KAPITOLA XIII, časť druhá

Bol piatok 15.9. a ráno prišla pre ňu Iveta. Vzduch bol už vlažnejší a pofukoval mierny vetrík, no ešte stále hlásili slnečné dni.
• Dnes by mal narodeniny - povedala Karin neprítomne, hľadiac von oknom, keď sedela vedľa Ivety, ktorá zamierila po dosť známej ceste.
• Áno, ja viem - priznala Iveta ticho a stisla priateľke ruku.
Zaviezla Karin najskôr do stajní, kde pohladila svoje kone. Lord bol už úplne v poriadku, ako sa dozvedela od Reného a dokonca sa odvážil na neho aj sadnúť, aby ho prejazdil. René sa priznal, že trávi veľa času s jej sesternicou Romanou.
• Tu je ale párikov. To mi už pripadá ako v telenovele - skonštatovala Karin.
Iveta ju potom odviezla k zámku. Vystúpila z auta a rozhliadla sa po okolí. Zrazu zbadala asi dvadsať metrov od nich voľne sa pasúceho koňa. Bol to vysoký ryšiak s dlhou bielou lysinou a bielymi ponožkami na všetkých štyroch nohách.
• Čo je to za koňa? - spýtala sa Ivety.
• To je Royal Fresch a patril Travisovi - ozvalo sa za ňou. Otočila sa a hľadela Sheenovi priamo do tváre. Ani nevedela, aké to bude ťažké pozerať sa na jeho dvojča.
Chvíľu tam stáli a ani jeden nebol schopný spraviť krok.
• Poď sem - povedala napokon a vystrela k nemu ruky. Objal ju.
• Si v poriadku? - spýtala sa.
• Ja som, ale ty... - slová mu uviazli v hrdle.
• Neboj sa o mňa - pohladila ho po líci - zvládnem to -
Sheen sa pokúsil o úsmev.
• To som rád, chcem sa dočkať svojho synovca -
Karin pozrela na Ivetu a tá mierne pokrútila hlavou na znak, že mu nič nepovedala.
• Možno sa dočkáš dvoch, alebo dvoch neterí - mrkla na neho. Vyzeral, akoby mu vyrazila dych.
• To...to je úžasné - jachtal - no určite to budú chlapci... -
• A ako to vieš tak určite? - podozrievavo sa ho spýtala Karin.
• Viem to - povedal presvedčivo - Pozri. Môj brat Billy má štyri dcéry, mladší Derek má dve dcéry, Dylanova manželka čaká dievčatko, Sendy je ešte mladá a Amanda je sestrou v kláštore. No niet si z čoho vyberať. -
• No, ale z čoho usudzuješ, že tieto moje ťa urobia šťastným strýkom? -
Sheen sa zatváril záhadne.
• Vysvetlím. Keď sme boli deti, robili sme Amande, ako dovtedy jedinému dievčaťu medzi nami, veľmi zle a ona nás prekliala - povedal vážne, načo Karin spýtavo zdvihla obočie.
• A ako, prosím ťa? -
• Prekliala nás, že všetci budeme mať dcéry, aby sme si ich vedeli chrániť a vážiť. Jediný Travis ju ochraňoval a tomu povedala, že bude mať syna. A zatiaľ sa to plní. Je to naša rodinná bosorka. -
• Začínam sa jej báť, hoci ju ešte nepoznám - povedala Karin úprimne.
• Ale to naozaj nemusíš - smial sa Sheen - je to inak veľmi krásna a dobrá mladá žena. Zbožňovala Travisa. Bol to jej hrdina. -
"Aj môj", pomyslela si Karin, no jemu iba s úsmevom prikývla. V tom začula niečo zašuchotať a zo zámku sa k nim vyrútil Waring.
• Waro - zvolala Karin a objala psa. On sa k nej spokojne túlil a vrtel chvostom.
• Ty si ale skrásnel a aký psisko je z teba. Kde si sa túlal? - Akoby si uvedomoval, že ho chváli, ešte viac sa predvádzal. Za ním utekal asi desaťročný čiernovlasý chlapec, ktorý keď ich zbadal, spomalil a krokom hanblivo prišiel k Shenovi.
• Karin, toto je Sedrik. Môj najmladší brat -
• Ahoj, ja som Karin - podala mu ruku. Sedrik na ňu zažmurkal krásnymi zelenohnedými očami a podal jej ruku.
• Ako sa ti u nás páči? –
• Je tu pekne a keby som nemusel chodiť do školy, zostal by som tu navždy - vysvetľoval dôležito.
• Ty budeš asi poriadny čertík - usmiala sa Karin. Sedrik mykol ramenami a žmurkol na ňu.
• Idem, musím si to tu ešte užiť - povedal a už sa vôbec nehanbil - poď Waring - zvolal a rozbehol sa po lúke. Karin chvíľu stála s doširoka otvorenými očami.
• Varujem ťa - prehovoril Sheen - daj si na neho pozor. Je dosť vypočítavý. Nikdy s ním neuzatváraj stávky, oberie ťa o všetko. V škole sú s ním trochu problémy. Naposledy uzatvoril s ním stávku jeho učiteľ a napokon mu vo svojom dome musel urobiť oslavu narodením a obsluhovať decká v zástere s nahými ženskými prsiami. -
Iveta s Karin vybuchli do smiechu.
• To je teda pekné číslo - skonštatovala Karin - tak dík za radu. -
• Ak nebudeš proti, rád by som ti predstavil ešte niekoho...-
• Je tu ešte niekto z tvojej rodiny? - spýtala sa prekvapene a pohla sa za ním a Ivetou do zámku.
• Vieš, zariadil som to s tvojou tetou, aby sme tu mohli stráviť s rodinou pár dní. Naši chceli vidieť, kde Travis prežil posledné dni. Dúfam, že ti to nevadí -
Sheen otvoril dvere do malého salóniku. Okolo stola sedelo niekoľko ľudí a popíjali kávu.
• Rodinka, toto je Karin Meisy Hardenová, Travisova priateľka - predstavil ju a potom sa otočil k nej - a dovoľ, aby som ti predstavil svojich rodičov. Moja mama Jennyfer a otec John Hansosovci. -
Karin mala srdce až v krku a váhavo pristúpila k sympatickej žene s nádherne zelenými očami. Už vedela, po kom ich Travis mal. V tvári bola očividne pochudnutá, no i tak jej to neubralo na príťažlivosti. Dlhé, voľakedy čierne vlasy, mala popretkávané šedinami, no pri jej veku to vôbec nevadilo. Karin čakala, že jej podá ruku, no ona ju vzala do náručia a silno objala. Karin pocítila príval šťastia. John Hanson, vysoký prešedivený muž, ostrihaný nakrátko, so silným ramenami a ostrými peknými črtami, no krásnym úsmevom, ju tiež vzal do náručia.
• Vždy som vedel, že Travis má perfektný vkus na ženy - povedal a mrkol na ňu. Snažil sa tak zmierniť napätú situáciu a Karin mu bola za to veľmi vďačná.
Zoznámila sa aj s Dylanom a jeho manželkou Katy, ktorá bola už v šiestom mesiaci tehotenstva. A tiež Dereka a jeho ženu Melindu s dcérkami Betty a Sarah. Šestnásťročná Sendy. Tak to bola naozaj krásavica. Na svoj vek veľmi vyspelá s čiernymi dlhými vlasmi, veľkými hnedými očami a postavou modelky, bola iste najkrajšie dievča v jej veku, aké Karin videla. Najviac sa ponášala na mamu. Už na prvý pohľad pôsobila dojmom, že presne vie, čo chce. Bola síce oblečená v čiernom, no veľmi vkusne. Ako sa neskôr Karin dozvedela, študovala módne návrhárstvo a bola v tom naozaj dobrá.

Všetci sa ku Karin správali veľmi milo a chvíľu cítila, akoby k nim patrila odjakživa. Rozprávali jej o Travisovi, aký bol, keď bol dieťa, čo vyvádzal a za čo boli na neho hrdý. Smiala sa na historke, keď museli zalarmovať políciu a vyhlásili pátranie po päťročnom Travisovi, ktorého napokon našli spať v stajni, schúleného pod najväčším koňom.

• Koľko sa zdržíte na Slovensku? - spýtala sa neskôr Karin pri večeri.
• No, my so ženou sa zdržíme asi dva týždne, potom odídeme zariadiť nejaké veci a znovu sa vrátime, aby sme ti čo najviac pomohli a boli k dispozícii, keď nás budeš potrebovať. Sendy zostane na študijný pobyt a Sedrik, pokiaľ sa bude učiť slovensky, a bude chcieť chodiť do školy, zostane, pokiaľ tu budeme my. Inak zostane doma s Dylanom a Derekom, ktorý sa budú venovať ranču - vysvetlil jej John Hanson.
• Ale to je perfektné, budem veľmi rada, ak zostanete čo najdlhšie - potešila sa Karin.
• A musím chodiť do školy? - spýtal sa Sedrik otrávene. Karin sa zasmiala.
• Áno, ale neboj sa. Budeme po slovensky učiť aj tvojich rodičov. Prihlásime ťa do školy, kde chodí aj moja sestra. Bude sa ti páčiť -
• Kto? Škola či sestra? - spýtal sa pohotovo a hneď dostal od Shenna frčku na ucho.
• Au, veď som sa iba pýtal! -
• Budú sa ti páčiť obe, aj škola aj sestra - zašepkala mu Karin.
• Je krásna ako ty? - naklonil sa k nej.
• Ešte krajšia - žmurkla na neho.
Sedrik sa usmial a narovnal sa.
• Veľmi rád budem chodiť do školy - vyhlásil, na čo sa všetci zasmiali.
• Bývať by ste mohli tu, ak sa vám tu páči. Iba zoženieme pár ľudí, aby to tu dali do poriadku. A ak by ste mali problémy na úradoch s čímkoľvek, povedzte mi to, to zariadi môj otec - navrhla Karin Travisovej rodine a tí súhlasili. Najskôr si chceli prenajať byt, no napokon usúdili, že tu v prírode im bude lepšie. Veď kvôli prírode a lesom sa odsťahovali z Ameriky do Anglicka. Chceli byť v prírode a mať farmu so zvieratami a koňmi. Pán Hanson choval dostihové kone a v Anglicku bol veľmi váženým chovateľom a trénerom.

Karin sa cítila oveľa lepšie. Večer zavolala rodičom a oznámila im novinu o Hansonovcoch. Pozvala ich, aj svoju tetu na večeru, lebo chcela cez víkend zostať na zámku.
Spávala vo svojej izbe, kde k Michalovým fotkám pribudli aj Travisove.
V byte, ktorý si prenajala, bývala s Ivetou, Sendy a Sedrikom cez týždeň, a všetci chodili do školy.
Hansonovcov učila po slovensky a deti brávala všade so sebou. Chodievali spolu na nákupy, do kina, na športové a kultúrne podujatia. Sedrikovi sa to páčilo, lebo s nimi chodila aj Karinina sestra Sabínka. Nikdy sa však nerozprávali o Travisovi. Sedrik sa vyjadril, že sa nikdy nezmieri s jeho smrťou, že pre neho mŕtvy nie je. Sendy zasa vždy pri jeho mene tiekli slzy a navonok tvrdá dievčina sa menila na smutné a zraniteľné dieťa. Karin si teda povedala, že pokiaľ to bude možné, nebude ho spomínať a nebude sa o ňom s nimi baviť. S jeho rodičmi naopak komunikovala o Travisovi takmer denne. Zastávali názor, že treba, aby o tom hovorila a hlavne aby prijala skutočnosť, že nepríde, nevráti sa a ani sa nezjaví ako anjel. Všetko sa zatiaľ vyvíjalo dobre a aj bábätkám sa darilo. Zatiaľ bolo všetko v poriadku.

Čas rýchlo bežal a jej bruško sa stále viac guľatilo. Do školy chodila denne, pokiaľ sa jej dalo a neskôr už prešla na externé štúdium. Učivo bolo ťažké, no Karin to zvládala veľmi dobre.
Večer, keď ležala v posteli s baldachýnom, a objímala vankúš, na ktorom bolo ešte stále cítiť Travisovu vôňu, premýšľala, aké by to bolo, keby tu bol. Pozerala na jeho tvár na fotke a spomínala na neho tak intenzívne, až ju rozbolela hlava. Zaspávala, nežne hladiac svoje bruško.