KAPITOLA XIV

Sedemnásty november, Walles-Anglicko, Kláštorná nemocnica sv. Patricka.

Mladá hnedooká žena, oblečená v tmavom rúchu rehoľnej sestry, naliala do šálok čaj pre svojich dvoch bratov, ktorí ju po štyroch mesiacoch zasa prišli navštíviť. Odkedy ako pätnásťročná odišla na cirkevnú školu, videla svoju rodinu iba pár krát. Pri svojich narodeninách a pri zdravotných problémoch niektorého člena rodiny, ktorý potreboval jej starostlivosť.
• Amanda, určite vieš, že toto nie je iba obyčajná návšteva - ozval sa starší z bratov.
• Áno, Billy, som si toho vedomá -
• Zatiaľ o tom nik nevie, nechceli sme vyvolávať plané nádeje. Ale keď si mi napísala, že sa prebral z kómy, tak sme sa rozhodli ihneď prísť -
• To ste ale nemuseli. Písala som, že sa ozvem, až budú jasné výsledky testov. Je možné, že má poškodený mozog a to by nebolo dobré, vzbudzovať nádej u rodičov. Lekári si ešte nie sú istí, čo bude ďalej a či vôbec prežije - vzdychla si Amanda.
• To je fakt. Záchranári si hneď nevšimli, že má ranu aj pod vlasmi na hlave. Bolo tam veľa krvi a než na to prišli, bolo už neskoro. Je zázrak, že prežil - krútil Billy hlavou.
• Áno, prežil a to iba vďaka mne - prísne povedala Amanda.
• Prestaň s tým, sestrička - Derek sa prudko postavil zo stoličky.
• A snáď to nie je pravda? - zazrela na neho - Zasa ste mi ho sem priviezli umrieť. Ale tentokrát ho už nedostanete. Neverím tomu, že bude normálny. Iba pozerá do stropu, už celý týždeň. Nič nevraví, nereaguje, je meravý ako socha. Sú to príznaky poškodenia mozgu a taký vám bude nanič- nakoniec už skoro kričala.
• Amanda, vravím ti, prestaň - zasyčal Derek - robíš, akoby sme mu to spravili my -
• To nie, ale než by mal zostať v tomto stave, to ste ho mohli radšej nechať umrieť -
• Amanda!- zreval Derek a spravil krok k nej.
• Tak už dosť!- prísne zavelil Billy a aj on vstal - hádate sa, akoby to ani nebol človek, ale nejaká vec. Vieš, že mal priateľku? - pozrel sestre do tváre.
• Áno - mykla ramenom.
• Je mi jedno, prečo ju nechceš navštíviť ty, ale ja som rád, že som mal tú česť. Je anjelsky krásna, navonok aj na duši. Je milá, úprimná, vzdelaná, ale aj nešťastná a utrápená. Za celé dva týždne, čo som tam bol, som ju nevidel smiať sa. Chodí ako bez duše a to je tehotná. Čaká dvojičky, deti tvojho mŕtveho brata. Tá žena musí dostať nejakú nádej, trochu šťastia, už trpela dosť - Derek už rozprával oveľa pokojnejšie. Odmlčal sa a chytil sestru za ruku - Ak tebou nepohne osud tejto ženy, aká je potom tvoja viera? -
Amanda ho prebodla pohľadom.
• Nemáš právo.... -
• On možno nie - skočil jej do reči Billy - no ani ty nemáš právo brániť otcovi poznať svoje deti -
Amanda zdvihla hrdo bradu a zahľadela sa von oknom.
• Nepohla som sa od neho celé mesiace. Zohnala som najlepších lekárov a strávila pri jeho lôžku dni aj noci. Modlila som sa za neho, kým vy ste si spokojne žili ďalej.-
• Si sebecká Amanda, vieš to? - vytkol jej Billy.
• Ja? - oborila sa na neho - Ja som sebecká? Môj najdrahší brat leží na posteli zrejme s poškodeným mozgom, napoly mŕtvy. Venovala som sa mu štyri mesiace deň aj noc a ty tomu vravíš sebectvo? - rozplakala sa. Billy ju chytil do náručia.
• Prepáč, sestrička, mrzí ma to. Sú to emócie. Máme oficiálne mŕtveho brata, ktorý je niekoľko mesiacov v kóme a dýchajú za neho iba prístroje a on zrazu otvorí oči. Pochop, my sme ho už oplakali. Rodičia sa snažili spoznať Karin, aby jej pomohli a aby jej dali, čo Travisovi patrilo. A keď ju spoznali a vedia, ako veľmi ho ľúbila a ľúbi, dali by jej najradšej jeho a nie jeho majetok. Poviem ti, sestrička, že radšej by som sa zmieril s tým, aby žil s ňou a ja by som ho už nikdy nevidel, ako vídať ho často a tu. A keby si spoznala Karin, povedala by si to isté -
Amanda si utrela slzy.
• Ale uznaj, že nemôžeme zrazu prísť a povedať žije, keď môže každú chvíľu umrieť. Vieš, čo by to urobilo s rodičmi? A čo s ňou? – Sadla si na stoličku a upila si čaj - Na druhú stranu. Čo by Karin robila s chlapom, ktorý bude do konca života ležať na posteli a hľadieť do stropu? -
• Uznávam, že v tomto máš pravdu. Ale ak by sa niečo zmenilo, dáš nám ihneď vedieť, áno? -
• Určite - prikývla.
• Môžeme ho vidieť? - spýtal sa Derek náhle.
• No...ja neviem - znervóznela Amanda.
• S posteľou ho neodvezieme - utrúsil ironicky.
• Si veľmi zábavný, ako vždy - uškrnula sa - ale, tak poďte -
Bratia sa pohli za sestrou, ktorá ich viedla na jednotku intenzívnej starostlivosti. Billy aj Derek boli chlapi ako sa patrí, no pri pohľade na vychudnutého a mŕtvolne bledého brata, nehybne ležiaceho na posteli s hadičkou v ústach, ako hľadí do stropu, museli zadržiavať slzy.
Billy ho chytil za meravú ruku.
• Hej, brácho, to som ja Billy. Dúfam, že ma počuješ, lebo tu nemienim zo seba robiť blázna. Mal by si sa rýchlo postaviť na nohy. Čaká ťa tvoja láska a onedlho ti porodí deti - naklonil sa bližšie nad jeho tvár - počuješ? Už čoskoro budeš otcom -
Jeho brat sa však ani nepohol. Ale keď po chvíli odchádzali z izby, monitor, na ktorý bol napojený, začal pípať oveľa hlasnejšie a rýchlejšie. Bratia sa otočili.
• Niečo sa deje - zašepkal Derek.
• Amanda! - zvolal Billy na sestru, ktorá sa za dverami zhovárala s lekárom a tí v okamžiku vbehli dnu. Chvíľu behali okolo postele a kontrolovali prístroje. Potom lekár pristúpil k nim.
• Tep sa trochu zrýchlil, čo je možno dobré a možno zlé znamenie. To ešte nevieme. Zajtra ho zavezieme na magnetickú rezonanciu. Guľka minula mozog len o pár milimetrov, ale vytvorila sa zrazenina, ktorá naň tlačila. Či bude jeho mozog poškodený a v akom rozsahu, to ešte nevieme. Ak všetko pôjde dobre, po zajtrajšku budeme múdrejší. Odpojíme ho od prístrojov, uvidíme. ako zareaguje a ako sa bude jeho stav vyvíjať. Ale už teraz môžeme hovoriť o zázraku. Je to silný mladý muž a má veľkú vôľu žiť -
• A čo jeho ostatné zranenia? Tie sú v poriadku? - spýtal sa Billy lekára.
• No, keď sa dostane z tohto stavu, tak ostatné bude malina. U jeho nohy si nie sme istý. Boli by sme ju amputovali, keby nie urputného boja vašej sestry. Guľka pretrhla stehenný sval a roztrieštila sa o kolenný kĺb. Noha bude mať slabú hybnosť a ak sa aj nejakým zázrakom postaví na nohy, bude chodiť iba s pomocnou ortézou a bude musieť prekonať ešte niekoľko operácii kolena, kým sa dá ako tak do poriadku -
Bratia sa napokon rozlúčili s lekárom.
• Zavolaj nám, budeme čakať v tomto hoteli - Billy podal Amande lístok s číslom a názvom hotela.
• Zavolám - prisľúbila a pobozkala bratov na rozlúčku. Potom sa pobrala späť do izby a sadla si na stoličku vedľa bratovej postele.
• Tak by si sa predsa mal vzchopiť, ty môj hrdina. Vypadá to, že ťa tá tvoja predsa len ľúbi. Tak sa zajtra snaž a dýchaj, Lexi - pohladila ho po líci. Mal rád, keď ho volala Lexi, čo bolo skrátenie jeho druhého mena Alexander. Volala ho tak iba ona. Jeho najdrahšia sestra. Sedela pri ňom ešte dlho a čítala mu z knižky, kým sa vybrala spať.

Ráno bolo veľmi napäté a Amanda rovnako ako jej bratia, čakajúci v hoteli, bola veľmi nervózna. Keď napokon asi okolo dvanástej zavolala do hotela, tak plakala.
• Amanda, tak čo je? Hovor - súril ju Billy.
• On dýcha - vyšlo z nej napokon a bratia si vydýchli.
• Tak do hodiny sme tam, čakaj nás - povedal Billy a zložil telefón.
• Je to pravý Hanson -
• Áno, to je- prikývol Derek.

Ich brat sa pomaly, ale isto preberal k životu. Každým dňom sa jeho stav zlepšoval a jeho bratia a sestra boli pri ňom. Výsledky z magnetickej rezonancie boli v poriadku, ale i tak pacienta trápili časté a neznesiteľné bolesti hlavy. Podstúpil niekoľko vyšetrení, vrátane psychiatrického a až potom lekár stanovil diagnózu.
• Váš brat trpí Empátiou - povedal psychológ dôležito.
• A čo to znamená? - spýtal sa Derek.
• Empátia je spoluprežívanie. Po dôkladnom vyšetrení sme prišli na toto. Proste príliš intenzívne niečo prežíva. Neviem s určitosťou povedať, čo. Možno nejaký silný zážitok z minulosti a možno prežíva niečo, čo prežíva aj niekto iný. Je to taká sila mysle, myšlienky. Je to ojedinelé, no nepovažoval by som to zatiaľ za chorobu, pokiaľ sa nepreukáže, s čím jeho stavy súvisia - lekár sa trochu usmial - Váš brat je samé prekvapenie-
• No tak to je dobrý dôvod, aby ťa čo najskôr pustili, brácho - udrel Derek brata po chrbte, ktorý sa trápil pri vyčerpávajúcej chôdzi o barlách - Ešte musíš trochu pribrať a chytiť farbu, aby sa ťa nezľakla -
"Hádam sa ťa nezľakne", vzdychol si Derek v duchu a obzrel si vychudnutého brata. Tento chlap má ďaleko od toho vlasatého krásavca, ktorého si pamätala. To bude veľký šok.

O niekoľko týždňov sedeli v lietadle a poúčali ho, ako sa má správať, keďže všetci si myslia, že je mŕtvy. Ale Travis Alexander Hanson nie je mŕtvy. Žije a vracia sa ku svojej láske. Karin Meisy Hardenová. Alo veľmi ju chcel objať, pobozkať a cítiť jej broskyňovú vôňu, ktorú, keď zatvoril oči, cítil aj teraz. Jeho Ľadová kráľovná, ktorá sa v jeho náručí topila ako snehová vločka v dlani. Predstavil si jej nádhernú tvár s jamkami v lícach, keď sa usmiala. Tie zelené oči, ktorými ho vždy dostala do varu a úžasne lesklé hnedé vlasy, ktoré jej padali po chrbte až na boky. Tak toto bol ten dôvod, pre ktorý sa snažil prežiť. Ale bude ho ešte chcieť? Takéhoto kripla? Zľahka sa dotkol boľavej nohy a vzdychol si.
Privrel oči a snažil sa nemyslieť na bolesť v kolene, ktorá sa ozvala vždy, keď dlhšie chodil. A čas, kým sa s ortézou dostal do lietadla, sa mu zdal ako večnosť. Mal si dať tabletku od bolesti ešte pred odletom. Teraz musí trpieť až do Bratislavy.