútornej sily,od toho,ako to prijme.Či ako recesiu,či ako niečo nepodstatné..no ak píše niekto v slabej chvíli,keď potrebuje pomoc a dobrú radu,a odpíše mu ďalšia s dobrou náladou len tak niečo,ako si písala,či už"ja by som to dieťa predala"..alebo niečo v tom duchu,myslím,že aj to môže mať dopad.A nie že by sa druhý začal podobať na toho somára,no môže sa tak cítiť..

.

http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobby

Ja som sa nespočetne krát už presvedčila,že sila slova je veľmi silná,ale aj napriek tomu niekedy nedávam pozor na to čo poviem a uvedomím si to až keď to vyslovím. A nielen vypovedané slovo,ale aj myšlienka je často až magická.Nemyslím tým zase,že všetko čo vyslovíme,alebo si pomyslíme,sa aj splní,ale určite také silné emócie-či už kladné,alebo záporné,to im dodáva silu.

tie slová majú taký dopad, taký vplyv akú energiu im dáme...aj keď sú myslené žartovne , ale nie povedané so žartovným nábojom, energiou nevyznejú ako žart...

Tak je to aj s napísanými slovami- slová môžu byť akokoľvek ľúbivé dá sa z nich vycítiť akú energiu im dal človek ktorý ich napísal...Záleží na citlivosti a vnímavosti jedinca ktorý tieto slová spracováva, číta...vnímavý jedinec vycíti aký náboj, akú energiu v skutočnosti tie ktoré slová majú...

pravda je, ze slova pisane a slova vypovedane maju uplne iny zmysel....nie samozrejme vzdy, ale ked rychlo piseme, mame to v hlave, ale na druhej strane to vyznie uplne inak ako sme to mali v umysle. Je to sranda, ze?

Slova maju velky vplyv. Deti, ktore su okrikovane, ze hlupak, debil a podobne, tak maju tendenciu si seba menej vazit.....ponizovanie deti je najhorsia vec. Cokolvek vyvedu, my rodicia sme ohureni, ze my sme take nerobili, ci nehovorili...a pritom je na nas ake budu nase ratolesti. U nas maju ten zaklad.
Ak budeme jacat na pubertiaka, verte tomu o par mesiacov bude jacat aj on na nas.... takze pozor na ton.....

Neviem, ci som tu uz raz nepisala o pokuse, ktory nam premietli a kusok aj ukazali v reali holandania. Islo o parafrazu z biblie:Na počiatku bolo slovo. /zvuk/ Na velku medenu /myslim- to je hrozne davno a ja si pamatam zazitok, nie technicku stranku veci/ ktora bola na takom hrote nasypali take male drobceky/ako piesok/ a platnu rozvibrovali do zvuku. Zvuk usporiadal rozsypane drobceky do krasnych foriem a tvarov- ciste tony robili najskor jednoduche tvary-vzdy symetricke,krasne. Zvuk ako posobil vznikali dalsie a dalsie "formy a tvary" a potom sme ich pozerali- cuduj sa svete v atlase rastlin! Boli to presne tvary listov z prirody a aj kvetov- zvuk posobil formotvorne- to som si zapamatala ako vystup z experimentu. Ked sme to dalej preberali, tak sa ukazalo, ze to, ake zvuky /cistota, hlasitost, tonina ale najma naboj-hnev, laska/ vydavame smerom k nasim detom je na ne silno formotvorne-rozumej nielen na psychiku, ale aj do 7 rokov na formovanie organov tela- akoby sme krikom a zlostou deti degenerovali vo vyvoji a zakladali im tak na ochorenie v neskorsom veku.
Je vazny rozdiel, ci dietatu povies s laskou ty moj maly somarik a smejete sa na tom alebo reves nanho boze po kom si ty taky somar... Nielen obsahm, ale aj naboj, zvuk...atd To vsetko je na pociatku nasich deti-po ich pocati. No nie o tom bol ten experiment. Na pociatku bolo slovo- zvuk, ktory vsetko usporiadal- a nam by mali ako rodicom slova vychadzat z ust ako v tej rozpravke o ruzovej Anicke- staby jej kvety z pier jemne splyvali na zem, co slovo, to kvetina...No priznavam- a zrejme o to tazsie je to ospravedlnitelne u mna, lebo viem- ja som obcas ako ta Katra- trnim obrastena.... Vdaka za pripomenutie, Polarka, krasny den.

....pekny blog...veru budem si davat pozor na slova!uz ma raz upozornila aj lydusha a snazim sa....
Este tak na okraj...minule som kdesi zapocula- ze ak sa nieco stane a vy mate strasnu, ale strasnu chut zahresit-mate ihned vyriect svoje velke zelanie.... ta sila -povodne urcena nadavke - tomu zelaniu da taku energiu,ze vyleti tam hore,odkial ma prist a pride spatna vazba.....a mate aj lepsi pocit.....ivet

pesne s týmto som mala tento týždeň skúsenosť. robila som jednu tortu a na ňu som mala napísať "najlepšiemu mužovi na svete" no poviem vám ani robota mi nešla tak od ruky ako veľmi som s tým vnútorne nesúhlasila. stále mi tam blikala kontrolka " a čo je potom ten môj?" tak som sa na tortu začala pozerať ako keby bola pre chlapa môjho
a naučili ste ma babenky na NM prestať používať tie slovné spojenia "strašne dobré atď" a už to praktizuje aj môj chlap. je to super.
to s tým vyrieknutím želania tesne pred než vyrieknem niečo nepekné je skvelý nápad...

minule som sledovala pokus s rastlinkami - o rozpravani. rastlinky pocuvali hudbu, ine pocuvali pekne slova pokojne vyslovene, ine pocuvali vulgarizmy a nadavky pokojne vyslovene, na ine sa vyslovene kricalo a samozrejme bola aj skupina, ktorej sa nikto neprihovaral.

a ta ticha skupina dopadla najhorsie. menej vyklicenych rastlin, mensieho vzrastu a menej kvetov. este aj tie, na ktore sa kricalo sa mali lepsie. hudba bola tak uprostred. najvacsiu "moc" mali slova. nezalezalo na sposobe vyslovovania a ani obsahu slov.

a kedze my nie sme rastlinky, ja sa priklanam prijemnej reci ... ale musim si casto hryzt do jazyka, alebo dovysvetlovat nepremyslene.

samozrejme Polarka ma kazde slovo na cloveka a dieta dopad, poznam ludi ktory stale hovorili svojim detom ake su neschopne ,hlupe a dnes maju problemy,pretoze to casto doma pocuvali,tak si to nejako vsugerovali,ale
su aj taky ,ktory sa vzopru a ked pridu do puberty ,alebo su starsi,chcu
odist od rodicov a zmenit sa,najdu silu bud v sebe alebo inej osobe ktora ich podrzi a vyzdvihne.Je to nielen u deti ,ale aj u zien a muzov v manzelstve.ked ta manzel ma rad a hovori ti ze si pekna a sikovna,ty taka
aj budes ale ked niekto len nadava,ze si lava a nic nevies a nie si ako ine zeny,tak isto to vplyva na psychiku tej dotycnej a prestane si nakoniec sama sebe verit,alebo od neho odide.
Funguje to tak nejak v nasom zivote aj ohladom planov a cielov,ked si budes opakovat slova,co i len v mysli co chces dosiahnut,dosiahnes to.Ja to mam
odskusane na sebe,sledujem udalosti v mojej rodine a u pribuznych a cudujem sa ,ako si vedia ludia sami sebe ublizovat a nicit zivot aj svojim detom.
Veru slovami najviac ublizis.Ale slovami vies aj pohladit a povzbudit.

Slovo má určite veľkú silu. Poznám čoveka, ktorého mama počas detstva nepochválila, iba kritizovala,po rozvode v kuse nadávala na bývalého manžela, všetky svoje negatívne emócie si ventilovala cez dieťa a pod. ten človek je dospelý, psychicky labilný, nemá zdravé sebavedomie, neverí si, podceňuje sa apod. Hotová katastrofa. Pri deťoch si treba dvojnásobne dávať pozor čo človek povie. Raz ma môj syn celý deň zlostil, furt ma kritizoval za blbosti, navážal sa do mňa a ja som to počase už nevydržala a povedala som mu : A ty si zase ušaté torpédo.Dodnes mi to nevie zabudnúť. Tak veľmi sa ho to dotklo, už mu zbytočne vysvetľujem, že som to nemyslela až tak vážne Ten tón hlasu napovie ako to človek myslí.

No, ja zastávam ten názor, že rozhodujúci je emocionálny náboj, ktorý slovu dávame a nie zoskupenie písmenok, z ktorých slovo pozostáva. U nás doma často používame (s láskou) rôzne možno nie práve "pozitívne" pomenovania - napríklad synovi často povieme "krpec" - veru aj ma moja mamina za to občas karhala, keď to počula, ale bolo to skutočne s láskou a nehou - a aha - dlháň dlhočizný nám z neho vyrástol, najvyšší je z celučičkej rodiny. Aj tomu môjmu (už to tu bolo v nejakej debate) nehovorím zlatíčko ani nič podobné - je jednoducho "starý" (alebo menom ho volám) rovnako ako ja som stará (a cítím sa tak max. na 30 ) - to máme zase z nejakého článku čo sme kedysi čítali - vraj páry, ktoré sa takto "titulujú" sú najšťastnejšie a najdlhšie spolu vydržia. No my už na rok budeme 25 rokov sláviť .... - takže niečo na tom možno bude.

Absolútne súhlasím, že rozhodujúci je emocionálny náboj, ktorý slovu dávame, aj veta : "Ty si ale somár" sa dá povedať rôzne, dôležitý je ton,mimika, zafarbenie hlasu a emocia. Ale ak je tá emocia negatívna ( a v mojom prípade bohužiaľ asi bola) tak to ten druhý vycíti.Aj ja poznám ľudí čo spolu dlho žijú a povedia, môj starý, to človek cíti, keď je to s láskou

Dôležité je emočné podfarbenie, ale aj samotné slovíčko ako v písanej, tak aj v hovorenej podobe. Kto čítal Anastasiu od V.Megreho mi určite dá za pravdu
Stretávam sa s tým pravidelne aj v numerologii.