Keď mi bývalo smutno písala som...depka písmenkovo

Chce to čas

Som kvapka.
Som kvapka z Tvojho oka.
Ohlodaná časom,
skoro už nepodstatná.

Som slza Tvojho šťasťia,
som slza Tvojho smútku.
Myšlienky plynú,
spomienky sa tratia.
Som slza z Tvojho oka.
Už nepodstatná.

Paradox?

Anjel.
Jeho kroky prerážali nočné ticho,
moje sny.
Čo si chcel?

Anjel a diabol vedľa seba.

Anjel a diabol.
Paradox
Anjel nepozná svet.
Diabol silu lásky.
Čo si chcel?

Nemáme na výber.
Život nám ponúka príliš málo času
na to,
aby sme spoznali a uskutočnili
sny Lásky

Tma a jej svetlo nás sprevádzajú
pocelý život.
Anjel prináša svetlo.
Diabol tmavé stránky života.
Čo si chcel?

Predstav si, že by z nich boli milenci.
Smrteľne nebezpečná a zároveň krásna ilúzia.
To by bola vražda mojho druhého,
virtuálneho ja

Svetlo noci a jeho ticho
prerážajú kroky.
Ani nárek ani slzy strachu
nezachránia jeho dušu a mŕtve telo
na rukách diabla.

Svedomie?
Kde sa stratilo svetlo?
Láska k tebe?
Zo smrti zostávajú následky.

Tak čo si chcel?

Iba v snoch

V duši mám prázdno
a v srdci tiež.
Vždy čakám ráno,
kým tiško odídeš.
A potom s hlavou chladnou
celý deň pripravujem nemú reč.

Večer sa radím s cigaretou,
či radšej zo snov neutiecť.
Nad ránom (v nich) podávam Ti prečiarkaný text.

Káva ma nebadane rýchlo vráti zo snov speť.
Predieram sa realitou dennou,
a zas na obed.
Rozmýšľam, čo povedať Ti rečou nemou,
na Tvoju odpoveď.
Keď objavíš sa večer v tichu temnom.
Ako v rozkvitnutej lúke čiernobiely kvet.

Nad ranom podávam Ti opeť prečiarkaný text.
Stráca sa čierna,stráca sa biela, zmizneš čo nevidiet.
Čo bolo, to bolo.Čas letí vpred.
Čo bolo, to bolo.Už toho niet

V duši mám prázdno
a v srdci tiež.
Vždy čakám ráno kým tíško odídeš.

Čo všetko v snoch sa stáva.
Väčšinou na to zabudneš.

SVIETNIK

I. PREDOHRA

Všetko nám bolo známe,
všetko nám bolo jasné.
Tak koľko sviečok ešte máme?
Zapáľ,
kým táto úplne zhasne.

II. A POTOM...

Bolí...
Všetko zhaslo!?
Zhasla aj sviečka posledná.
Bol prievan
Možno môžeme to ešte zachrániť
-už nie je.
Kde sme to vlastne začali?

III. KONIEC

Sme v pomykove,
myseľ je na krajíčku.
Ten koniec.
Ten.
Iste niekde je.
Posledná myšlienka,
keď vietor zhasol sviečku.

IV. UŽ ANI NÁHODOU

Haluzím sa s Tebou pri sviečkach
Na čo?!...
Zhasni.
Nech zapália si romantici

Gramatika nie je moja silná stránka