Keď sa darí....

Mám veľmi rada sobotu. Sobotňajšiu kávu v posteli, vyvaľovanie sa v perinách, pocit, že nemusím vstávať zavčasu ráno a nikam sa nemusím ponáhľať.
Aj na túto sobotu som sa tešila. O to viac, že po štvrtkovom daždi a smršti, ktorá sa prehnala cez našu dedinu, sa do záhrady nedalo ísť.
Asi o desiatej som etely donútila prezliecť sa z pyžamy a rozdelila som im úlohy. Muž išiel na dom (stavba) a ja som si išla dať do poriadku kuchyňu po raňajkách, či skôr desiatej?! Pozbierala som všetky čierne veci a dala ich prať. Potom som sa vybrala do záhrady, že z toho blata snáď nejak vydolujem mladú zeleninu do polievky. Obula som si staré bačkory a mlátila som sa krížom cez záhradu. Prvé dva kroky boli fajn. Potom mi nohy oťaželi pod váhou blata, ktoré sa mi nalepilo na topánky. Nevzdávala som to...vtom sa mi jedna topánka prilepila o zem, vyzula sa mi a ja som plnou váhou naboso stúpila do blata...Neostalo mi nič iné, len nožíkom blato oškrabať z nohy a pokračovať vo svojej „misii“. Podarilo sa a ja som sa aj s košom zeleniny vybrala k višni, že sa odmením. Víchrisko ich však všetky pozrážal na zem, ostalo ich pár už len na vyšších konárikoch. Povyskočila som a...aká dlhá a široká, taká som sa usadila na zem. S nekonečným pôvabom, za intenzívneho mávania rukami a so zúfalými pokusmi udržať rovnováhu. Na tom množstve višní na blate sa to však tak krásne kĺzalo, že by bola škoda neprizdobiť si zadok. Mala som ho ako čokoládovo višňovú tortu....
Keď som prišla dnu, deti ma privítali s obrovským potleskom. Ja som na nich na oplátku dobre naziapala, lebo mali sto chutí, ale ani jednu upratovať. V pyžamách sa stále gúľali a besneli, vankúše a periny po zemi...Kým som seba aj zeleninu zmyla z najväčšieho blata bol kopec hodín. Dala som variť vajcia, celá natešená, že urobím mužovi k obedu jeho obľúbenú lahôdku (Plnená paprika netradične). Medzitým som išla z práčky vybrať opraté prádlo. Keď som otvorila práčku, myslela som, že umriem! Neviem čo, či celý toaletný papier alebo niečo iné sa opralo so všetkými čiernymi vecami. Všetky veci boli „biele“, chlpaté a potiahnuté čímsi bielym....len to vyhodiť do koša. Práve som uvažovala, či sa rozrevem, keď som zacítila hrozný smrad. Utekala som do kuchyne...a ďalšia „katastrofa“. Jedno z piatich vajec, čo som dala variť bolo pokazené, prasklo a neskutočne smrdelo... V tom momente som si chcela ísť zapáliť, ale došlo mi, že som nefajčiar... Musela som to všetko vyhodiť, dať variť ďalšie vajíčka a prádlo som dala oprať ešte raz (aj tak to nepomohlo)...
Keďže etely túto plnenú papriku neľúbia, rozkázali si k obedu krupičnú kašu (všetkým odborníkom na zdravú výživu – toto nie je bežné obedné menu ). Ani neviem prečo som očakávala, že by sa mi snáď taká jednoduchá vec mohla podariť Miesto kaše som uvarila hustú maltu, ktorú nebolo možné ani poriadne rozotrieť na tanier....Nasrdená ako delo (na seba) som im ju však ucápala na tanier, dobre omaslovila a posypala grankom...a potom v nemom úžase pozorovala, ako ju bez komentára zjedli do poslednej lyžičky, ešte aj taniere vylízali...
Zúfalo som rozmýšľala nad tým, prečo som taká nemožná a nervózna a márne som hľadala v kalendári na najbližšie dni bodku... Nebola tam, to by som si ju tam musela urobiť...
Rozhodla som sa, že poobede už nebudem riskovať a nebudem nič robiť. Aspoň nič také, kde môžem niečo pokaziť. Aj tak bolo. Takmer celé poobedie som „zabila“ skladaním prádla, čítaním a listovaním v starých Burdách.
Keďže sa celé poobedie nič výnimočné nestalo, na večer som sa odhodlala a vystrihla som si tričko z krásneho jemnukého úpletu. Bol až taký jemnunký, že sa mi nedal šiť ani tenkými strečovými ihlami! Stroj mi ho vôbec nebral! Potom som to skúsila cez papier. Bolo to o niečo lepšie, ale aj tak mi miestami robilo obrovské stehy, alebo látku nariasilo....Nechala som to tak, lebo som definitívne pochopila, že nemám svoj deň.
Občas sa to stáva, sú aj takéto dni. Ale pokaziť všetko čoho sa človek chytí...poviem vám pravdu, že keď sa ku mne večer pritisol muž, normálne som uvažovala, či neutečiem...Len tak pre istotu, aby som nespôsobila ďalšiu katastrofu....