- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobry clanok, len co s nami, ktori nemame zahradky? Nedopestujeme nic, a ja nemam ani balkon, cize ani tie byliny, nicove nic takze sa mi rozpocet navysuje minimalne o bylinky. Ale rada chodim na trh a nakupujem si tam takmer vsetko
Ale ze by to bolo lacnejsie to nie, skor chutnejsie...
Okno iste máš...tak skús len tak z pasie nejaké malé bylinky za oknom
Skusala som- nevydrzali. Bud sme orientovani na blbu stranu alebo mame nejake neblahe zony.
pstruh pre dvoch, pobavilo.
a toto tiez: "Kuracie pečienky sú vďačná surovina, relatívne lacná a potešia sa jej ľudia s nedostatkom železa aj malí špunti."
nepoznam ziadne dieta ktore lubi pecienku. Aj ja som ju zacala jest az v puberte, tak raz za rok ju znesiem.
Pre mna zvlastne, stale ratat kolko stoji susto, co zjem.
náš syn pečienku môže, sice jedine vo forme pečeňových halušiek v polievke a z domácich zajacov, ale zje. Odkedy to jedáva, nemá problém so železom
Nemam nic proti tomu,komu pecienka chuti (ja ju mam celkom rada,ale len po svojom,tak ako som zvyknuta od mojej mamky),ale tie deti asi vedia co by nemali jest,preto im to nechuti ,vnutornosti by deti vobec nemali mat v jedalnicku.
Pre deti je ako jediná vnútornosť povolená pečienka, od jedného roka :) :) :)
tú z tesca by som zrejme nedala, ale proti domácej nemám nič :D DOkonca od troch rokov je drobec aj pľúcka, jazyk, srdce a podobne
Radka,ja na to povolenie od nikoho nepotrebujem,nemam chut sa natahovat o slovicka,jednoducho viem svoje,vnutornosti detom nepatria do jedalnicka.Komu chutia,ja to nikomu nebranim,nech sa paci,na ranajky,na obed,na vceru...
Tym co som pisala vyssie o vnutornostiach som nechcela odvijat debatu od temy,bola to len mala poznamocka.Dasa nam tu pridala pekny clanok,niekto tak zije uz davno,akosi autmaticky a ani si to neuvedomuje,niekto to mozno este ani neskusil a mozno sa aspon zamysli a zisti,ze to nie je az tak zlozite a taka velka katastrofa,ako to na prvy pohlad vyzera
Fidorka, dik za info
Ani do mojho jedalnicka nepatria vnutornosti. Ked vidim ako niekto vari v TV jazyk a supe ho, je mi na vracanie a ked zavadim v kuch. knihe o "mozocek, ľadviny, pľúcka", obdivujem ludi, co to dokazu zjest.
Pravy gurman a profesionalny kuchar by mal vediet navarit aj take veci a samozrejme ochutnat.Casto su to len predsudky a vsugerovane "NIE" ,odmietavy postoj k jedlam,ktore sme nikdy ani neochutnali.Ja si napriklad spominam na jedneho kuchara z cias ked som nastupila do prveho zamestnania,ktory nam pripravil bycie zlazy,naserviroval,vsetci sme si prsty oblizovali,mnamka obrovska,ale len kym sme sa nedozvedeli,co sme to vlastne zjedli
Ja osobne som tiez velky "vymyslak",je dost jedal,ktore nezjem,lebo mi z roznch dovodov nevonaju od detstva,alebo som si ich sprotivila sama,aj ked som ich nikdy neskusila....ale su jedla,ktore ednoducho nevarim,potraviny,ktore nekupim,alebo ani zadarmo nevezmem od nikoho,ked viem,ze nie su OK.Ako napriklad nekupujem v hypermarketoch kurence,z polskej dodavky hydinove maso a syry,v lete nekupim vajicka na trhu a pod.
Fidorka,
tieto jedla su pre mna z kategorie ze "ani za nic". Vobec netvrdim, ze su zle, alebo nechutne. Ja ich proste nezjem, pokial viem, co to je. Netuzim jest mozog
Ale napr. ryby som jedavala, ale sa mi sprotivili, morske prisery som ochutnala a nikdy viac, dakujem. A bycie zlazy si daval kamarat pri stole, nemala som s tym problem, ale ked mi niekto papa pod nosom tatarak, nemozem sa na to cielene pozerat, lebo sa mi zdviha zaludok pri predstave suroveho mazlaveho masa a moznych parazitov v nom.
taka hrdinka ani ja nie som aby som dobrovolne jedla plucka,ked viem co to mam na tanieri,alebo nieco co som uz jedla a nechutilo mi,o surovom masa nehovoriac.moze to byt neviem ake dobre,vychvalene,nebudem,dakujem
U mna podobne, mozog, pluca, ladviny- ee. Ale co zjem su hydinove srdcia a pecienky :-p Dalsi problem mam s telacim a jahnacim masom. Pokial viem ze toto bolo jahna a toto bolo teliatko! Fuuuuu, nie...
Ale nooo ... si zober, také mlieko. Však to tomu teliatku upiješ a ono potom ho musíš zjesť, lebo si mu zjedla jeho stravu .
Nám odmala zakazovali dávať mená domácim zvieratkám, ktoré mali predurčenú púť do rúry .
Ale chápem, chápem. Aj ja mám niekedy bloky.
Ale na také teľacie ani nie i keď ich chodíme hladkať na družstvo .
Ja mam toto od mala, a ani som sa nesnazila tento defekt odstranit...dokonca sa s chutou pustim do telacieho rezna pokial mi nepovies co to je...ked uz viem co to je, tak nedojem, uz to nejde. Inak hovadzinu mozem, dokonca aj ten tatarak Ked uz je niekto trafeny ako ja, tak riadne.
My máme teraz len teľacie, bo sme sa podobne ako autor článku s rodinou poskladali a jedno také obetovalo život pre nás.
Ale tiež to organizačne volám, že robím hovädzie
lydusha, presne, ani ja nemozem babatka jest!
jahnacie som nikdy neochutnala, ani kralika, lebo ten mi pripada ako domaci milacik (ako napriklad macka), ani ziadne prepelice, srnky, dive prasiatko, jelenceka, proste zvieratka o ktorych viem ze slobodne si bezkali po lese a zrazu paf! len aby mal niekto delikatesu, proste nie, nedostanem do seba.
Mozno casom uspesne odburam aj to maso, co jem teraz.
vidis a ja prave naopak. divinu si dam nielen s pozitkom, ale i s dobrym pocitom, ze to zviera malo normalny zivot. sucast prirodzeneho potravinoveho0 retazca(pokial to nebol muflon z ohrady ).
a tie zvery, ktore su obmedzovane vo vybehu(ak vobec), chovane "ani srnky netusia cim" a potom prevezene a porazene ... toto bol zivot? ozaj radsej tu divinu.
Velmi pekny clanok.
Linda dive prasiatko kedy si videla dive prasiatko face to face ci co najblizsie mimo ZOO?
svojho casu ked sme s drahym brazdili karpaty na bikoch tak sme ich veru na jar videli ci uz cez potok a cez jarok, alebo utekali v lese cca 30 m od nas
odvtedy pre mna take mile nie su, a kludne by som ich zjedla.
neviem ja som mala velky problem so surovou rybou na sushi, uz som si na to zvykla.
Jelenie masko sme dostali, tak ho momentalne v ramci vyprazdnovania mraznicky konzumujeme raz do tyzdna, dcerke ho ponukam od cca 1 r, a az tearz jej zacalo chutit. rovnako aj kuracie srdiecka, ci pecienky.nemava ich velmi casto.
a ano, my sa zo pstruha najeme 2ja, ci teraz 3ja. mala miluje ryby.
inak my doma sme nerobievali kuracie pecianky, nemala som k tomuto jedlu pozitivny vztah na zaklade spomienok zo skolskej jedalne, az kym som nestretla mojho uz manzela a on mi ich nepripravil uplne najlepsie ako som kedy jedla. odvtedy ich mozem...
ale...milovala som ako dieta zajaciu pecienku..a...v pohode som sa ako 2-4 r prizerala ako dedicko stahoval z koze zajacika a cakala som na svoju porciu pecienky.ono ked s tym clovek vyrasta tak mu to pride ako normalne. dnes by som sa na to pozerat nemohla.
Sofi,
nuz stretla som na potulkach lesom aj rodinku s malymi pasikavymi, ale len preto, ze ich mama budi respekt ju nebudem jest
Ja som za detstva chodila k takemu ujovi co mal zajkov, a sice ich choval na maso, ale ja som ich vnimala ako milacikov na hladkanie a nikdy som ich maso do ust nedala.
Ja myslim, ze je uplne jedno, ci clovek videl nazivo diviaka alebo ine zviera, tiez som teliatko nevidela cele roky a jest ho dobrovolne a vedome nebudem. Zajaca tiez nie- silno mi to pripomina psa, ked je to take bez koze. A divinu som kedysi jedla bezne, som z polovnickej rodiny, no smrtou posledneho polovnika v rodine sa uz tak casto k divine nedostanem a akosi sa mi naposledy urobila hrca v krku a postala lyzica v tanieri pri inac vynikajucom divinovom gulasi...asi budem mat aj s tymto vystarane.
Moje dieťa by jedlo pečienku aj každý den, takže jedno také určite existuje
Ja si myslím, že jeden aspekt je úroda zo záhrad.
Podľa mňa ale rovnocenné, ak nie dôležitejšie je to, že sa varí z "prvotnýchô surovín, nepoužíva polotovary. Ani vo forme chleba, nátierok, salám....
Je síce pravda, že cenu vymieňa za vlastnú prácu, ale to je fakt dôležité. A potom návrat k jednoduchým jedlám, nič prekombinované. A varenie podľa sezóny, to je tiež veľmi dôležité.
Prečítala som na túto tému viac kníh cez prázdniny. Dve boli o Francuzsku. A bolo to naozaj zaujímavé. (Okrem iného, tam rybu jedi na obed viacerí, pre každého bol fakt iba kúštik) Ale nie o rybe som chcela, jedna kniha bola o američanke, ktora sa vydala do Paríža. A jej prekvapenie z toho, ako sa tam je a vari.... Extremny príklad - chcela uvariť domácu polievku, tak zháňala paštrnák a konzervu vývaru. A bola šokovaná, že vo francúzsku také nepoznajú, oni si vývary fakt varia :) Nemajú ich v konzerve. O tom to je, aby sme nezabudli variť, aby sme sa nestali iba zohrievačkami jedla.
aj ja som bola prekvapena ako sa "vari" vo Francuzsku. Konkretna domacnost vzdy len cosi povarila, max. podusila a bolo. Bez chuti, akesi blede a malo. Velmi malo. Zrejme ma kazdy este v izbe potravinovu skrinu.
kazdy nie, my napriklad nemame
ale ako vsade, zalezi od rodiny a tradicii v nej, napr. mama sa u nas stazovala, ze jej manzel naklada vela, ale vzdy vsetko zjedla s ospravedlnenim, ze ked je to take vyborne, je jej to luto nechat na tanieri
, ale tiez sa stane, ze na veceru mame "len" salat s udenym lososom a bohate nam to staci, samozrejme deti maju veceru prisposobenu im...
a aj tu vela ludi pouziva polotovary, vela ludi vari z prvotnych surovin, vsetko od zakladu a netreba zabudat na to, ze su tu zmiesane kultury a to sa odraza aj v domacnostiach a v priprave jedal...
no a ani my nie sme klasicka francuzska domacnost so vsetkym, co k tomu patri
Jasné, veď ani slovenské domácnosti nie sú cez kopirák
1 pstruh stačí pre dvoch - dobré ako vtip ,
u nás 3 zjeme 2 pstruhov. Junior jedneho a my dvaja druhého :)
To je možné, aj moji rodičia jedia 1, ale otec si dá 3 cm štvorcové a potom si dá iné jedlo. Takže aj tak sa to dá brať.
Chodievame na Kulhan na pstruhy a aj ked som hladna ako vlk, nezjem celeho, tiez si davame jedneho dvaja...
Ja tam zjem celého úplne v pohode, ale len s pol krajíčkom chleba a bez príloh, ktoré mi kazia chuť. A to teda nie som žiadny veľký jedák.
Dasa, dobrý článok
. Niektoré veci z neho tiež praktizujem úplne prirodzene. Niekto hore písal, že by ho nebavilo rátať každé sústo, ale ja si nemyslím, že je to podstata tohto článku. Okrem toho niekto naozaj musí rátať každé euro. Niekto ide potom napr. do Zámeny manželiek, aby si čosi "privyrobil" -je zle. Niekto naopak zráta financie, urobí si rozpočet a snaží sa slušne a zdravo vyžiť aj z mála -a zas je zle
Vieš, ono to šetrenie, snaha vyžiť z mála absolútne nemusí súvisieť s nedostatkom financií. Je to možno o životnej situácii. Možno o úcte k potravinám. O snahe zdravšie variť. O snahe o ekologické správanie od začiatku - podľa mňa aj tu je ekológia a veľká.
Minule som čítala blog a tam bol spomínaný pstruh, kúpený v najväčšej slovenskej obchodnej sieti. Šok prišiel doma, keď sa zistilo, že pstruh bol dovezený z Peru. Chudák, mal za sebou viac ako 11 tisíc kilometrov. Alebo taká pažítka z Izraela... Tiež má celkom dlhú cestu za sebou. A zemiaky z Austrálie, cesnak z Číny....
MM minule v Kauf....e kúpil sušené slivky z Chile.
... Geo, to Myjavanom ani nespomeň
Však totototo...
áno, súhlasím s Tebou, to bola reakcia na to, čo niekto písal vyššie. Tiež som ten článok brala ako snahu o zdravšie varenie a neplytvaní potravinami.
článku. Páčil sa mi.
Mne sa vo všeobecnosti páči všetko, čo vracia ženu do kuchyne ... neberte to šovinisticky, nie ... je to akési vracanie k starým hodnotám v mojej hlave ... hooodne dávno do praveku trebárs, nemusí to byť prababička v bielej naškrobenej zásterke .
Ja som s radosťou zistila, že moje deti nemajú problém vymeniť lievance (domáce, poctivé na masielku) za super duper čokoládu alebo keksíky.
A to je pre mňa plus. Lebo keksík nezasýti, kým lievanec hej i keď s čokoládovou nátierkou
. He a uvarím domácu z jabĺk a uvidíme
.
ja robim dnes z cukiny ,nasla som recept,tak skusam,co na to rodina,sama som zvedava.......
mamamata a najlepšie je, že ten článok aj blog píše muž :)
Však som sa kukala na ten mužský rod a reku, asi preklepla a zabudla -a dopísať. No vidíííííš!
A povinno!!!
Do kuchyne, do kuchyne!!!
A kúpiť si sexi zásterku.
Ja sa ešte dostanem k blogu ako nevarenie prispieva k rozvodovosti .
Dasa, ta ekologia sa mi tam paci aj jednoduche, zdrave jedla.
Len som sa pozastavila ze pan vsade pisal ceny, cize vie, kolko co stoji a naozaj rata kazde susto, kolko ho vyjde obed a podobne. Ja vobec neriesim ci to je z financnych dovodov alebo ho to jednoducho bavi. Blog je inspirativny, to ano, ale na mna dychlo z neho trosku aj zgrlosstvo
Ja nemam rada debaty " kolko ma vyjde dieta mesacne, kolko ma vyjde jedlo, drogerie a podobne" a vyhybam sa ludom, ktori neustale hovoria o peniazoch a kolko co stoji. Aby som kazdemu na pockanie rozpravala kolko ma vyjdu plienky, Nutrilon a podobne, to nie je moj styl.
Nechcela by som veru mat manzela, ktory ma tak malo prace ze sa neustale zaujima co kolko stoji a caka ze mu kamarati daju plody zo svojich zahrad.
Je nas tu vela a kazdy mame ten svoj pohlad a nazor, vsak?
Linda, môj manžel je tabuľkový typ :) Priznám sa, mne to absolútne nevadí, dokonca občas mu aj sama nejakú tabuľku vymyslím a on celý šťastný ju vypĺňa. A tak už niekoľko rokov máme skoro presný prehľad o tom, koľko za čo platíme. Dokážeme porovnávať jednotlivé mesiace niekoľko rokov dozadu.
Je to celkom zaujímavé, sleduje takto aj elektrinu, plyn, vodu...
Po pravde, jemu stačí, že to zapisuje a prípadne podľa požiadaviek dáva výstupy. Keď nedám lístok, nerobí škandál, neposiela ma do obchodu. Dokonca bežne vyťahujem niektoré lístky po pol roku a nepovie ani slovo, proste to v tabuľke zaradí na správne miesto.
Verím, že niekomu by to vadilo, mne ani najmenej. Jednoducho vždy v obchode poprosím o lístok a naučila som sa aj kontrolovať. A doma lístok položím na jedno miesto a viac sa nestarám.
zaujímavé je napríklad zistenie, že za posledné roky sa nám podarilo znížiť "stravnú jednotku" na rodinu a deň - v niektorých mesiacoch až 3-4 eurá.
Ale mám veľké rezervy.
Syn má napríklad spolužiačku, ktorá má 4 súrodencov. A mama stíha každý deň piecť chlieb - nie v pekárničke, ale len tak, v rúre. Deti sa stravujú doma, žiadna družina. (mmch, obaja rodičia sú lekári, takže nie je to len o peniazoch)
Ako další stupeň sa odhodlávam k tomu chlebu. jednu pekárničku som už zničila, tak teraz chcem piecť iba tak.
super, nasli ste sa, obom to vyhovuje, nie je co riesit
taky tak
Všeobecne vládne presvedčenie, že zdravá strava = drahá strava. Tento článok vnímam hlavne tak, že autor sa snažil poukázať na to, že zdravo a chutne jesť sa dá aj za málo euráčov.
Z vlastnej skúsenosti - túto sezónu (aj napriek suchu, vďakabohu za vlastnú studňu) máme skutočne bohatú úrodu. Varím a pečiem hlavne z doma dopestovaného a baví ma to. Jedlo všetkým stravníkom veľmi chutí, napriek tomu zjedia až o polovicu menšie porcie, ako keď varím z kupovaného. Takže doma dopestované a doma pripravené jedlo je nielen zdravšie, ale skutočne aj sýtejšie a výdatnejšie.
Po x-tý raz odporúčam do pozornosti film Na jedle záleží.
V komentároch pod článkami autora som sa dočítala o webstránke: http://conovehonakopci.cz/
Bombaaaaaa!!!
no,mala si mi ty co ukazat,ja len studujem a pridavam medzi zalozky vsetko do radu z tej stranky
DAKUJEM
Poďakuj Dáši - tá to "spískala"
Dievčatá, aj ja teraz oveľa viac varím doma, lebo dcera bola chorá a bola doma. Z tej stravy si denne beriem do práce a tu si ju prihrejem v mikrovlnke.
a moja otazka je: nemožem si tým viac uškodiť, keď síce jem zdravšie jedlá, ale denne zohrievané v mikrovlnke??
fuuuu, tak to je polemika na tri strany
Inak, táto diskusia je veľmi zaujímava. A myslím, že by bolo celkom fajn, keby padli aj typy na recepty, alebo typy, kde kúpiť fakt kvalitné potraviny.
Ja idem v pondelok do Bratislavy a mám na pláne, že sa skúsim pozrieť na farmárske trhy, ktoré by mali byť v bývalej Ikea. Či sa tam dá aj niečo zaujímavé kúpiť.
Sestra bola prednedávnom na agrokomplexe a veľmi chválili, vraj tam kúpili vynikajúcu slaninu. Jedli ju aj jej deti, ktoré mäso nejedia, ani keď je z domáceho chovu. Tak dúfam, že aj tam na niečo podobné narazím.
K tým jednoduchým, zdravým a lacným receptom: My si cez leto nevieme vynachváliť zeleninové šaláty od výmyslu sveta zo sezónnej zeleniny (buď dostaneme do daru od známych, čo majú prebytky alebo kúpime na tržnici; mimo sezonu kupujem aj v supermarketoch). Pokombinovať s rôznymi syrmi (balkánsky, plesňáky, niva, ale aj obyč eidam...) či cestovinou, tuniačik... Stále obmieňať, raz len oliváčik, potom lyžica tatarky k biel.jogurtu alebo kyslá smotana, kto ľúbi, môže skúsiť majonézu. No a všelijaké korenia prisypať...
Chlapi to síce nepovažujú za plnohodnotné jedlo, ale deti maju rady ľahké šalátiky, čo nezaťažia bruško a môžu hneď po obede pobehovať bez pocitu plnosti, no s dobitou energiou.
A môj šesťročný našiel záľubu v ovocných šalátoch. Pekne pokrája rôzne druhy sezónneho ovocíčka (hlavnú úlohu tu hrá to, že chvíľu má povolené používať nôž), naservíruje, dokonca nakŕmi mladšiu sestru, keď jej nejde napichnúť a ja môžem sedieť s vyloženými nohami Tiež sa tam dá pridať za lyžičku jogurtu či obliať sirupom, medom, dozdobiť orieškami, semienkami...
Na obľúbenom webe som narazila na veľmi zaujímavý článok o varení. Skúste prečítať http://delikatesy.etrend.sk/reci/ak-vam-dam-33e-na-tyzden-budete-vediet…
Na prvé videnie ma napadlo, či to nebude, ako kedysi, keď ktorási pani poslankyňa varila iba kuracie chrbty. Ale nie, článok je inšpirujúci, ponúka nápady ako variť nielen lacnejšie ale podľa mňa aj oveľa zdravšie. Žiadne polotovary, minimum chémie. Ako sa správne podotýka, neplatí sa sa cudziu prácu, urobí si to radšej sám.