aramana
Bola som klamaná!
Nie len ja.My všetci!
No ale pekne poporiadku...
Od typickej ženy mám ďaleko a teda aj chuť nakupovať, bádať po obchodoch čo kde a za koľko je mi cudzia.Všetko čo sa dá nakupujem „online“, čo sa nedá a treba hneď...to vlastne netreba alebo veď predsa – ešte je tu syn!
Ak sa náhodou ocitnem v obchode a som po dobrej káve, dvoch cigaretkách, svieti slnko, morské prúdy smerujú v správnu stranu a tlak vzduchu nepresiahne tisíc dvadsať hektopaskalov, som schopná spomenúť si v sekunde čo všetko by sa mi zišlo a ak na to pri prechádzaní uličkou natrafím okom, beriem to...
Avšak pre trvalo udržateľné riešenia je tu naozaj syn...
Ak nám prdne žiarovka, nechám pootvorené dvere z druhej miestnosti kde sa svieti alebo si posvietim mobilom a tento stav som schopná udržať pravdupovediac donekonečna.Moje dieťa ide, rieši.Nie hneď samozrejme, keď sa naje, vyspí, keď sú hviezdy naklonené...ale proste hneď od zrodu problému má riešenie v hlave a vie že zadanie splní. Z bodu A skočí na bod Z.Priamočiaro.Ten pátos okolo toho je cudzí zase jemu.Aby ste pochopili.Ak ide do obchodu kúpiť žiarovku, ide rovno po žiarovke, vezme ju do ruky a ide ku pokladni.Keby boli v obchode vystavené krabice čokolád, kokakoly, Call of duty zadarmo, on ich nevezme.Lebo bod A bola prdnutá žiarovka, bod Z je kúpiť žiarovku.Tie písmená medzi tým neexistujú.Žiadne B, C, D... Je len A a Z.
A tak sme sa my dvaja, JA, čo spoznám internetový obchod podľa farby košíka na ich stránke a ON, čo v obchode ide splniť zadanie a keby ponúkali desaťdňový Bahrain za euro tak ho nekúpi, lebo má zadanie, tak sme sa my dvaja vybrali do obchodu kúpiť synovi vestu...do obchodu kde majú takmer všetko.
S otvorením dverí mám pocit že ideme do arény.Dieťa sa rozbehne ku stojanu s vestami.Ja očami bádam koľko je v obchode ľudí a ktorá ulička je pre môj osobný komfort bezpečná...
Kým som došla ku stojanu s vestami, on už zahlásil:
„Nemajú, ideme, poď!“
„Počkaj, prejdeme touto uličkou!Aha, hajzľová kefa, nekúpime si novú?“
Vzal kefu bez slova a šli sme ďalej...
„Potrebujem misku do mikrovlnky s pokrievkou!Pozri, tu sú!“
Súbor troch misiek s tromi pokrievkami.Problém.Ja som chcela jednu.
Dieťa sa prehrabalo a našlo jednu.Kým hľadalo ku tomu pokrievku, obzerala som si súbor troch misiek.
A už mi v hlave šrotovalo – tri misky za 5.99. To je dobrá cena ale nepotrebuješ tri.Stačí ti jedna.Chcela si len jednu.Ale dobrá cena.Nie!Nekupuj hlúposti!Ale dobrá cena...Stačí ti jedna!
Dieťa našlo pokrievku na samostatnú misku, hodil mi to do ruky so slovami, „Poď, ideme!“Už viem že sa cítil podvedený, pretože task znel jasne – kúpiť vestu.
Otočím tú jednu misku s pokrievkou a čekujem cenu.
4.99.
„Bola som oklamaná!“
„???!“
„Pamätáš na matike tie príklady?Mama kúpila 4 šálky za 20 korún.Koľko stojí jedna šálka?
20 : 4 – 5
Jedna šálka stojí 5 korún.
A tu?Tri misky stoja 5.99. Jedna miska, z tých troch tá stredná, ak ju kupuješ samostatne, stojí 4.99!
Matikárka mi celý môj školský život klamala!“
Decko sa na mňa pozrelo takým tým pohľadom že ja nemôžem byť kompletná a spustili sme taký rehot, ale taký, že som si musela nohy prekrížiť aby som sa vzhľadom k veku a k tomu, že som stratila venušine guličky už dávno, nedočúrala.
Vyšli sme s obchodu s hajzľovou kefou a jednou miskou za 4.99 konštatujúc, že na tento mesiac máme spoločného nakupovania tak akurát...
Ja netuším či sú ešte na matematike také a podobné príklady.Ale viem, že so životom mimo školského zošita, má matematika pramálo spoločného.
Pod čiarou...
Na ten súbor troch misiek za 5.99 som myslela večer, keď som nemala kde a ako uskladniť zvyšný segedín...
Tak mesiac dozadu mám tiež príhodu s miskou. A vyzerá to tak, že sme asi boli v identickom obchode. Som sa motala s najmladšou, po regáloch a videla som misku, takú akurát na obedy do roboty. Dilema bola, že či mentolková, či ružová. Vybrala som si ružovú. Došlo deco, že aha mami, sada. To mi očká zasvietili. Tak sme otočili misky, moja miska bola asi 3€ niečo a tá sada misiek zospodu 5 € niečo. Pekne boli vnútri naskladané. Klasika, hamižná som bola, zobrala som si sadu. A keď tu pri pokladni, pani predavačka čosi ševelí. Asi niečo s platbou, nejako som nevnímala. Potom začali na mňa ľudia v rade zazerať, keď mi doplo, že som za zlodejku, ktorá si 3 samostatné misky dala do jednej. To už bolo aj po srande. Tak som povedala, že ja som to také našla v regáli, veď ich tam majú veľa takto uložených, nerozoberala som sadu. Takže pani predavačka to zachránila, lebo ja som už mala smrť v očiach, že to je v poriadku, pravdepodobne to nerozbalili ako mali, že či chcem teda všetky tri alebo si vyberiem jednu, že ktorú. Tak som si vybrala najmenšiu, zaplatila nákup a odišla. Fakt ma nenapadlo, že to nie je sada, že si mám skontrolovať každú vloženú misku zvlášť. Vlastne boli tri kusy vložené v tej najväčšej a zacapené vrchnákom a zospodu bola jedna cena.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja podobne ako ty, len častejšie.
Choas a veľa vnemov a pokušení, ale zas rozmýšľam, čo treba, aspoň väčšinou. On line kus menej.
S tými miskami, to je veru riadne metúce, to 3v1. Otázka za milión, akurát, že koľko ti ich vlastne treba a či len zas zavadzať bude niekde.