KAPITOLA XI

Keď už slnko vykúkalo spomedzi konárov stromov a zasvietilo aj k nim do izby, ozvalo sa rázne klopanie na dvere. Vzápätí sa dvere otvorili a v nich sa objavil Andreas.
• Čo keby ste vy dvaja zdvihli zadky? Máme prácu -
• Zmizni, dnes je to na tebe - Damien sa síce prebral na bratov hlas, no nepohol sa a ani neotvoril oči. Andreas odišiel.
• To si nemal - karhala Karin Damiena - Už by sme mali naozaj ísť -
• Nie, na dnes mám iné plány. A s bratom sme sa dohodli, len si nás chcel okuknúť v posteli - mykol ľahostajne ramenom.
• Okuknúť? - zasmiala sa Karin - a aké plány máš?
• Zober si plavky, niekam ťa zavediem - mrkol na ňu Damien.
• To by sme nemali, deti nás budú potrebovať a teta sa bude hnevať -
• Neboj sa, bude to iba hodinka, všetko je zariadené - upokojoval ju.
• Dobre, ale dlhšie nie, iba hodinku - varovala ho s úsmevom a o chvíľu už ju viedol cez les k malému horskému potoku.
• Neviem, čo mi chceš ukázať, ale ja to tu poznám -
• A bola si aj na druhej strane? - spýtal sa Damien tajomne.
• Nie - odvetila Karin. Vzal ju za ruku a viedol cez starý, machom obrastený peň stromu, ktorý bol spadnutý cez potok.
• Natiahneme po bokoch tohto pňa laná, aby mohli tadeto prejsť aj deti - vysvetľoval a viedol ju ďalej cez breh. Vyšli na malý kopec a odtiaľ sa Karin naskytol nádherný pohľad. Ocitli sa na čistinke, kde bola v strede kopca vymurovaná diera, do ktorej tiekla voda z rieky a stekala ako vodopád do malého jazierka. Voda v ňom bola čistá a priezračná. "Kto to tu vybudoval?" premýšľala Karin.
• Poď za mnou - zvolal na ňu Damien, ktorý sa už ponoril do vody. Karin sa nohou dotkla vody.
• Je studená - zasmiala sa.
• Zohrejem ťa - povedal zvodne Damien - tak poď už ku mne -
Karin sa odhodlala a pomaly vošla do vody. Vošli pod vodopád a nechali sa unášať príjemným pocitom, keď im voda masírovala ramená. Damien ju napokon zovrel v náručí.
• Ešte som ti nezablahoželal k narodeninám, tak to napravím - pobozkal ju a pozrel na strom nad vodopádom. Karin váhavo zdvihla hlavu a užasnuto zhíkla. Na konároch stromov viselo obrovské srdce zo červených ruží. Niečo tak krásne ešte nevidela.
• To je pre mňa? - nevychádzala z úžasu. Prikývol.
• Ale ako si vedel, že sem prídem a že budeme spolu a.... - pozrela mu do tváre, no on sa iba šibalsky usmial a mykol ramenami.
• Nevedel, ale veľmi som chcel - zašepkal.
• Ďakujem - pobozkala ho Karin.
• To ešte nie je všetko. Vieš, Lady je na mňa príliš malá a Lord poslúcha iba teba. Tak sme sa nejako dohodli s trénerom a rád by som, aby si ich jazdila aj naďalej. Proste tie kone sú tvoje - dodal pokojne.
• Ale to nemôžem prijať, to nejde, veď tie kone stoja veľa peňazí - krútila hlavou.
• No tak drahé zasa neboli. Trošku sme sa s bývalým majiteľom porozprávali a uznal, že s divokou kobylou a chromým koňom by veľkú dieru do sveta neurobil- usmial sa. Karin na neho pozrela s prižmúrenými očami.
• Ty jeden klamár - obvinila ho so smiechom.
• Hm, aj to sa občas vydarí - zasmial sa - a budem rád, ak aj ty raz spoznáš toho môjho miláčika - povedal trochu zasnene Damien. Karin ho silno objala a utrela si slzy. Potom na neho pozrela.
• Tak miláčika, vravíš - povedala nežne - Aké romantické -
Damien na ňu zazrel.
• Ty potvora!
Karin sa začala smiať a utekať vo vode, lebo Damien už vyrazil za ňou. Napokon ju chytil a ich pery sa spojili v náruživom bozku. Ich plavky o chvíľu leteli na breh. Objala ho nohami okolo bokov a keď do nej vnikol, vedela, že tak skoro odtiaľto nepôjdu.

• Kde ste boli, hrdličky? - neodpustil si Andreas, keď sa o dve hodiny konečne objavili na zámku. Milenci na seba sprisahanecky pozreli.
• Boli sme na prechádzke - povedala Karin.
• V plavkách a vlasy máš mokré - zasiahla Iveta - Karin, už teraz je tridsať stupňov a pre tvoju informáciu, neprší-
Keď nič nevraveli, Iveta vzala Karin pod pažu a viedla ju do zámku. Damien sa šiel venovať deťom.
• Nechceš mi niečo povedať? - spýtala sa Iveta, keď videla, ako Karin hltavo jedla chlebíčky.
• A čo by si chcela vedieť? - nechápavo sa spýtala Karin. Iveta znervóznela a zastavila jej ruku, ktorú si dvíhala k ústam.
• Spali ste spolu? -
• Áno - odvetila Karin bez zaváhania.
• Karin! - zrúkla Iveta.
• Čo! Veď si to predsa chcela, nie? Čo si si myslela, keď si ma nechala samú? - vyčítala jej.
• Neváľaj to na mňa. Použil Damien ochranu? -
• Nie - odvetila Karin pokojne.
• Nie? - očervenela Iveta - Veď nie ste zobratí!
• Ty tiež nie si vydatá a určite ste sa s Andreasom celú noc nemodlili - Karin bola tak pokojná, že to Ivetu privádzalo do zúrivosti.
• Ale to je iné!
• A v čom je to iné? - už aj Karin stúpal adrenalín.
• V tom, že ja užívam antikoncepciu, ale ty nie -
Po týchto slovách Karin stratila reč. Ale napokon sa usmiala, no už nepôsobila tak vyrovnane.
• Neboj sa, bude to v poriadku. Prvý krát sa to nemôže stať -
• A to si kde počula? -
• Čítala som. Neboj o dva týždne bude všetko ok. Potom si nechám aj ja predpísať antikoncepciu, sľubujem -
• Fajn, to som sa upokojila. A povedz aj Damienovi, aby si dával pozor a používal ochranu -
• Áno, mami - prikývla Karin a obe sa zasmiali.

Neskôr sa pridali k deťom a vedúcim, čo balili veci na odchod do tábora. Hlavná vedúca odviezla na aute ako prvé potraviny a zákusky, aby sa nepokazili. V zámku upratali, odložili výzdobu na budúci rok, pozakrývali nábytok a odišli späť do tábora. S cestou, balením a ďalším vybaľovaním nedeľa ubehla ako voda.
Večer išla Karin do stajní pozrieť kone. Zastavila sa pri Lordovi. Nemohla uveriť, že jej naozaj patrí. Pohladila ho po lesklej čiernej srsti a on si spokojne o ňu obtrel hlavu.
• Ty si ten najkrajší koník pod slnkom - rozprávala mu a Lord počúval s hlavou opretou o jej rameno a spokojne zatváral oči. Potom sa zastavila aj pri Lady a našla ju pokojne ležať na slame. Vošla za ňou do boxu a sadla si vedľa jej hlavy. Chvíľu iba tak sedela a hladila jej šiju, keď sa aj jej začali zatvárať oči. Vstala, inak by si ustlala rovno vedľa Lady.

Hlavná vedúca pozvala vedúcich na pohárik.
• Veľmi pekne vám ďakujem za spoluprácu na zámku. Zorganizovali ste to výborne, výzdoba aj jedlo boli super a deti sú ešte teraz v eufórii z celého toho zážitku. -
• Keď to pôjde takto dobre, tak opravíš čoskoro zámok, teta - usmiala sa Karin.
• To by bolo výborné, určite sa to raz podarí. No a čo navrhujete na tento týždeň? Hlásia vysoké teploty - spýtala sa pani Malenová.
• No tak sme to preberali po ceste do tábora a deti boli za, aby sme tento týždeň chodili viac na kúpalisko a jazdiareň. Tak myslím, že taký voľnejší program, pred koncom prázdnin a školou môže byť fajn - povedala Karin a jej teta to schválila.
• No tak si odpočiniete vy aj deti. To je dobrý nápad. A na ten posledný týždeň pripravíme deťom olympiádu. Súťaže si vymyslite vy. A treba pripraviť diplomy a medaily. Karin na tebe je, aby si vymyslela a nakreslila na diplomy nejaký krásny obrázok. Iný ako po minulé roky - povedala teta, keď už boli vedúci na odchode.
• Pokúsim sa vymyslieť niečo originálne - sľúbila Karin a rozlúčila sa s tetou bozkom na líce.

• Chcem byť s tebou dnes v noci - pošepkal jej Damien, keď stáli v objatí pred chatkou.
• To nejde, každú chvíľu sa môže objaviť Iveta. -
• Tak to sa dá zariadiť - Damien vytiahol mobil a zavolal Andreasovi.
• Hej, brácho, čo keby si si svoju polovičku nechal dnes pri sebe? -
• Bez problémov - ozvalo sa s telefónu.
• Tak dík - vypol mobil a vložil si ho do vrecka - Vybavené, neobjaví sa, aspoň nie dnes - schytil ju do náručia a odniesol do chatky.
• Damien? -
• Áno - zašepkal medzi bozkami.
• Vieš, Iveta mi nasadila chrobáka do hlavy -
• Prosím? - nechápavo na ňu pozrel. Karin pochopila, že jej v slovenčine nerozumel tejto slovnej hre s chrobákom.
• No ona sa ma pýtala, či si použil ochranu - vysvetlila. Damien pochopil a usmial sa.
• Myslím, že všetko bude v poriadku. Bolo to prvý krát z tvojej strany a to by sa nemalo nič stať. Ale ak chceš, odteraz si budem dávať pozor -
Ľahol si na posteľ a stiahol ju na seba. Karin zistila, že sa jej to páči. Mohla udávať tempo, aké chcela ona a zároveň sledovať Damienovu krásnu tvár. Vlna najväčšieho vzrušenia ich prekvapila takmer naraz. Karin sa zvalila na neho a on ju pohladil po chrbte.
• Ale takto si nemôžem dávať pozor, miláčik - karhal ju nežne.
• Och, prepáč, ale nevedela som, zabudla som, som hlúpa - ospravedlňovala sa.
Vzal jej hlavu do dlaní.
• Nie si hlúpa, len trošku neskúsená. Ale učíš sa rýchlo, toto bolo nádherné - vydýchol slastne, až sa zachvela. V tú noc sa milovali znovu a znovu.