KAPITOLA XV

Bol studený, ale krásny februárový deň. Hoci vzduch bol čerstvo mrazivý, slnko, vykúkajúce spomedzi zasnežené vrcholky slovenských hôr, rozohrievalo nočným mrazom pomrznutú prírodu. Aj kostol bol plný usmiatych a šťastných ľudí. Mladý pekný muž v elegantnom čiernom obleku stál pred oltárom a nervózne prešľapoval. Pred ním tu prešľapoval už ho brat, ktorý si už odviedol z tohto miesta svoju manželku. No on bol oveľa nervóznejší. Napriek tomu, že si to prial a splnil sa mu sen, vkradla sa mu do duše zlá predtucha.
Vždy, keď dosiahol niečo po čom túžil, stalo sa niečo, čo mu radosť prekazilo. Zrazilo ho to na kolená a on oželel chvíľu, keď mal tú drzosť niečo si od osudu priať. A manželstvom s milovanou Karin Meisy podráždil osud na najvyššiu mieru. Jeho osudový duch to iste bral ako výzvu, aby mu to vrátil. Pevne však dúfal, že tentokrát sa bude zo svojho šťastia tešiť.
• Travis - Sheen sa zľahka dotkol jeho ramena. Striasol zo seba zlé myšlienky a pozrel na brata, ktorý kývol hlavou smerom ku dverám.
• Tvoja nevesta prichádza -
Travis sa otočil a uprel na ňu obdivný pohľad. Vyzerala božsky. Snehovo biele svadobné šaty mali ramienka vyšívané perličkami, stiahnuté pod prsiami a odtiaľ sa jemne rozširovali až dva metre za jej chrbát. Vlasy mala vyčesané a v nich zasadenú striebornú korunku. Jemný ružový makeup jej pridával na nežnosti a hoci sa bála, že bude vyzerať divne s bruškom, krajčírka prispôsobila šaty tak, že jej zväčšené bruško elegantne zakrývali. Musel sa nadýchnuť, aby nevidela, aký je nervózny.
Pán Harden viedol svoju dcéru hrdo, no zároveň v duši pocítil smútok, lebo vedel, že toto dievčatko už nepatrí jemu.
Pred nimi kráčal Jeremy a na maličkom vankúšiku niesol obrúčky z bieleho zlata. Travisovi to pripadalo ako sen. Ešte pred pár týždňami bol na prahu smrti a dnes si berie ženu svojho srdca. Karin zostala stáť vedľa neho a šibalsky sa usmiala. Vedel, že ak sa takto usmieva, tak niečo chystá.
• Si nádherná - zašepkal.
• Kto vydáva túto nevestu? - spýtal sa farár.
• Ja, jej otec - vyhlásil pán Harden hrdo. Karin sa naklonila k Travisovi a ticho povedala.
• Zapni si nohavice -
Travis sa zhrozil, sklonil hlavu a chytil si zips na nohaviciach. V kostole to začalo šumieť a družičky s družbami okolo nich sa snažili udržať smiech.
Travis utrúsil grimasu a so sladkým úsmevom na ňu pozrel.
• To mi draho zaplatíš - precedil pomedzi zuby.
• S tým rátam - sladko sa usmiala.
O hodinu už vychádzali z kostola ako manželia Hansovoví. Vonku stálo niekoľko fotografov, ktorý chceli mať čo najkrajší obrázok dcéry známej fotomodelky a úspešného majiteľa firmy so športovým oblečením. Travis zastal pred fotografmi, schytil svoju manželku do náručia a prisal sa na jej pery. Objektívy cvakali, ozval sa piskot a smiech svadobných hostí. Karin to najskôr zarazilo a keď sa spamätala a chcela ho odtisnúť, cítila, ako sa mu chveje brada. Vzdala sa a čakala až ju pustí. Keď ju postavil na zem, zazrela na neho.
• Čakala by som od teba niečo rozumnejšie, ako poklonu fotografom a novinárom -
• A ja som čakal niečo rozumnejšie od teba, sko to, že som sa pred farárom chytil ...hm... muselo to vyzerať hrozne - povedal žalostne.
• Nie, miláčik, nebolo to hrozné, ale veľmi smiešne - vybuchla Karin, keď si predstavila výraz jeho tváre a ruky ktoré automaticky siahli po rázporku.
• Tvoja škodoradosť nemá hraníc - vyčítal jej Travis - si nenapraviteľná potvorka - chytil jej hlavu do dlaní - ale konečne moja - dodal a vyčaril ten najpríťažlivejší úsmev. Ale skôr, než sa stihli pobozkať, nahrnul sa k nim dav gratulantov a oni sa snažili dostať k autu. Pred autom sa Karin otočila chrbtom k davu a vyhodila svoju svadobnú kyticu za seba. Tá sa vzniesla do výšky a dopadla do náručia prekvapenej Amande. Tá sa zapýrila a zaborila si tvár do bielych ruží, zviazaných v tvare srdca. Jej družba David si prekrížil ruky na hrudi a usmial sa na Karin. Tá na neho sprisahanecky mrkla a nastúpila do auta.
• Mei? - začula Travisov hlas a naklonila sa k nemu.
• Áno? -
• Ľúbim ťa, vieš to? -
Usmiala sa a začala rátať na prstoch.
• Čo to robíš?- spýtal sa
• Rátam, koľko krát si mi to dnes už povedal -
Travis sa zasmial.
• Tak rátaj ďalej, láska moja- povedal nežne a pobozkal ju.

2.časť.
Až v pekle začne mrznúť.

A k smrti zraní všetko, čo sa nepodobá.
Čo neotvorí kľúč nášho srdca, v pekle tohto pokolenia za života spáleného, spi preto, fantázia.