KAPITOLA VI , časť druhá

Po večeri šla Karin trénovať na Lordovi a neskôr na Lady na vychádzku. Damien jej povedal ,že na nej môže jazdiť aj naďalej. On je vraj na ňu veľký a tak si našiel iného koňa. Veľkého hnedého valacha menom Casper.

Vychádzka po lese bola podľa Karin fantastická. Damiena ,ktorý sa k nej s Casperom pridal, viedla po rôznych kľukatých cestičkách. Komunikovala s ním, dokonca mu venovala i nejaký ten úsmev. Musela uznať ,že Damien je zábavný spoločník. Smiala sa , keď sa nie moc jazdený a temperamentný Casper pod Damienom vzpínal a staval sa na zadné nohy. Ten kôň bol veľmi bojazlivý a uskakoval vždy ,keď z kríkov vyletela jarabica, či mu zašušťalo lístie pod kopytami. Damien sa len ťažko ovládal, keď bol uprostred vety a kôň uskočil doľava ,kým jeho telo sa nebezpečne naklonilo doprava.
• Nesmej sa – povedal Damien vyčerpane ,keď sa Casper už asi po stý raz splašil a Karin sa dusila od smiechu.- Tento divoch už asi potrebuje trochu upokojovacieho tréningu.-
• A smiem vedieť ,aký to je?- smiala sa Karin- budeš na ňom sedieť desať hodín denne a prosiť ho, aby sa nebál ?-
• Nie , úplne postačí aj desať minút- uškrnul sa Damien – a teraz, dámy – otočil sa ku Karin a Lady ,chytil sa jednou rukou za hruď a sklonil hlavu- nás na chvíľu ospravedlňte. Ideme si s mojím konským priateľom niečo vydiskutovať. – vystrúhal poklonu, zasadol hlbšie do sedla, pevnejšie chytil uzdu a švihol bičom priamo pred Casperovým pravým okom. Karin si iba prikryla ústa ,keď veľký valach zaerdžal ,postavil sa na zadné nohy a galopom sa pustil rovno do lesa. Damien sa ho ani nepokúšal zastaviť, ba naopak. Bičom mu stále mával pred očami a kôň bežal ,akoby sa už nikdy nemal zastaviť. Karin ich už nevidela, len kdesi v diaľke počula šialený dupot Casperových kopýt. Vedela, čo Damien zamýšľa. Už tento spôsob výchovy koňa, ak sa to tak dá nazvať, videla. Veľmi s ním nesúhlasila, ale pre dobro Caspera dúfala, že to u neho zaberie. Bol to nádherný mohutný kôň a mal veľké predpoklady byť špičkovým skokovým koňom. Už mali niekoľko krát na neho kupcov, no iba pokiaľ si na neho potencionálny majiteľ nesadol. Prešlo asi pätnásť minút, kým sa z lesa konečne vynorili. Damien sedel úplne pokojne , uzdu držal iba v jednej ruke a druhou hladkal Caspera po krku. Kôň bol spotený a z papule mu kvapkala biela pena .Hoci ťažko odfukoval , kráčal pokojne s hlavou sklonenou až po zem.
• To bola šoková terapia?- spýtala sa Karin a potľapkala Caspera po zadku.- haló, Casper, si to ty?- Valach pohodil hlavou a odfrkol. Karin s Damienom sa zasmiali.
• Je to on, len dúfam ,že mu to vydrží.-
• Teraz ho treba len častejšie brávať von- skonštatoval Damien- Je to dobrý kôň.
• Áno, to je, má výborných rodičov, bude z neho dobrý parkúrový kôň.-
• Hm- prikývol Damien – Vieš, som rád, že komunikujeme anglicky, priznám sa ,že slovenčina mi robí veľký problém. Deti sa na mne dobre bavia.- priznal. Karin najskôr vyprskla od smiechu, no keď na ňu hodil smutný pohľad ,odkašľala si a zatvárila sa vážne.
• Neboj, ja ťa to naučím- chlácholila ho. Damien spýtavo zdvihol obočie.
• Budem rád keď ma „to „ naučíš- povedal sladko a Karin iba pokrútila hlavou. Mala by si dávať pozor na to čo vraví, aby ju takto nechytal za slová. Viditeľne sa v tom vyžíva.
Naspäť do stajní sa vracali už iba krokom.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Keďže sa dnes vybrali skôr jazdiť, ponáhľali sa do tábora, aby uložili deti spať. Na starosti ich ako vždy mali Iveta s Andreasom a oni im zasa brali deti z ich oddielu na jazdiareň doobeda.
• Čo ťa spája s tým Jeremim Stouneom? –spýtala sa ho Karin – všimla som si ,že ťa volá strýko a ty sa mu venuješ viac ako ostatným deťom. Akoby ste boli viac, ako iba vedúci a dieťa v tábore. Damien nadvihol obočie, zjavne prekvapený jej otázkou. Potom sa zhlboka nadýchol, akoby hľadal nejakú pochopiteľnú odpoveď.
• No ,to bolo tak- začal veľmi pomaly- keď som sem cestoval, leteli sme spolu lietadlom. Jeremy sa s matkou vracal z dovolenky a veľmi sa v lietadle bál. Celú cestu som ho zabával, aby nemyslel na let a jeho matka nás potom pozvala k nim. Odvtedy ma volá strýko, páči sa mu to, keďže nemá otca.- Damien nevedel ako vierohodne to znelo, ale viditeľne sa mu uľavilo, keď mu už Karin nepoložila otázku na túto tému. Karin ho však obdarila inou otázkou.
• A ako ste sa sem dostali? Myslím sem, do tábora. Čo vás priviedlo na Slovensko?- Tak tohto sa Damien obával. Vedel presne, čo mal odpovedať, no nevedel ako , aby nevzbudil podozrenie. Nakoniec sa predsa len na niečo zmohol.
• Sme tu na dovolenke- nervózne sa zasmial. Karin na neho pozrela a pokrútila hlavou.
• Myslíš si ,že som hlúpa, keď robíš zo mňa blázna?- spýtala sa pokojne.
• Nie, nerobím, prepáč, iba to nechcem rozoberať .Tvoja teta vie, čo tu robíme a my sme jej vďační za to, že nám umožnila tu byť a tým je to vyriešené. -povedal Damien a ukončil tak túto nepríjemnú tému. Boli už skoro pri chatke hlavnej vedúcej, keď Damien náhle zastal.
• Čo sa stalo?- spýtala sa Karin. Zrazu podišiel k nej a zvláštne sa jej zadíval do očí. Karin chvíľu bádala, čo uzrie v jeho očiach ,skúmala ich , hľadela až do ich najhlbšieho vnútra. Okrem zvláštneho lesku v nich však nenašla nič. Tušila, čo bude nasledovať ,no nepohla sa ani o krok. Lebo nechcela. Spravil krok k nej a oči z nej nespúšťal. Pomaly natiahol ruku k jej tvári a palcom jej pohladil líce. Nechápala ,no ten nežný dotyk jej privieral oči. Mierne naklonila hlavu k jeho ruke, akoby túžila po ďalších a ďalších dotykoch. Keď sa dotkol jazykom jej pier, cítila, že je stratená. Jednou rukou ju chytil okolo pása a keď necúvla , pritisol si ju k svojmu mohutnému telu. Druhá ruka mu spočívala na jej krku. Bola božská. Tak zmyselná a nežná. Vzrušoval ju a on to cítil. Celá sa chvela a telom jej prebehol zvláštny pocit. Zrazu si želala ,aby táto chvíľa nikdy neskončila. Keď však jej myšlienky zablúdili niekam do minulosti ,tá chvíľa skončila. Odtisla ho od seba a on ju pustil.
• Prosila som ťa ,aby si to už nerobil- povedala Karin a uhla pohľadom ,keď sa na ňu zadíval.
• Evidentne ti to neprekážalo- skonštatoval pokojne Damien a zapálil si cigaretu.
• Evidentne ti robí radosť zvádzať ženu, keď sa trápi- trpko sa usmiala.
• Ale, no tak ,nečerti sa . Jeden bozk predsa nemôže pre nikoho znamenať traumu. Bozk predsa ešte nič neznamená- povedal pokojne Damien a vyfúkol dym z cigarety.
• Možno pre teba nie. Iste, u teba ide len o čisto chlapskú reakciu. Pre mňa je to však prejav citu, ktorý tebe chýba. – Karin sa pohla ďalej po chodníku vedľa chaty jej tety.
• No, nechám sa poučiť. Čo za cit mi to chýba? – Damien sa pobral za ňou.
• Popremýšľaj, si predsa amík .Máte to v každom filme s hapyendom, i bez neho. –zrazu zastala a otočila sa .Zdvihla ruku s prstom namiereným na neho a tvárila sa, že prišla na niečo dôležité.- vlastne, zabudla som. Vy amíci lásku prejavujete hlavne svojej zemi. V iných veciach je to iba slabošský prejav nepotrebného citu.- zvrtla sa a pohla sa ďalej.
• Ach, áno ,takže ide o lásku- ľahostajne mykol plecami Damien- Máš pravdu ,tento cit k žene mi akosi nič nehovorí. Ale v podstate je letmý bozk ako objatie priateľa. Mám za to ,že pri bozku nejde o prejav lásky, ale iba o sexuálnu príťažlivosť medzi dvomi ľuďmi.- ironicky sa zasmial- Vadí ti rozprávať sa o sexe, však? So ženou od nás by sme už prvé zbližovanie mali za sebou, ale ty k tomu potrebuješ lásku. Aké romantické- uškrnul sa.
• K čomu ma chceš vyprovokovať? Mám pocit ,že sa ma snažíš neustále vyprovokovať k niečomu , po čom netúžim.-
• Samozrejme ,že snažím. Pracujeme spolu a ja o tebe viem iba to, že jazdíš na koni. Miluješ deti a vieš sa o ne postarať. V plavkách si nádherne erotická a keď chceš, vieš sa aj úžasne bozkávať.- zastal a so smiechom cúvol, keď sa zo zaťatými zubami obrátila k nemu. Napokon mávla rukou a znovu vykročila. –Ale na všetko ostatné sa pýtam a musím zisťovať sám. –
• A to všetko ostatné ti môže byť ukradnuté- odvrkla a rozutekala sa ku svojej chatke.
++++++++++
Damien pozeral za ňou. Kde zmizla tá chvíľková spriaznenosť ich tiel. Kde je tá rozochvená nežná bytosť, ktorá sa pred chvíľou priam topila ako kus ľadu v jeho náručí. Myšlienky na jej poddajné pery mu neschádzali z mysle. Zatriasol hlavou a potiahol si z cigarety. Moc mu zamestnáva myseľ a až príliš ho priťahuje. Ako malému chlapcovi sa mu rozbúcha srdce vždy ,keď je s ňou. Nemôže sa predsa nechať uniesť mužskou reakciou na peknú ženu. Alebo, že by?...nie ! odmietavo pokrútil hlavou. To sa predsa jemu stať nemôže. Jemu nie. Musí si tie sexuálne reakcie vypustiť z hlavy