Kapitola III.

• Karin - do chatky vbehla Iveta- poď sa zoznámiť so svojim oddielom detí. Damien tam už tiež čaká.
• Nemusí ma čakať ,viem , kedy mám prísť- povedala Karin podráždene.
• Dobre, dobre , už sa nečerti a poď. -Obe s úsmevom zamierili k dvojposchodovej veľkej chate, ktorá sa nachádzala na vrchu mierne stúpajúceho kopca. Pod kopcom dolu bola úzka drevená budova pre vychovávateľky a zdravotníčku. Po každej strane veľkej chaty boli štyri malé chatky, v ktorých bývali vedúci. Vo veľkej chate bývali všetky deti. Bola vymaľovaná ako perníková chalúpka a deti ju tak aj volali. Bola obložená drevenými dlhými dielcami a každý z nich bol natretý inou farbou .Na každom kúsku obloženia chaty bol namaľovaný obrázok zvieratka či rastlinky .Úžasné - ako z rozprávky .Po vstupe do chaty sa človek ocitol vo veľkej hale ,v ktorej bolo niekoľko drevených boxov .V jednotlivých boxoch boli veľké drevené stoly a dlhé, pohodlné lavice .Hala slúžila ako herňa v prípade dažďa a na návštevy rodičov .S halou susedila priestranná, svetlá jedáleň. Zariadenie jedálne pozostávalo z množstva stolov, obložených stoličkami .Každý stôl a stoličky k nemu patriace boli inej farby. Na stenách boli namaľované rôzne potraviny, zelenina a košíky s ovocím.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Na poschodiach boli veľké izby so šiestimi až dvanástimi posteľami. V jednotlivých izbách boli deti ubytované podľa veku. Menšie sa večer a v noci viac báli ,tak bývali vo väčších izbách. Staršie zasa radi bývali v menších skupinkách .Najstaršie deti bývali v troch podkrovných izbách ,z čoho boli veľmi nadšené.

Izby detí z Karininho oddielu boli na poschodí. Keď Karin otvorila dvere do izby, plnej hračiek od výmyslu sveta, dve z detí sa k nej s radostným výkrikom rozbehli.
• Karin ,Karin- kričali .Otvorila náruč a tuho ich vyobjímala.
• Evka, Ľubko , ahojte ,rada vás vidím.- Pobozkala nežné tváričky detí. Deti Karin dobre poznala. Ich rodičia bývali v susedstve domu v radovej výstavbe tzv „milionárskej štvrti“ .Karin mala deti často v opatere aj mimo tábora.
• Hej, Baby- otočila hlavu. Damien sedel na jednej z malých postelí a v náručí držal plačúce dievčatko. Podišla k nim bližšie.
• Myslím, že asi neviem dobre utíšiť dieťa po slovensky- usmial sa, ale pochopenia sa nedočkal.
• A ty chceš oddiel najmenších , keď nedokážeš utíšiť jedno malé dieťa?- spýtala sa potichu po anglicky Damiena a sklonila sa k dievčatku. Nežne ju pohladila po blonďavých vláskoch. Mala ich starostlivo zapletené do vrkoča, na konci zopnutého veľkou sponou v tvare motýlika. Damien ustúpil a s úžasom pozeral na stelesnenie krásy, ktorým Karin určite bola.
• Môžem vedieť, ako sa voláš?- Prihovorila sa Karin dievčatku ,ale ono neodpovedalo.- Vieš čo? Ak prestaneš plakať a povieš mi ako sa voláš, sľubujem , že ti niečo dám a poviem ti veľké tajomstvo- snažila sa znovu. Dieťa síce prestalo plakať, no stále nepovedalo ani slovo, len na ňu ticho pozerala. Vtedy Karin pochopila. Zdvihla ruky a pomaly znakovou rečou jej zopakovala svoje otázky. Modré očká dieťaťa sa rozjasnili a usmialo sa. Znakovou rečou odpovedala Karin, že sa volá Andrianka a má 5 rokov. A nezabudla sa spýtať, čo jej to dá a na to tajomstvo. Karin sa zasmiala a vytiahla z vrecka papierové vrecúško. Z neho vybrala jedno farebné lízatko a podala ho Adrianke. Pohladila ju po líci a otočila sa k deťom.
• Tak ,deti, toto je Adrianka a má 5 rokov- Tie isté slová ukazovala aj znakovou rečou.- Teraz chcem, aby sa prihlásili aj ostatné deti, ktoré rozumejú tomu, čo ukazujem.- chvíľu počkala ,kým sa k nej nepostavili ďalšie štyri deti.- Ďakujem a teraz k vám ostatným .Toto sú deti, ktoré sú také úžasné a milé ako vy všetky. Majú ale jeden problém – narodili sa hluché. Nepočujú vás, ale to neznamená, že vás nevidia. Bola by som veľmi rada, keby ste im pomáhali a hrali sa s nimi tak ,akoby boli úplne v poriadku .A my, čo sme zdraví, to pre nich urobíme, dobre?- usmiala sa a deti jej prikyvovali. -Tieto deti vedia písať, takže určite sa výborne pobavíte. Môžete si potajomky písať, čo len chcete. Dokonca aj o mne, a o veľkáčoch z horných izieb .Vždy pekne napíšete, keď budú robiť neplechu a my vedúci si to s nimi vybavíme –zasmiala sa, na čo sa aj deti začali chichúňať. Teraz sa predstavia aj ostatné deti ,aby sme vedeli ,ako sa voláte. A potom už bude to prekvapenie, dobre?- Deti sa začali jedno po druhom hovoriť svoje mená, smiali sa a všetky sa chceli hneď kamarátiť s hluchými deťmi.
• Tak ,a teraz sľúbené tajomstvo. Pamätajte si , že vždy dodržím, čo sľúbim. Ale aj od vás chcem nejaké sľuby ,ktoré sa budete snažiť dodržiavať. Máme tu stajne a v nich nádherné koníky. Chcete ich vidieť?- deti začali kričať a tlieskať.
• Dobre, tak poďme na obed a kto všetko spapá, môže sa ísť pozrieť .Zoraďte sa pekne po dvoch a ideme.- Deti sa zoradili a vyšli von z izby. Karin sa na ne usmiala a pobrala sa za nimi. Pri schodoch sa pridali k oddielu Ivety a Andreasa, ktorý bol tiež na ceste do jedálne.
• Baby?- ozvalo sa za ňou. Karin zastala, ale neotočila sa. Bola to chyba! Dve silné ruky ju chytili zozadu za ramená a na krku zacítila teplý dych. Prebehol ňou zvláštny pocit a musela sa nadýchnuť ,aby sa udržala na nohách. Damien jej vtisol na krk nežný bozk a pustil ju. Keď pri odchode Karin obchádzal, žmurkol na ňu.
• Si úžasná- Karin sa nezmohla ani na slovo , a nemohla uveriť tomu, čo si tento človek k nej dovoľuje .Nahnevane dupla nohou a rozbehla sa za ním. Keď okolo neho prebehla, vrazila doňho lakťom.
• Nevychovanec- zasyčala. Damien zastal, preložil si ruky na hrudi a srdečne sa zasmial. Až teraz si uvedomil ,že automaticky komunikovali po anglicky.
• Si ešte krajšia, keď sa hneváš- zvolal za ňou.
• Dangerous minds - otočil sa a zbadal svojho brata.
• Anjelská čertica a poriadne tvrdohlavá, čo povieš, A.C.- ukázal smerom, kadiaľ Karin odchádzala.
• Vzdá sa- skonštatoval Andreas
• Hm, možno- Damien schytil brata okolo krku a vykročili spolu smerom ku schodom- Ale to skôr v pekle začne mrznúť-
• Prestaň s tým. Mal si niekoľko takých a nikdy to nebola tá pravá- Pokojne povedal Andreas.
 Damien mykol plecom.
• Keď schádzali na prízemie, Andreas poklepal brata po ramene a dodal –
• Ale niečo ti poviem .Ak sa za tieto dva mesiace navzájom nezabijete, alebo sa aspoň jeden z vás neocitne v blázninci, tak potom to určite bude tá pravá- obaja sa zasmiali a vošli do jedálne.

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Pri obede vedúci sedeli spolu pri stole, ale blízko svojho oddielu detí. Ku Karin a Damienovi si sadli Iveta s Andreasom.
• Karin ,tie kone, čo si vybrala, aké sú?- spýtal sa Andreas .Keďže kone boli jej láskou, s radosťou sa rozhovorila.
• No, My Lady je nádherná arabská kobylka .Jej celé meno je My Fair Lady Maro a má tri roky. Je veľmi bystrá a učenlivá, ale aj tvrdohlavá. Keď sa rozhodne ,že sa jej nechce jazdiť so sedlom, podarí sa jej ho zhodiť aj s jazdcom. Ale pre prípad, že by ste na nej chceli jazdiť, vás varujem .Iba cez moju mŕtvolu. No a Lordove celé meno je My Lord Babieca a priviezli ho zo Španielska. Priamo z centra šľachtenia Andalúzskeho koňa z Jezere de la Fronteza .Má šesť rokov. Je žrebec a žrebcom aj zostane. Má veľmi energickú povahu ,je zlý a hryzie. Zvyknutý je iba na mňa ,nikoho iného k sebe nepustí. Takže odporúčam nepribližovať sa k jeho boxu. Nerada by som vás zoškrabovala zo steny.- Povedala to veľmi presvedčivo a tak už sa nik na nič nepýtal .Iveta sa na ňu nenápadne usmiala. Keď Karin dojedla, vstala a neodpustila si poznámku smerom k Andreasovi a Damienovi.
• Vy dvaja by ste mali začať nosiť na hlavách šatky s menami, aby si vás deti nemýlili ,už aj tak ste tu spravili poriadny rozruch. -uškrnula sa a odišla
• A.C.?- Oslovil Damien brata
• Hm?- Pokojnejší Andreas jej poznámku ignoroval a jedol ďalej. No zaregistroval bratov hnev.
• Vravel si niečo o dvoch mesiacoch, ak sa náhodou nezabijeme? –na chvíľu sa odmlčal a nadýchol sa, aby ovládol hnev- Tak to nebude tak dlho trvať ,lebo ja to spravím hneď. -Prudko vstal. Bol by sa za ňou rozbehol, keby sa nepozrel do prekvapených tvári detí. To ho napokon donútilo znovu si sadnúť.
• Upokoj sa !-prikázal mu Andreas.
• Upokojiť sa? Dá sa to? Vari je slepá a nevidí tvoj handicap? Veď aj tie deti to vedia. O čo sa to tá bláznivá baba snaží?-
• Nezabúdaj, prečo si tu. Určite nie pre to ,aby si sa tu hádal a robil si problém. Upozorňuješ na seba.- Karhal Andreas brata. Ten zobral vidličku a nevózne ňou klopkal do stola, ale keďže nechcel brata nahnevať, zostal radšej ticho. Andreas bol vždy ten miernejší a pokojnejší .Často upokojoval situácie, ktoré jeho brat nezvládol. To bol zasa Damienov handicap. Jeho výbušná povaha .Spravil vždy, čo si zaumienil a dosiahol vždy, čo chcel. Ale i keď bol navonok tvrďas, vo vnútri bol ako dieťa .Preto mu vždy všetci na všetko skočili, vedel veľmi dobre manipulovať s ľuďmi .Andreas si bol istý, že aj teraz Damien dosiahne čo chce, ale bál sa, aby tým nejako neohrozil ich úlohu. Pozrel do prenikavo zelených očí svojho brata .Boli oveľa výraznejšie ako tie jeho .Damienova tvár s ostrými črtami ,vysunutými lícnymi kosťami robila neoblomný, tvrdý dojem. Zato Andreas mal tvár bucľatejšiu a s vždy okrášlenú láskavým úsmevom. Damien bol oheň a Andreas voda. Oheň, ktorý vedel pokiaľ horieť a voda, ktorá vedela ,čo a ako hasiť.
• Tak, poďme deti, pekne sa zoraďte do dvojíc za seba. -Andreasove myšlienky preťal Karinin hlas.
• Mali by sme aj my ísť, deti už robia neplechu- zasmiala sa Iveta.
Všetci sa vybrali späť do izieb ,kde sa deti prezliekli do vecí, ktoré mali určené na jazdenie .Karin dala každému dieťaťu na hlavu jazdeckú prilbu. Potom sa vybrali k mikrobusu, ktorý ich odviezol do stajní, vzdialených tri kilometre od tábora. Dalo sa tam ísť aj pešo po lesnej cestičke, bola to skratka, ale dnes by toho po cestovaní do tábora bolo na deti moc. No mala v pláne zobrať ich do stajní aj peši cez les, keď bude na to vhodná príležitosť a deti budú mať na to chuť. Každý rok vymyslela pre deti iné hry a iný program. Mnohé z detí často nechceli po dvoch mesiacoch tábor opustiť a s plačom nastupovali do drahých aut a limuzín svojich rodičov .Ešte sa nestalo, aby sa nejakí rodičia na čokoľvek sťažovali .V tábore bolo pre deti naozaj veľa atraktívnych akcií. Vedúci usporiadávali rôzne súťaže ako Superstar, Miss tábora a Boy tábora, športovú olympiádu ,matematickú olympiádu, turistický beh. Veľmi populárny bol nočný pochod stracholesom, na konci ktorého sa dostali k malému starému zámku , kde potom zostali ubytovaní celý víkend.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++