KAPITOLA VII, časť druhá

Karin zazvonil mobil práve vtedy, keď platila šaty pre Ivetu. Povedala Damienovi kde je ,ale pochybovala, že to nájde a tak mu kázala, aby počkal pri aute. Spomenula si, že ešte potrebuje plavky a tak sa znovu vrátila ku stojanom .Asi dvadsať minút si prezerala plavky rôznych značiek a farieb ,až sa nakoniec rozhodla pre biele bikiny. Vošla do kabínky a práve myslela na Ivetu a to, ako sa poteší šatám ,keď v tom...
• Vyzeráš božsky, Baby-
Karin zvýskla ,ako sa zľakla Damienovej hlavy ,ktorá sa objavila medzi mierne rozhrnutými závesmi v kabínke. Inštinktívne si zakryla rukami prsia a stála pred ním iba v žltých čipkovaných nohavičkách.
• Ty odporný úchylák , okamžite vypadni. – vyprskla nahnevane a otočila sa. V zrkadle pred sebou videla ,že jeho hlava spomedzi závesov zmizla. Obliekla si svoje žlté šaty a plavky bez skúšania vložila do košíka. Tvár jej horela od hnevu ,keď vyšla zo skúšobnej kabínky. Damien stál opretý o pult a flirtoval s mladou atraktívnou predavačkou ,ktorá sa usmievala od ucha k uchu.
• Zoberiem si ich- Karin hodila na pult plavky a vyťahovala peňaženku. Damien ju pozoroval s miernym úsmevom. Predavačka Karin vydala peniaze a potom jej podávala tašku s plavkami. Vtom Damien schytil predavačkinu ruku a priložil si ju k perám. Vzápätí vytiahol zo zabalenej kytice kvetov, ktorú držal v ruke, fialkovú orchideu a podal jej ju.
• Moc ďakujeme, slečna- zašepkal a venoval jej nádherne zvodný úsmev. V Karin to vrelo. Vytrhla tašku z ich spojených rúk a nahnevaná rýchlo vybehla z predajne. Damien vyšiel za ňou a spokojne si hvízdal. Vedel, čo spôsobil, a tušil aj to, čo ho za to čaká. Ale bol spokojný.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

„Dýchaj, dýchaj „ opakovala si Karin v duchu, keď kráčala k autu . Vedela, že Damien ide za ňou. Mala veľkú chuť sa otočiť a vlepiť mu poriadnu facku. Do očí sa jej tisli slzy a ona dúfala ,že je to od hnevu. Keď prišla k autu ,prudko hodila tašky na zadné sedadlo. Svižne si sadla za volant, naštartovala a vyrazila tak rýchlo, že Damien ledva stihol naskočiť do auta. Mlčky šoférovala. V aute bolo počuť iba jej ťažký dych a keď na ňu úkosom pozrel, videl, že ledva zadržiava slzy.. Uvedomil si ,že to tentokrát asi naozaj prehnal. Po desiatich minútach jazdy, keď prechádzali po lesnej ceste, zrazu tesne popred auto prebehla srnka. Karin zhíkla, dupla na brzdu a auto prudko zastalo. Damiena, ktorým brzdenie len mierne hodilo dopredu, na moment prekvapilo, že Karin zostala zrútená dolu tvárou na volante. Vzápätí si uvedomil, že nebola pripútaná. V chvate skôr vypadol, ako vystúpil, rýchlo obehol auto a prudko otvoril dvere vodiča. Schytil Karin za ramená a odtiahol ju z volantu.
• Baby, si v poriadku?- zo srdca mu spadol obrovský kameň, keď videl, že žije. Iba sa jej po tvári kotúľali slzy.
• No tak , Baby, - pomohol jej vystúpiť z auta – bude to oll right – Chytil jej bradu a donútil ju, aby sa mu pozrela do tváre.
• Si v poriadku? Áno?- spýtal sa jej, z vrecka vytiahol balíček papierových hygienických vreckoviek a podal jej ho. Karin prikývla, automaticky si zobrala vreckovky, no mala pocit ,že sa tou hrčou v hrudi zadusí. Damien si ju z nejasného popudu svojho vnútra zrazu pritisol na hruď. Karin pustila vreckovky na zem, schúlila sa mu v náručí a rozvzlykala sa. Prstami pritom žmolila látku košele na Damienovej hrudi, tak ako to robievajú malé deti. Nevedel, čo iné robiť a tak ju len držal a hladil ju po vlasoch. Prešlo možno aj desať minút, kým sa Karin konečne upokojila. Nevedela, čo sa to s ňou deje. Najprv Damienovo správanie k predavačke, potom jej úľak z toho, že takmer havarovali- bolo toho na ňu naraz priveľa. Odtiahla sa od Damiena a utrela si tvár.
• Niekedy ťa nenávidím- vychrlila zo seba- ty egoista-
• Ó, kompliment pre mňa, takže sa cítiš dobre?- spýtal sa ironicky. Po týchto slovách sa Karin viditeľne uzavrela. Sadla si znovu do auta a naštartovala. Damien sa usadil vedľa nej.
• Nemám šoférovať ja?- spýtal sa. Neodpovedala. Bez slova dorazili do tábora. Karin vyložila všetko, čo kúpila pre deti v kancelárii jej tety a potom sa vybrala do svojej chatky. Damien sa pozhováral s hlavnou vedúcou a povedal jej o tom, čo sa im cestou prihodilo.
• Zlatko, si v poriadku?- spýtala sa Karin teta, keď vošla do jej chatky- Damien mi povedal, čo sa stalo. Nemám zavolať ošetrovateľku ,aby sa na teba pozrela?-
• Nie, teta- ubezpečila ju Karin s úsmevom- nič mi nie je. Chcem si iba trošku odpočinúť a potom pôjdem z deťmi jazdiť-
• Dobre, zlatko, len si odpočiň, koľko chceš. A keby niečo, príď mi to hneď povedať.- Teta však vedela ,že s ňou nepohne. Nato bola jej neter príliš tvrdohlavá.
• Áno, teta, neboj sa- ubezpečila ju Karin. Keď zostala sama ,vyzliekla sa a ľahla si na posteľ. Zatvorila oči , cítila sa veľmi unavená.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
O hodinu ju z driemot vytrhol výskot detí vonku. Vôbec sa necítila dobre. Premohla sa však, lebo deťom sľúbila ,že keď sa vráti, pôjde s nimi jazdiť. Snažila sa im naplno venovať a bolesť hlavy, ktorá bola stále väčšia ,zakrývala silenými úsmevmi.
Damien si všimol ,že Karin nie je v poriadku. No vždy ,keď ju chcel osloviť, zastavila ho výstražným zdvihnutím ruky. Nechal ju teda, no potajomky ju sledoval.
Karin sa držala na nohách iba silou vôle . Nielenže ju veľmi bolela hlava a cítila sa unavene, ale navyše cítila na prsiach ostrú bolesť a ťažko sa jej dýchalo. Bola šťastná, keď v poriadku priviedla deti na večeru. Damien jej chcel pomáhať, no nedovolila mu to. Vychystala sa na jazdiareň a až potom deti nechala v jeho opatere.
• Karin, je ti dobre? – spýtal sa je tréner, keď videl jej bledú tvár.
• Áno, som v poriadku, nerobte si starosti. Iba ma trochu bolí hlava, ale to prejde- usmiala sa na neho a popohnala Lorda do klusu. Odjazdila svoju jazdu ,napodiv veľmi dobre ,no tréner ju nespúšťal z očí, ani keď už viedla koňa do stajne. A urobil dobre. Tesne pri dverách stajne sa Karin zrazu zapotácala a bezvládne klesla na zem.
• Karin!- skríkol pán Renecký a pribehol k nej.- No tak, dievča, čo ti je, pozri sa na mňa. Do kelu !- zahrešil. Kľakol si ku Karin, skontroloval, či dýcha a bije jej srdce. Prezrel aj hlavu, či si ju pri páde nezranila. Potom rýchlo vytiahol z vrecka mobil a vyťukal číslo vedúcej do tábora. Stručne jej povedal, čo sa stalo a ukončil hovor bez rozlúčenia. Znova skontroloval stav Karin, vyskočil na rovné nohy a nervózne pobiehal dookola. Popod nos si pritom šomral nadávky.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Zdalo sa mu to ako celá večnosť, ale prešlo len asi desať minút ,kým pred stajňou zastalo auto. Damien z neho s chvatom vystúpil ,priskočil ku Karin, zdvihol ju a položil na zadné sedadlá do auta. Na nič sa nepýtal, nič nevravel. Vedel, čo sa deje. Zaviezol Karin do tábora, kde už ich vo dverách zdravotnej izby čakala zdravotníčka. Hlavná vedúca zavolala rodinnému lekárovi a ten jej odporučil, aby svoju neter ihneď priviezla do nemocnice.

Karin ležala na posteli a práve jej merali tlak, keď sa začala preberať. Snažila sa posadiť.
• Len lež, zlatíčko, lekárka ti zmeria tlak.- povedala jej teta a donútila ju späť ľahnúť.
• Máte možno slabý otras mozgu, slečna Hardenová- pohmkala nad ňou zdravotníčka.
• Neudrela som si hlavu- zaprotestovala Karin
• To nevadí, i tak musíte odpočívať.- povedala jej zdravotníčka a natiahla do injekčnej striekačky obsah nejakej ampulky.- Ležte pokojne ,dám vám niečo od bolesti- Karin pocítila pichnutie v ruke a o chvíľu už cítila ,že bolesť ustupuje. Zdravotníčka potom vyšla s tetou von a ona zostala sama. Aspoň si to Karin myslela.
• Ako sa cítiš?- začula zrazu známy prízvuk. „ Nie, nie je sama“ Otočila hlavu a v kúte miestnosti zbadala Damiena.

• Och- odfúkla- Čo tu robíš. Odíď !- Damien spravil krok k nej.
Chcem iba vedieť ,či si v poriadku-
• Vidíš- zazrela na neho – som, tak už môžeš ísť-
• Bál som sa, že......-
• Choď preč!- skríkla
• Chcel som iba...-začal znovu
• Do kelu, ty si nepočul? Nechcem ťa tu – chcela sa posadiť, no zastonala od bolesti a zvalila sa späť na lôžko. Damien pokrútil hlavou . Ľavou rukou jej rázne schytil obe ruky a podržal jej ich pod bradou. Pravou rukou odkryl prikrývku, čo mala na sebe a vyhrnul jej jazdeckú košeľu. Nemusel vysoko. Okolo hrudníka mala veľkú fialovú podliatinu. Damien stisol pery, krátko jej pozrel do tváre a vyšiel von z miestnosti. O chvíľu už bol späť aj s pani Malenovou a zdravotníčkou.
• Musíte ísť do nemocnice, môžete mať vážne zranenie. Zavolám sanitku- povedala zdravotníčka, keď si prezrela podliatinu.

Sanitka prišla asi o pätnásť minút. Karin ani neprotestovala , tak veľmi ju to bolelo.
• Nemôžem nechať tábor bez dozoru. Môžem ťa požiadať, aby si išiel s ňou, ak by niečo potrebovala? Ja zavolám jej rodičom. Sú síce ďaleko na to, aby prišli za ňou, no vedieť to musia. –požiadala hlavná vedúca Damiena.
• Samozrejme ,Andreas vie, čo sa deje a v tábore je zatiaľ všetko v poriadku.- súhlasil Damien. Nasadol do džípu pani Malenovej a nasledoval sanitku do nemocnice.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Tam spravili Karin všetky potrebné vyšetrenia, ktoré ukázali ,že nemá nič zlomené ani prasknuté. S príkazom , aby odpočívala, liekmi a masťou na podliatiny ju ešte v ten večer prepustili do domáceho liečenia. Damien ju teda odviezol do tábora. Karin počas cesty zaspala utlmená liekmi, tak ju zobral do náručia a odniesol späť do zdravotníckej izby. Usúdil ,že tam jej bude najlepšie a hlavne môže byť pri nej. Položil ju do postele a zakryl ju až po bradu. Potom sa vybral za jej tetou ,aby jej porozprával, čo povedal lekár.
• Och, keď si predstavím ,čo sa jej mohlo stať....- vzdychla pani Malenová a pošúchala si čelo.
• Už sa netrápte ,je to good. Ja som mal vedieť, že jej niečo je. Nebola pripútaná a náraz bol silný. Má to od volantu. Teraz pôjdem za ňou, keby niečo potrebovala. –
• Ďakujem ,Damien, si veľmi láskavý. Ja zavolám sestre a upokojím ju- Jana Malenová odprevadila Damiena a potom sa dlho telefonicky zhovárala so sestrou. Ubezpečila ju ,že jej dcére nehrozí nebezpečenstvo a tak sa zo služobnej cesty vôbec nemusia vracať skôr.
• Neboj sa, Gabi ,postarám sa o ňu- prisľúbila jej, než si popriali dobrú noc. Už sa chcela ísť uložiť do postele ,keď sa ozvalo klopanie na dvere. Vzápätí vstúpil tréner Renecký a vedúca sa sladko usmiala.
• Ahoj, láska, môžem?- spýtal sa
• Ahoj, samozrejme, už som ťa nečakala- objala ho a vtisla mu na pery bozk.
• Ani som nedúfal, že to stihnem. Tak čo Karin ,ako je na tom?-
• Ach ,tak som sa o ňu bála. Poriadne ma vystrašila ,ale v nemocnici povedali ,že je v poriadku. Nič jej nie je, iba má veľkú podliatinu na hrudi. Poď, sadni si . Dáš si niečo?- spýtala sa a ukázala mu fľašu vína. Prikývol a ona naliala obom do pohárov.
• Teraz premýšľam ,či nemám zrušiť štart na majstrovstvách- povedal tréner a sadol si.
• Nie, Pavol, to nesmieš ,veď ťa Karin zamorduje- vyhŕkla vystrašene vedúca a on sa zasmial.
• Viem, Janka, to by mi neodpustila. No myslíš ,že sa dá natoľko do poriadku , aby to zvládla? Isto musí mať bolesti-
• Karin je tvrdá ,nevzdá to. Príliš veľa na tom pracovala, aby to teraz vzdala.-
• Ja viem, nechcem jej to vravieť, no je najlepšia jazdkyňa ,akú som doteraz trénoval. Má veľký talent a ten kôň ju má tak rád ,že spraví všetko čo od neho chce. Predstav si že ho naučila pokloniť sa.-
• Čože?- zasmiala sa – a to sa jej ako podarilo?-
• Nemám ani tušenia- smial sa tréner –len ma tým doslova šokovala. Prišla na jazdiarni ku mne a bičíkom pošteklila Lorda pod prednú nohu a on ju skčil pod seba. No geniálne-
• To je celá Karin. Dostane z každého maximum ,vyštaví všetku energiu. Nečudovala by som sa, keby Lord po majstrovstvách od únavy týždeň v kuse spal.- utrúsila vedúca. Chvíľu sa ešte zhovárali a potom sa pobrali spať. Nik o ich vzťahu ani netušil a oni chceli, aby to tak zatiaľ zostalo. Pavlovi Reneckému pred rokom zomrela manželka. A hoci dlho spolu intímne nežili, kvôli dcére zostávali spolu. Obaja mali už niekoľko rokov iného partnera, no dievča liplo rovnako na oboch rodičoch. Nechceli jej ublížiť a tak zvolili inú cestu ako rozvod. Dohodli sa ,že spolu zostanú aspoň do jej dospelosti. Osud to zariadil inak. Dcéra nič o ich dohode nevedela a ani by to momentálne nebolo pre ňu dobré. I tak bola veľmi z matkinej smrti zronená. Jane Malenovej to vlastne takto tiež vyhovovalo. Ako žene, ktorá sa rozviedla so žiarlivým tyranom, sa jej moc nechcelo znova sa púšťať do vážneho vzťahu.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Damien sa vrátil ku Karin. Bola pokojná ,aj keď jej dýchanie bolo trochu prerušované. Zrejme mala bolesti. Zobral si kreslo a pritiahol si ho do rohu miestnosti- tak, aby videl celú miestnosť. Choroba z povolania. Pohodlne sa usadil ,natiahol si dlhé nohy a o chvíľu zaspal.
• Michal , Michal ...nie ,pozor , nie.....-

Damien vyskočil z kresla. Skontroloval Karin, no tá pokojne spala. Iba zlý sen ,pomyslel si Damien. Znovu si sadol do kresla, no zaspať už nemohol.