Ako som si pokazila Vianoce :)

Posledný predvianočný týždeň.

Všetko je ako má byť. V rámci stíhania, v rámci peňazí. Vo štvrtok večer došiel MM, s takým tým výrazom „a teraz idem sviatkovať“, všetkých nás vystískal, vymuckal od dverí, od kraja, kým sa dostal ku mne.

Že čo robím?

„Nožum-bleskum“ v očiach. Ja ešte tak nápadne celou svojou bytosťou nenápadne pri počítači s úsmevom číslo 6 a v duši s panikou, mašina jedna potvorská makaj! Pozrela som knihy, tak pre istotu stiahla rovno 25. Aj Fif..y shad., aj inferno.... Taká spokojná so sebou, že som zabezpečená na sviatky, som mu ukázala, čo mám, však frajerka veliká. MM kukol, zhodnotil (?), postískal ma a ja som neriešila.

Akurát som začala všade čítať o dušu.

A potom to začalo.

Ako ma videl, že siaham po tablete, tak prižmuroval oči.
Predstavte si dvoch kovbojov proti sebe, napätie rastie, stupňuje, graduje, dá sa krájať. Ja siaham rukou bokom. Prsty naťahujem....dotknem sa. Oproti mne oči v štrbinke ako nitôčka. Púšťam ruku – oči sa otvárajú, priťahujem ruku – oči sa zaostrujú. A tak sme sa štelovali, až ma to v sobotu dopálilo, že a dosť.

A budem čítať!

Nech ho aj porazí, to čo má znamenať toto!

A ako mama typu flexibilná, tak som čítala všade. Postojačky, pri linke, pri prádle, na gauči, na posteli, pri pečení, pri káve, počas upratovania a aby toho nebolo málo a štipku času nazmar, tak do uší sluchátka a Muži, ktorí nenávidia ženy (názov úplne výstižný na situáciu) a zašila som sa na večer ku takej dobrej trojtýždňovej kope prádla.

A vôbec som a neponáhľala.

Inak fantastické počúvanie. Kedysi v lete som počúvala Jo Nesba, keď som sa opaľovala. Možem sa mýliť s hlasom, ale vychodilo mi to na Mareka Vašuta, on bol vlastne postava detektíva, čo mi teda typovo krásne sedelo. V Muži, ktorí nenávidia ženy mi tiež asi vyšiel Vašut. Skvelé čítanie. A kniha už len na počúvanie bola ako film, presne opísané postavy a vždy mi všetko podľa opisu sadlo do puzzle v mojej hlave a pomaličky sa odvíjalo od opisov, k zápletke až...
Páčilo sa mi to počúvať, úplne ma to vtiahlo...

Napriek tomu, že prádlo a tak, veľmi príjemne strávený čas. Za takýchto okolností som ochotná sa na prádlo aj tešiť.

Do Štedrého večera sme sa s MM ešte tak štelovali, čítam-nečítam-budem čítať a napriek tomu som mala k večeru prečítanú celú Fifty (recenziu vynechám, ale rýchlo sa to číta) a ťahala som na ďalší žáner a nedalo sa to zastaviť. Ale hrdinsky som sa pochválila, že som to dala.

Neskôr sa MM priznal, že ho skoro porazilo, keď ma videl čítať to, čo mal nachystané Ježiško.

A pod stromček som dostala knihy a MM depresiu.

Celé zle.

Keď to zhrniem z jeho strany, našiel s veľkým výkričníkom, našiel! si čas, vymyslel pre mňa darček, zohnal ho, tešil sa z toho, že mi spraví radosť. Bol spokojný, vyrovnaný, darček mal v suchu, nemusel nič riešiť, prišiel domov a tam... taká chytráčka. Čím viac jej plánoval robotu, tým viac zaťato čítala, až prišiel Štedrý deň...

...ktovie, či Ježiško zavíta o rok...