Otázka správneho alebo aspoň najmenej nesprávneho prístupu k otázkam života a veciam s ním súvisiacich vo mne rezonuje už dlhšie. Na svetlo sveta sa však vyškriabala znovu minulý týždeň. Nič sa nedá robiť bolo nevyhnutné na chvíľku nad ňou pohĺbať a snažiť sa znovu ju zakopať tam kam patrí. Do šuflíčka k siedmim divom sveta, Einsteinovej teórii relativity a deskriptíve, teda veciam na , ktoré jednoducho raz príde čas, ale dnes to ešte nie je.
Spúščačom , milujem ľubozvučnú slovenčinu, tentokrát bola single kolegyňa. V rámci prestávky, nie aby ste si mysleli, že v práci len klábosime 
začala debatu o mojej väčšej potrebnosti pre hladký kolobeh života, keďže som mamou, a jej údele čakať na ten čas, keď bude môcť patriť do klubu "naničmám."
Aj napriek mojej úprimnej snahe túto jej ničím nepodloženú dezorientáciu napraviť, trvalo hádam aj pár minút kým sme rozanalyzovali za a proti. Pri prežúvaní čokoládových keksíkov, na nás vyskočilo pár otázok. Tu sú:
Práca alebo starostlivosť o rodinu by mali hrať absolútny prím? Prácou rozumejme situáciu, kedy mama chodí do práce, ktorú miluje, nechá doma občas, nie viac ako 2-3x do mesiaca deti v starostlivosti druhého rodiča. Nemá pri tom výčitky svedomia a pohľady iných, zvyčajne žien, ktoré jej naznačujú : " ako si mohla? , " jej nespôsobujú hlavybôľ.Situáciu, kedy otec rodiny povie: " Hej zlatko,tvoja kariéra je rovnako dôležitá, pomôžem ti."
Povedzme si mamy, mení nás materstvo tak výrazne, že narodením dieťatka, náš vlastný život prispôsobujeme len a len potrebám rodiny?
Zmenil sa Váš život? Plníte svoje sny, ktoré ste si vytvorili pred materstvom? Chceli by ste ich plniť? Existuje akási zlatá stredná cesta, ak áno, má niekto z Vás mapu?
Asi je to tak ako píšeš v závere: materstvo nás (aspoň mňa určite) mení tak, že prispôsobujeme svoj život rodine.
Ja som to viac-menej musela (kvôli najstaršiemu - chorému), celých 13 rokov sa môj život točil len okolo detí. Ale už som prebrala, uvedomila som si, že život uteká, a aspoň kúsok z neho by som chcela žiť podľa pravidiel, ktoré určujem ja a nie niekto iný za mňa.
Nechcem tým povedať, že moje rozhodnutie zostať doma s detmi bolo nesprávne, len že už toho bolo dosť.
Aj keď je môj manžel zlatý, nesmierne oceňuje moju obetavosť a starostlivosť o deti, občas mám depku z toho, aká som neužitočná pre tento svet, ubíja ma domáci stereotyp. Ja chcem pracovať!!!
Zatiaľ to riešim tak, že som sa dala na štúdiá - to je zatiaľ môj prvý krôčik k lepšej budúcnosti.:-}
Takže po troške si začínam plniť svoje sny spred mnohých 
rokov a dúfam v lepšiu budúcnosť. U nás je to komplikované zdravotným stavom najstarišeho, ale snažím sa to riešiť. Uvažujem nad osobnou asistentkou pre "malého".
Tu som asi na zlej adrese, ale predsa: má niekto osobnú skúsenosť s osobnou asistenciou?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Majka,
prave mi cely moj pokec k osobnej asistencii pre teba padol, musim bezat ulozit detvaky, napisem ti par slov zajtra.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tej osobnej asistencii. Mam dve skusenosti. Jedna suvisi s mojou pracou, takmer pat rokov prace so zrakovo postihnutymi. Do dnes tam mam mnoho priatelov, ktori os. asistenciu vyuzivaju a su spokojni. Len potrebujes najst spravnu osobu, cloveka, ktoremu doverujes, syn ho bude akceptovat a ta osoba by mala vediet zakladne veci o diagnoze a pod. Asi mas info, ze asistenta nemoze robit rodinny prislusnik. My sme mali v praci par dobrovolnikov, ktori bolo zaskoleni, vedeli sme ich doporucit. Kedze neviem blizsie info, len vseobecne, ak existuje organizacia, ktora zastresuje deti s podobnou diagnozou ako ma syn, skus ich oslovit, mozno vedie dat tip. Pripadne sa da skusit dobrovolnik na hodinku , dve denne.
Druha skusenost je z rodiny, sesternica nechodi, s asistentom vystudovala vysku, fungovala na intraku, znovu je to ale vec najdenia vhodnej osobky.
Ak by si potrebovala info o postupe ako ziadat asistenciu, kludne sa ozvi, pripadne pozri zakon o soc. pomoci, je to tam popisane.
snad aspon trochu rozsirilo obraz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dík za informácie. Zákon som pozerala, mňa skôr zaujímajú detaily, ktoré tam nenájdeš typu: čo skôr vybavovať - prácu, alebo OA, ako je to s financovaním a pod. Zatiaľ sa len informujem, plánujem také niečo najskôr za 1-2r. Zatiaľ sa isto všetko pomení:-/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pripletka, tak to mi teda povedz, co je to za intenzivnu pracu, ked kvoli nej opustis dieta na 2-3 dni v mesiaci )
Podla mna je nad tym uplne zbytocne uvazovat tvojim single-kolegyniam. Clovek nikdy neviem, ako sa sam zmeni a co ti bude sposobovat vacsi stres - co to, ze odchadzas od deti, alebo to, ze si zahrabana s detmi.
Ja som si napr. ako pracujuca tehotna s prvym dietatom myslela, ze nastupim najneskor do pol roka (u nas je platenych zopar tyzdnov, tusim 16, ale mozno v tom bola ja moja dovolenka, uz neviem). A som doma piaty rok (nehovorim, ze neprecujem absolutne). Najmladsi syn ma 2.5r a ja mam teraz taoreticku sancu niekde nastupit (este ale ani nei je koneic vsetkym pohovorom). A mozem ti povedat, ze som bola so vsetkym minuly tyzdne vyrovnana, ale posledne dva dni ma rozlutosti aj myslienka na komara (prve co ma napadlo :).
Naucila som sa taketo depresivno-tazobne stavy prezivat mlcanim, prezivanim a cakanim, tak cakam, kedy to pominie. A zaroven cakam, kedy nadobudnem pocit, ze uz viem, co je pre mna spravne rozhodnutie. prip. to za mna vyriesi niekto iny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MOzno len na malinke objasnenie. MOja single kolegyna, je zlata dusicka, prave ona riesila tazobny stav, ja som so svojim uplne vyrovnana .
Ta praca je 2-3x do mesiaca na dva, tri dni nie tri dni do mesiaca. Pracujem ako skolitel-trener.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj aj mne pošlite tajnú mapu strateného pokladu. Akosi som sa pozabudla na jednej strane rieky, tej úplne mamičkovskej a netuším, či je nádej premávať aj na druhú stranu. Už budem stará, behačiek pri štyroch deťoch a bývaní na vidieku neúrekom a maličké ešte malé.
Verím, že sa to dá skĺbiť pri ochotnej babke, dobrej opatrovateľke a zaujímavej práci. Len som presvedčená, že minimálne do dvoch rokov, alebo aspoň do roka, by mala byť mamina so svojim anjelikom. Mamičkám s malými deťmi by veľmi pomohol polovičný úväzok, ktorý je u nás zatiaľ dosť veľkou zriedkavosťou.