KAPITOLA VII, časť piata

Jessy chvíľu pozeral za ním. Mal Damiena rád. Bol to dobrý veliteľ a ešte lepší priateľ. Určite bol nervózny zo Stouna. Aj on bol z neho nervózny. Nikdy mu nebol sympatický, bol to obyčajný surový blázon. Z jeho jednotky odišli piati muži a jeden zahynul. Stouneou drastický výcvik vydržali iba oni štyria a to Andreas prišiel jeho vinou o ľavé predlaktie. Striasol sa, keď si spomenul na ten otrasný zážitok. Keby šlo o nepriateľa, ani to s ním nepohne. Ale že to bol Andreas, priateľ, za ktorého by položil život, nemohol na to ani myslieť.
Stoune ich vtedy poslal do kambodžských pralesov dostať drogový gang. Jessy šiel s Andreasom a Damien s Mickom. Cesta cez prales bola nebezpečnejšia, ako si vôbec človek dokáže predstaviť. Železné hroty, ktoré padali zo stromov, nášľapné míny, takmer neviditeľné drôty, ktoré v okamihu oddelili človeku hlavu od tela. Keď si človek poradil s ľudskými zbraňami, stále tu ešte boli nemilé prekvapenia v podobe prírodných zbraní. Hady, pavúky a iná háveď, po ktorej uštipnutí človek do pár minút umrel. Bez Damienovho postrehu a presnej mušky snypera, Mickovej orientačnej schopnosti, Jessovej znalosti zneškodniť každú bombu a Andreasovej rozhodnej a pokojnej povahy, s akou riadil každú akciu, by sa nedostali ani tam- nie to ešte aj odtiaľ.
Stoune chcel mať túto akciu čo najskôr za sebou a tak dal svojej jednotke súradnice rýchlejšej, ale nebezpečnejšej cesty cez prales. Andreas vtedy velil a tak ich viedol ako prvý. Mal perfektnú intuíciu. Veľa krát im zachránil život, keď ich zastavil tesne pred nášľapnou mínou a oni ju mohli bezpečne obísť. No tu bol prales tak hustý, že ledva videl červené svetielko zo zameriavača svojej zbrane. Andreas zrazu začul slabé zasvišťanie .Vďaka postrehu chytil Jessa za vestu , potiahol ho k zemi a sklonil si hlavu. No puška sa mu nešťastne zachytila o konár a jeho ľavé predlaktie v okamžiku letelo oddelené na zem. Jeden z drôtov sa vďaka míne oddelil od konára a zasvišťal vzduchom. Andreas padol na kolená. Jessy sa vrhol k nemu. Krv striekala všade naokolo. Jessy zapol vysielačku a už chcel povedať Damienovi, čo sa stalo, no Andreas ho zdrapil za rameno. Nekričal. Na to, aby dokázal zvládnuť bolesť bol cvičený, no nemohol ani rozprávať. Jessy do vysielačky povedal.
• Chlapi, vráťte sa na vyznačenú trasu a dokončite to- potom si Jessy strhol šatku, čo mal uviazanú na krku a stiahol ňou Andreasovi ranu.
• Tak poď, brácho, ideme – povedal Jessy. Andreas ho pravou rukou chytil okolo ramien a Jessy sa s ním rozbehol späť k helikoptére, ktorá bola asi štyristo metrov od nich. Bežal s ním, ako len vládal, no asi po dvesto metroch Andreas poľavil a už nevládal.
• Nechaj ma tu- povedal vyčerpane a klesol k zemi.
• No, to vieš- Jessy ho chytil a vyložil si ho na ramená- a tvoj brat mi utrhne gule- povedal a znovu vykročil. Krv z Andreasovej ranenej ruky mu stekala po tvári a po tele a on cítil, že jeho priateľ stráca vedomie.
• Vydrž, A.C , vydrž, už len kúsok a sme tam- opakoval mu dokola. Jessy skoro odpadol od vyčerpania. Už iba dvadsať metrov, desať, päť. Položil Andreasa do helikoptéry a zvolal na pilota.
• Na základňu, hneď!- stroj sa vzniesol do výšky a vtedy už Andreas nevydržal. Tak strašný krik Jessy ešte nepočul. Krv striekala a on sa ju pokúšal zastaviť. „Toto nemôže vydržať“ hovoril si Jessy v duchu a bubienky mu skoro praskli od kamarátovho revu. Na základňu dorazili asi o desať minút. Andreasa vyložili už v bezvedomí. Helikoptéra odletela späť pre svojich vojakov, ktorý už hlásili úspešný koniec akcie.

Jessy chodil sem a tam a čakal na správu od lekára.
• Kde je môj brat?- Jessy mal žalúdok až v krku, keď začul Damienov hlas.- žije?-
• Upokoj sa –
• Upokojiť sa? Helikoptéra je plná krvi a ty vyzeráš, akoby si sa v nej okúpal a ja sa mám upokojiť?- reval na Jessa.
• Ničomu to nepomôže, keď budeš blázniť. Musíme čakať. – povedal Jessy a na chvíľu sa pozrel inam- Andreas prišiel o ľavé predlaktie - sťažka vydýchol. Damien chvíľu pozeral do jeho tváre akoby čakal na nejaké „ale“, no to neprichádzalo. Zakryl si tvár dlaňami a snažil sa zostať pokojný.
• A čo vraví lekár, zachránia ju?-
• Jeho ruka zostala v teréne. Veľmi krvácal , bolesť znášal mlčky až po helikoptéru. Buď rád, že si tam s ním nebol. Ani neviem, kde sme boli, súradnice mal on. Všade naokolo boli nášľapné míny. Bol som rád, že som ho odtiaľ dostal.- Jessy pristúpil k Damienovi a stisol mu rameno.- Dôležité je, že prežil.-
• Áno, máš pravdu- prikývol Damien. O chvíľu sa objavil vojenský lekár.
• Váš brat to prežije- povedal – ale musí ihneď do nemocnice.-
• Vďaka Bohu- vydýchol si Damien.
• Idem vybaviť jeho prevoz- povedal lekár a vzdialil sa.
• Vďačí ti za život, máš to u mňa, kámo- Damien stisol Jessovi ruku.
• Spravil by to isté pre mňa-

Andreas prežil, no z akcií ho vyradili. Ale nevzdal sa. Keď mu spravili umelú náhradu ruky, cvičil poctivo každý deň. Napokon si vybojoval miesto späť v elitnej jednotke. Už nie, ako plnohodnotný vojak, ale mal na starosti väčšinou plánovanie akcií.
Po odchode Stouna velenie jednotky prebral Damien. Ovládal bojové umenie, vďaka čomu sa dokázal takmer nepozorovane a nečujne presunúť z miesta na miesto. V jednotke plnil úlohu snapera. Bol to vyrovnaný človek so správnym úsudkom. Neustále sa učil nové veci a učil sa rád. Ovládal štyri svetové jazyky, diaľkovo študoval na univerzite a mal veľké skúsenosti z vojenských akcií. Damien nevedel, koľko ľudí v boji zabil, no mal aspoň približnú predstavu, koľko ich zachránil. V noci sa strhával zo spánku, keď v snovh znova počul výkriky ranených žien a detí- a to ho ničilo najviac.

Dnes v noci spal Damien veľmi zle. V sne stál pred mínovým poľom a bežala k nemu žena v bielych šatách. Až keď pribehla k nemu bližšie a zbadal jej rozpustené vlasy po pás, uvedomil si, že je to Karin. Rozbehol sa jej naproti, ale ona sa mu stále vzďaľovala. Zrazu jej noha dopadla na mínu a vybuchla. – Niéééé- vykríkol a s plačom padol na kolená. Kúsky jej šiat zafarbené krvou poletovali všade okolo neho. Niečo ním zatriaslo.
• Brácho, vstávaj- budil ho Andreas.
• Čo je?- strhol sa Damien
• Zlý sen?-
• Bola tam ona a mína ju roztrhla na kúsky a ja som tomu nemohol zabrániť ...- mrmlal Damien nezrozumiteľne.
• Kto ona? Aká mína? – spýtal sa Andreas nechápavo a ešte raz bratom zatriasol. Damien sa prebral a vstal z postele.
• To nič, zabudni na to. Pôjdem sa prejsť.- Obliekol si tričko, maskáčové nohavice, vyšiel pred chatku a zapálil si cigaretu. Waring sa mu obšmietal okolo nôh.
• Tak čo, ideme sa prebehnúť?- spýtal sa psa a ten zavrtel chvostom.

Prešli okolo tábora a Damien skontroloval všetky miesta, kde by sa mohol niekto skrývať. Keď sa vrátil do chatky, boli dve hodiny v noci a prešli ďalšie dve, kým zaspal.