KAPITOLA XIII, časť tretia

Mučivo pomaly prešli tri mesiace a priblížili sa Vianoce a nový rok. Prežili toto obdobie s myšlienkami na Travisa. Karin s Ivetou učili Hansonovcov tradície slovenských Vianoc a z toho mal najväčšiu radosť Sedrik, lebo si mohol rozbaliť darčeky už na Štedrý večer. Napokon pricestovali aj Billy s manželkou a s dcérkami. Billy si Karin veľmi obľúbil a viedli spolu dlhé rozhovory. Mali spoločnú právnickú reč a Karin sa od neho veľa dozvedela. Travisova rodina sa o ňu starala naozaj pekne a s láskou, akoby k nim patrila už dávno.

Pokiaľ sa dalo, jazdila Karin do školy často, ale so zväčšujúcim sa bruškom to bolo často náročnejšie. O to častejšie navštevovala poradňu pre tehotné, kde jej potvrdili, že obe deti sú zatiaľ v poriadku. Čo ju však najviac trápilo, bola Amanda. Na Karinine pozvánky odpovedala, že nemôže prísť, lebo má veľa práce. Karin po všetkých jej odmietnutých návštevách verila, že je to kvôli nej. Jednoducho ju nechce vidieť, to je dôvod jej odmietania. So svojím podozrením sa zdôverila Sheenovi.
• Nie, nemyslím, že by ťa nenávidela. Len mám dojem, že je trochu nahnevaná na celý svet. Zbožňovala Travisa, bol to jej milovaný brat. Zomrel tu na Slovensku, kde si našiel teba. Za celé tie dva mesiace jej nezavolal, tak bol zaujatý tebou. A keď mu nakoniec volala ona, celý čas jej rozprával o tebe. Veľmi ťa ľúbil, Karin, na to nikdy nezabudni. A neboj sa. Amanda povolí a napokon prijme tvoje pozvanie na návštevu -
Karin ho objala.
• Ďakujem, ty mi vždy zdvihneš náladu. Vieš, niekedy ho cítim pri sebe, až mám pocit, že keby som zatvorila oči, mohla by som sa ho dotknúť. Akoby nebol mŕtvy. Ale je to iba moje veľké prianie a realita je iná -
• Áno, to je - vzdychol Sheen a pohladil ju po vlasoch.
• Dostal si tú prácu? - spýtala sa Karin.
• Áno, budem na generálnom štábe a sem tam sa budem starať o výcvik mladých vojakov -
• To je úžasné, Sheen - zajasala.
• No to by som nepovedal. Slováci sú veľmi tvrdohlavý národ - povedal a našpúlil pusu.
• Ale, ale, čo sa to deje? Žeby ste sa pohádali? - opýtala sa.
• Ani nie. Iba tvoja priateľka je tvrdohlavá, ako mulica. Niečo s ňou je. Má problém so žalúdkom, je veľmi slabá. Ale keď ju presviedčam, aby šla k lekárovi, nechce ani za svet. Včera dokonca odpadla a na chvíľu bola úplne mimo - sťažoval sa Sheen a vyzeral byť z toho naozaj smutný.
Karin to prekvapilo, lebo na priateľke nič nezbadala.
• Nič sa neboj, skúsim sa s ňou pozhovárať. Na mňa dá - mrkla na neho - Zistím, čo sa deje, tak sa upokoj -
• Ďakujem -
• To nemusíš, je to moja najlepšia priateľka. Čo by povedala na malú prechádzku na čerstvom vzduchu? -
• Prečo nie? A zoberieme aj Sedrika a spravíme z neho snehuliaka. Aspoň sa ho do jari zbavíme a celá rodina ma bude za to milovať - potešil sa Sheen. Karin sa zasmiala.
• Myslím, že kým by si sa ty na to chystal, Sedrik by mal už vypracovaný presný plán, ako z teba spraviť cencúľ. Nezabúdaj, že je to chlapec, ktorý má IQ vyššie ako celý učiteľský zbor na škole -
Sheen sa poškriabal za uchom a zatváril sa zadumane.
• Hm, asi máš pravdu, nebudem pokúšať osud -
V ten deň si užili veľa zábavy, keď sa brodili snehom, guľovali a stavali snehuliaka. Domov sa vrátili premočení do nitky, no s veľkým apetítom, lebo zjedli všetko, čo im pani Hansonová navarila. Bola veľmi dobrá kuchárka.

Iveta sa vrátila z práce unavená a čo Karin neušlo, aj veľmi bledá.
• Môžem sa s tebou pozhovárať? – spýtala sa jej Karin po večeri, keď popíjali čaj v malom salóniku.
• Áno, ale som veľmi unavená, tak mi prosím, nedávaj namáhavé otázky -
• Ivet, čo sa s tebou deje? Si chorá? - začala Karin opatrne.
• Hovorila si so Sheenom, že? - oborila sa na ňu vyčítavo Iveta.
• O to tu nejde, ale aj on má strach o tvoje zdravie. Vraj máš niečo so žalúdkom -
• Nič mi nie je, Karin. A ty máš väčšie starosti ako mňa. Nechcem, aby si sa zaťažovala aj mnou -
• Iveta, ako to môžeš povedať? Zbláznila si sa? Si mi ako sestra, mám ťa veľmi rada, akoby som si nemala robiť starosti? - zvýšila Karin hlas.
• Karin prestaň - zrúkla Iveta. Karin jej pozrela priamo do tváre.
• Ty vieš, čo ti je, však? - spýtala sa pomaly a obávala sa odpovede.
• Áno, viem čo mi je - rozplakala sa Iveta.
Karin pristúpila k nej bližšie a objala ju.
• Bože, zlatko, ak si vážne chorá, všetko ti pomôžem prekonať. Budem stále pri tebe, sľubujem - chlácholila ju Karin.
• Výborne, a porodíš aj za mňa? - vyletelo z nej. Karin sa musela chytiť stola, aby nespadla.
• Naši mi povedali, že ak si ma nezoberie čo najskôr, tak pôjdem na potrat a otec je v tom neoblomný- Iveta si utrela zaslzené oči do vreckovky.
• Ale prečo si to nepovedala Sheenovi? - konečne sa spamätala Karin. Iveta sa uškrnula.
• A ty si myslíš, že by si ma zobral? Nedávno mu zomrel brat, na svadbu nemá ani pomyslenie. A keď ho počujem, ako je nešťastný zo svojich neterí. Čo ak práve ja nosím pod srdcom dievčatko? Čo si len pomyslí? Baba, ktorá je jedna zo sto, čo zostala tehotná medzi zmenou antikoncepcie a ešte mu porodí dievčatko. Čo by tomu povedal? - nariekala Iveta. Karin zablúdila očami k pootvoreným dverám, ktoré sa teraz otvorili.
• Povedal by som, že som najšťastnejší chlap pod slnkom - Sheen sa pomaly blížil k nej a natiahol ruky - mať doma dve tak nádherné dievčatá ako ty, lebo ona bude ako ty, to mi bude každý závidieť - povedal veľmi úprimne. Iveta sa mu hodila do náručia.
• Prepáč mi - zaplakala.
• Za čo sa ospravedlňuješ? Veď si nebola pri tom sama. A čo sa týka tvojho otca, bude zajtra doma? - mrkol na Karin - rád by som sa ho spýtal, či ma príjme ako zaťa. Čo ty na to, Karin? –
• Veľmi rád, určite - prikývla Karin.
• N,o tak vidíš, láska, všetko vyriešime, tak už prestaň plakať - utrel jej slzy.
• Ale čo váš smútok? - obávala sa Iveta.
• Môj brat pre mňa veľa znamenal, no týmito deťmi vo vás všetok smútok končí. Prítomnosť a budúcnosť, to je dôležité a myslím, že Travis by sa rozhodol rovnako, keby tu bol miesto mňa -
• Máš pravdu - vzdychla Karin - minulosť musíme hodiť za hlavu - no nik ju už nepočúval. Sheen nežne bozkával Ivete uplakané oči a Karin usúdila, že im chýbať nebude a tak sa vytratila.

• A si si istá, že je tam iba jedno? - chytil jej Sheen bruško - nemôže tam byť schované ešte jedno? Možno chlapec -
• Sheen - buchla ho Iveta do pŕs a obaja sa zasmiali. Ležali vo veľkej posteli, prepletený jeden cez druhého.
• Vieš, je to zvláštne. Vždy sme si s Karin vraveli, že deti chceme až po svadbe a pozri, ako sa s nami ten osud zahral. Určite sa to stalo, keď som si menila antikoncepciu, pamätáš sa? -
• Hm - prikývol – ale aj tak si mi to mala povedať hneď. Vieš aký som mal strach? Bál som sa, že si vážne chorá. Ani nevieš, čo som prežíval, keď si vtedy odpadla - vytkol jej.
Iveta sa naklonila k jeho perám.
• Prepáč mi, to ma naozaj nenapadlo. Nechcela som ťa trápiť -
• Veľmi ťa milujem - zašepkal.
• Aj ja teba -
V tú noc zaspával Sheen s rukou na Ivetinom brušku a bol veľmi šťastný. Neveril, že by mohol byť tak šťastný, pokiaľ nestretol ju. A to si musel pre ňu pricestovať až sem, na Slovensko. No čo už. Láska hory prenáša.