KAPITOLA XI, časť druhá

Nasledujúci týždeň prežili väčšinou na kúpalisku a vystavovali svoje telá slnečným lúčom. Iveta s Andreasom sa často pristihli, ako pozorujú spokojný párik, ktorý bol k sebe neobyčajne pozorný a nežný.
• Svedčí im to, čo povieš? - povedala Iveta, keď z lehátka sledovala Karin, ležiacu na boku bazéna. Damien, ktorý bol v bazéne, ju práve pobozkal na pery a odplával za deťmi.
• Áno, môj brat sa veľmi zmenil. Je oveľa pozornejší, menej nervózny a citlivejší. A Karin je tiež oveľa pokojnejšia, sladšia, nežnejšia........- rozplýval sa naoko Andreas. Iveta ho štuchla do rebier.
• Héj, len nebuď taký rozcítený - vytkla mu. Andreas sa zasmial.
• Strašne sa mi páči, keď sa hneváš. Ale ty vieš, láska moja, že ty si pre mňa tá najnežnejšia a najsladšia osôbka - naklonil sa z vedľajšieho lehátka k nej, chytil jej ruku a pobozkal.
• No veď pre to - usmiala sa na neho - Ale máš pravdu, Karin sa veľmi zmenila. Potrebovala lásku ako soľ a Damien jej ten krajec lásky s láskou osolil -
• Ivet? - oslovil ju Andreas.
• Áno -
• Rád by som sa s tebou o niečom dôležitom pozhováral - povedal vážne.
• A o čom? -
• O mne, vlastne o nás - vzdychol a pozrel jej do tváre - je to pre mňa veľmi dôležité. A aj pre teba -
• To znie naozaj dôležito. Stalo sa niečo? - Iveta trošku zneistela.
• Ako sa to vezme. Stalo aj nestalo. Ale ak počkáš do večera, dozvieš sa to -
• Andreas, trochu ma strašíš. Zmení sa niečo na našom vzťahu, ak mi to povieš? -
• Možno všetko - povedal zadumane. Iveta chvíľu premýšľa a potom pokrútila hlavou.
• Vieš, myslím, že nie som pripravená na zmeny. Nie teraz. Ak môžeme ešte pár dní zostať takto šťastný, nechcem nič vedieť. Vravíš, že to ovplyvní náš vzťah. Máme ešte dva týždne, nekazme si to, prosím - smutne na neho pozrela.
• Máš pravdu, nebudeme to teraz riešiť. Veď to zatiaľ ani nie je tak dôležité - usmial sa.
• Ďakujem - zašepkala a spokojne si položila hlavu na lehátko. Andreas sa zadumane pozrel do diaľky. Koniec tábora sa blížil a on bude musieť odísť. Musí jej to povedať skôr, ako to už bude veľmi nutné. Je pravdou, že Iveta mu učarovala tak, ako žiadna iná žena. Miloval ju a už si nevedel predstaviť, že by ju nemal pri sebe. Keby sa mali rozlúčiť a žiť každý inde, asi by to ťažko niesol. Bol pevne rozhodnutý vzdať sa všetkého kvôli nej. Len ako zoberie to, že jej celú dobu klamal. Andreas zo seba striasol nepríjemné myšlienky.
• Ideme do vody? - spýtal sa.
• Ešte sa budem chvíľu opekať - zasmiala sa Iveta - Ale ty choď, ak chceš -
• Ok -

Ďalší týždeň ubehol ako voda. V utorok vybrali vedúci z oddielov deti, ktoré mali súťažiť v rôznych disciplínach. Najviac detí súťažilo v hode granátom, v behu na 50 metrov a v skoku do diaľky. Všetky deti sa zúčastnili behu na dva kilometre lesom po značkách, s plnením úloh na každých tristo metroch.
Pre jazdecky zdatnejšie deti zase usporiadali malé skokové preteky na koňoch. Vyhrala ich Karinina mladšia sestra Sabínka. Karin namaľovala krásne diplomy s dvoma koňmi, kde jeden mal na sebe dečku pod sedlo s farbami slovenskej vlajky a jeden s farbami americkej.
• Krásne diplomy, tie sa ti podarili - pochválila ju Iveta, ktorá mala zasa za úlohu vyrobiť zo sadry medaily a nafarbiť ich.
• Aj ty si sa činila - obdivovala Karin medaily.
• Ešte potrebujeme odmeny pre víťazov -
• Ja pôjdem vo štvrtok do mesta, tak niečo nakúpim - povedala Karin.
• Super, a na čo ideš do mesta? - vyzvedala Iveta
• Musím ísť kvôli lekárskej prehliadke na školu. Na EKG a k obvodnému - vysvetlila jej Karin.
• Ahá, tak teda nakúp ceruzky, diáre, peračníky, hlavne veľa vecí do školy, to budú deti potrebovať. A nezabudni vybrať fotky, čo sme dali vyvolať, aby sme ich mohli rozdať deťom pri odchode - Iveta diktovala toľko vecí, že si to Karin musela zapisovať. Potom sa zahľadela niekam do diaľky.
• Keď si predstavím, že za pár dní už končíme, chce sa mi plakať. Deti mi budú veľmi chýbať. Všetci mi budú chýbať a stále neviem čo bude ďalej - vzdychla.
• Aj mne to tu bude chýbať, deti aj dospelí. Už teraz mám z toho depresiu - priznala Iveta.
• Ach, tak už dosť sentimentu. Máme ešte štyri dni a tie si musíme naplno vychutnať. V piatok rozdáme deťom ceny, v sobotu spravíme super rozlúčkový večierok s diskotékou a v nedeľu sa rozlúčime. Do nedele ešte dlhá cesta - usmiala sa Karin a vzala Ivetu za ruku.
• Tak poď, ideme pripraviť všetko pre deti na záverečné skúšky z jazdy na koni -
Skúšok sa zúčastnili všetky deti a za to dostali osvedčenia o absolvovaní základného jazdeckého výcviku.
Pri disciplínach si všetci užili veľa zábavy.

Vo štvrtok sa Karin vychystala veľmi skoro ráno. Už bola oblečená, keď sa Damien zobudil. Stála pred zrkadlom a na mihalnice si nanášala špirálu, keď sa jej prihovoril.
• Niečo mi ušlo? -
• Prečo? - nechápavo zareagovala.
• Niekam sa chystáš a evidentne bezo mňa -
• Áno, musím ísť do mesta - odpovedala Karin a namaľovala si pery jemne ružovým leskom.
• Smiem vedieť, na čo? Alebo mi to nechceš povedať, keď sa to dozvedám až teraz? - vyčítal jej. Karin sa k nemu otočila.
• Ale samozrejme, že to smieš vedieť, láska moja. Na dnes som objednaná do nemocnice na preventívnu prehliadku kvôli škole - vysvetlila mu a pobozkala ho na líce. Potom sa znovu vrátila k zrkadlu. Damiena to prekvapilo.
• Myslel som, že si už vyšla školu -
Karin sa zasmiala.
• Ale áno, vyšla. No prijali ma aj na vysokú. Vieš, po maturite som odišla s rodičmi do Francúzska a niekoľko rokov som žila a študovala tam. Keď som sa vrátila, tak som si dala prihlášku na vysokú a vyšlo to -
• Aha, no ale to si mi mohla povedať aj skôr - povedal trochu smutne.
Karin podišla k nemu a objala ho.
• Prepáč láska, prepáč. Nebolo moc kedy, mali sme toho v posledných dňoch veľa. Idem na prehliadku, potom pôjdem nakúpiť deťom pár drobností a vybrať fotky. Keď to budem mať všetko vybavené, sa vrátim k tebe, sľubujem - pobozkala ho na pery.
• A musíš ísť hneď? - vsunul jej ruku pod šaty. Karin mu ruku odtiahla a zašepkala mu na perách.
• Áno, musím. Som objednaná na ôsmu -
Damien to skúsil znovu a pobozkal jej ramená.
• A môžem ísť s tebou? -
• Nie - usmiala sa Karin a vzala si kabelku - niekto musí zostať s deťmi - zamávala mu a už bola preč.
Od tety si požičala auto a vyrazila do mesta.