KAPITOLA XII

Damien si obliekol čiernu vojenskú kombinézu.
• Mick, ty choď preveriť, či sú naši na svojich miestach a potom príď za hlavnú chatku, stretneme sa na určenom mieste. Brácho, ty máš na starosti vnútornú časť tábora. Keď konečne dorazí polícia, nech prevezú deti do bezpečia. Daj pozor na Jeremyho - odmlčal sa, aby sa nadýchol - postaraj sa o Karin, mala by sa každú chvíľu vrátiť. Ako ju poznám, bude robiť problémy. Priviaž ju o stoličku, ak to bude nutné, len ju ochráň. Jessy, ideme - Damien ešte podal ruku bratovi, vzal si zbraň a vybehol z chatky.

• Pán kapitán - zasalutoval vojak v čiernej uniforme pred Damiennom.
• Neberte to osobne, Scott, ale nevidím vás rád - odpovedal mladíkovi po anglicky.
• Ja viem, pane. Verte mi, že aj mne bolo lepšie s rodinou na dovolenke, keď ma odvolali -
• Ja viem, Scott - potľapkal ho Damien po ramene – nehnevajte sa, len som si myslel, že to tu už doklepeme v pokoji. Ste všetci?-
• Áno, pane, zvyšok jednotky je už na svojich miestach, chýbate už iba vy štyria- asi tridsaťročný mladý muž v rovnakej čiernej kombinéze, ako mal Damien, s veľkým nápisom FBI na chrbte, opísal v skratke, kde sú rozmiestnení šiesti muži z Damienovej jednotky. Na hlave mal prilbu s rovnakým nápisom ako na chrbte. V ruke držal dlhú, ťažkú zbraň so zameriavačom.
• Dobre, choďte na svoje miesto. Jessy, drž sa stále za mnou. Ak sa objaví, tak ma nechaj jednať osamote, neukazuj sa, iba ak ma dostane, zasiahni. Nedovoľ mu za žiadnu cenu prejsť do tábora - potom sa pohli smerom k hlavnej chatke za Mickom, ktorému nakázal, aby sa zdržiaval pri plote asi sto metrov od tábora. V lese sa Damien vyšvihol na konár stromu blízko k jedinému otvoru, diere v plote, cez ktorú bolo najjednoduchšie dostať sa do tábora. Všade bol plot príliš vysoký a na vrchu mal natiahnutý ostnatý drôt. Nasadil si na oči ďalekohľad na nočné videnie a poobzeral sa dookola. Videl iba niekoľkých mužov zo svojej jednotky. Každý bol na svojom mieste a nik sa zatiaľ nesnažil priblížiť k táboru. Damien si zatlačil na pravé ucho, na ktorom mal odposluch z malej vysielačky.
• Ako to vyzerá, brácho? -
• Stouna sme zatiaľ nezamerali, ale Smith je už na ceste - ozval sa Andreas na druhej strane - a ani slovenská polícia ešte nedorazila. Premýšľam, že tie deti odvezieme sami -
• Ok, ako myslíš, ale zatiaľ nie. Počkaj až na Smitha a jeho chlapov -
• Jasne -
• A...hm...- Damien nevedel, ako sa to spýtať, aby to nevyzeralo, že myslí iba na Karin, hoci to bola pravda -
• Nie, ešte sa nevrátila - povedal Andreas. Pochopil, na čo Damien myslí a vyčarilo mu to úsmev na tvári.
• Dobre - povedal stroho Damien. Pozrel na hodinky. Už bolo deväť hodín a Karin tu ešte nie je. Kde môže toľko byť?

Karin zaparkovala auto pred chatkou svojej tety. Bolo už pol desiatej a ona bola tak unavená. A ešte tá hromadná autonehoda na diaľnici. Tá ju zdržala skoro dve hodiny. Zrazilo sa šesť aut. Keď uvoľnili dopravu a ona prechádzala okolo zrážky, videla už iba dve osoby, prikryté čiernym igelitom. Karin v myšlienkach zablúdila do minulosti a po chrbte jej prebehol mráz. Dala si mentolový cukrík a pridala hlas na rádiu. Už sa jej menej driemalo a cesta ubiehala rýchlejšie.
Otvorila kufor na aute a vybrala tašky, ktoré ponosila do chatky.
• Teta?!- zvolala, no nik sa neozval. Všade bolo ticho. "Žeby už išla spať?" premýšľala Karin. Vošla teda do svojej chatky, no Ivetu tam nenašla. Čo ju však prekvapovalo najviac, bolo to ticho. Vyšla von a prešla k Damienovej chatke. Jediný, kto ju privítal, bol Waring. Pohladila zviera po hlave a potichu otvorila dvere na chatke.
• Damien, Andreas - zašepkala a vošla dnu. Chatka bola prázdna. Začala byť nervózna. Čo sa to tu deje? Kde sú všetci? Žeby si spravili nejaký výlet a ona o tom nevie? Zapla svetlo. Očami prebehla po miestnosti, no tá sa jej zdala nejaká iná. Nevedela, že tu majú notebook. Spravila krok k stolíku, na ktorom bol položený, no potkla sa o akúsi tašku. Bola to veľká zelená taška, taká, akú mávajú vojaci. Chcela ju zastrčiť pod posteľ, no zbadala v nej niečo, čo ju doslova šokovalo. Dve veľké zbrane. Rýchlo zatvorila tašku a narovnala sa. Snažila sa zhlboka dýchať. "Čo má toto znamenať? Prečo sú v tábore, plnom detí, zbrane?" Niečo ju ťahalo k notebooku. Pohýbala s myšou a na monitore sa objavila fotografia muža. Karin mala chuť vybehnúť z chatky a utiecť, no zvedavosť ju premohla. Podišla bližšie a čítala nahlas.
• Major Jeremy Stoune - prečítala meno pod fotografiou. "Tento muž je...zrejme Jeremyho otec. Áno, určite. Podobá sa. Tie črty tváre sa nedajú zaprieť. Rovnaká farba očí aj vlasov..."
Čítala ďalej.
• Bývalý tajný agent protiteroristickej jednotky. Expert na zbrane a výbušniny. Má na svedomí niekoľko atentátov a ......- a mnoho ďalšieho, čo sa už ani nesnažila preložiť. Ale čo toto má znamenať?
Zrazu zvýskla a odskočila ku stene, lebo dvere sa otvorili a dnu vstúpila postava v čiernej kombinéze. Keď sa však prizrela lepšie, zistila, že je to Andreas.
• Karin - oslovil ju ticho - čo tu...- nedopovedal, pretože pohľad mu padol na zapnutý monitor a vojenskú tašku na zemi. Karin videla, že znervóznel a dodalo jej to odvahu.
• Kde je Damien? - spýtala sa prísne a blížila sa k nemu. Andreas ustupoval. Nepoznal horšieho nepriateľa, ako nahnevanú ženu.
• To ti nesmiem povedať -
• Ale ty mi to povieš. Chcem to vedieť - nenechala sa odradiť. Andreas sa rozhodol neodpovedať.
• Ak mi to okamžite nepovieš, zavolám políciu - vyhrozila sa, no on nič.
• Čo sa to tu deje? - skríkla a rozhodila rukami - prečo tu máte zbrane a čo ten muž v počítači? - ukázala na Stouna. Andreas stále mlčal a Karin zúrila.
• Andreas! - zrevala na neho a so slzami v očiach klesla na stoličku. Andreas sa priblížil k nej a sadol si oproti.
• Nie som Andreas - povedal pomaly.
Spýtavo na neho pozrela.
• Teraz ti všetko vysvetlím, ale iba ak mi sľúbiš, že zostaneš pokojná - navrhol jej. Prikývla.
• Moje pravé meno je Sheen Frederick Hanson a som kapitán americkej protiteroristickej jednotky. Andreas je moje krycie meno v jednotke. Nik okrem môjho brata a šéfa FBI ma nepozná pod pravým menom - vysvetľoval pokojne. Jej kamenná tvár a doširoka otvorené oči prezrádzali, že nechápe.
• Damien je v skutočnosti Travis Alexander Hanson. Je to kapitán a veliaci dôstojník našej jednotky. Sme jediní s týmto výcvikom a sme najlepší. Môj brat je uznávaný expert na zbrane, terorizmus, drogy a drogových dílerov. Ovláda najlepšie bojové umenia, je výborný sniper a vyjednávač - chvíľu na ňu pozeral. Karin sa v očiach leskli slzy.
• Chceš sa asi spýtať, čo tu robíme - trochu sa usmial. Karin mlčky prikývla. Andreas jej teda porozprával o Stounovi a celej akcii. Zrazu to videl ako jediné možné riešenie, povedať jej všetko. Karin bola veľmi rozrušená a zmätená, no zdalo sa, že v tom má jasno.
• Takže on ma tu celú dobu klamal a teraz sa nechá pokojne zabiť nejakým maniakom skôr, ako to urobím ja? To teda nie! - už neplakala. Keď sa rázne postavila zo stoličky, vyzerala veľmi vyrovnane. Andreas videl, že je zle.
• Karin, čo chceš robiť? -
• Ty buď ticho, tiež si ma klamal. A nielen mňa, ale aj moju najlepšiu priateľku. V tomto tábore je cez sto detí a v hlavnej chate je aj moja sestra, teta a najlepšia priateľka. Idem za ním - vyhlásila a otočila sa ku dverám.
• Nie, to nesmieš - chytil ju za rameno - je to veľmi nebezpečné, sú tam zbrane -
Zdvihla bradu a pozrela mu do tváre.
• To sú, ale ja mám tu najsilnejšiu zbraň. Najsilnejšiu pre tvojho brata -
• Akú zbraň? - zarazil sa Andreas.
• Dieťa - vyletelo z nej. Andreas neveril vlastným ušiam.
• Si tehotná? -
• Áno - prikývla a inštinktívne sa chytila za brucho.
• Ó, Bože - Andreas sa oprel o stenu a prešiel si rukou po tvári - tým skôr tam nesmieš ísť. Vieš, on je v akcii. Je iný ako ho ty poznáš. Teraz je to vojak -
• Nech je aj prezident. Snáď si nemyslíš, že sa zľaknem muža, s ktorým som spávala v jednej posteli - jej tvár sprísnela - tak kde je? Hovor!- povedala rázne. Andreas mlčal.
• Nevadí, nájdem si ho sama - povedala a vybehla z chatky.
• Karin, Karin - kričal za ňou - nikdy mi to neodpustí, zabije ma, Karin - buchol päsťou do dverí.

Karin prešla na lesný chodník a opatrne kráčala po ňom, až kým sa nedostala k vysokému plotu. Chytila sa ho a dosť dlho kráčala popri ňom. Bola prekvapená, že ju ešte nikto nezastavil. Andreas predsa vravel o vojakoch. Po sto metroch narazila na dieru v plote. Prešmykla sa cez úzky otvor a ocitla sa v tmavom listnatom lese. Zrazu dostala strach. Kam sa to vybrala? Čo ak nejde správne? Stromy vyzerali veľmi strašidene a tie zvuky čo sa z nich vynárali. Karin si chytila brucho.
• Neboj sa maličké, nájdeme ocinka - zašepkala.
Zrazu skoro omdlela, keď sa zo stromu pred ňou zrútila čierna postava a chytila jej ústa. Karin ustupovala dozadu, kde sa však potkla o peň a spadla na zem. Nespúšťala oči z čiernej postavy. Bol oblečený, ako Andreas, no na hlave mal čiernu kapucňu a tvár mal natretú nejakou čiernou farbou. Na očiach mal niečo, čo neprirodzene svietilo.
• Mei, dopekla čo tu robíš?- zasyčal Damien a dal si dolu okuliare a kapucňu. Spoznala ho.
• A čo ty? Čo tu robíš ty? - vyčítala mu. Damien si zatlačil na ucho.
• Mám ju, je v poriadku - povedal a pustil si ucho. Pohol sa k nej a chcel ju postaviť, no ona ho urazene odmietla a postavila sa sama.
• Musíš ihneď odísť. Je to tu nebezpečné -
• A pre teba to nie je nebezpečné? -
Chytil ju za rameno a odtiahol ju ku stromu.
• Nebudem s tebou o tom diskutovať. Odídeš odtiaľto a hneď! - jeho tvár mala taký výraz, že sa mu už nesnažila odporovať. Vrhla sa mu do náručia.
• Nechcem, aby sa ti niečo stalo, odíď so mnou, prosím - zaplakala.
• To nejde, láska moja. Je to moja práca - pohladil ju po vlasoch.
• Ale čo ak ti ublíži? Čo bude potom so mnou? - pozrela mu do tváre.
• All right - povedal jednému z mužov, ktorý sa k nim približoval zozadu a zastavil ho rukou.
• Mistress? – spýtal sa vojak. Damien pokrútil hlavou.
• Wife?- dobiedzal naďalej muž za Karininým chrbtom.
• Yes - zaklamal Damien. Vojak si zatlačil na vysielačku v uchu, niečo povedal, na čo sa ozval hromadný pískot.
• Povedz mu, nech si dá odchod, lebo ho nakopem zadok - znechutene povedala Karin. Damien to preložil mužovi do vysielačky a pre zmenu sa ozval hromadný smiech. Damien sa usmial, chytil jej hlavu do dlaní a nádherne ju pobozkal.
• Musíš ísť - zašepkal.
• Nie - chytila sa ho pevnejšie.
• Mei...- v tom v diaľke zaznel výstrel.