Kde je naša PRENOSNÁ klíma?!

Otáčajúc sa vo vlastnom pote na čisto povlečenej posteli, počúvajúc ťažký dych môjho unaveného muža po horúcej 12-hodinovej dennej šichte na betóne, dýchajúc vônu síce osprchovaných, ale aj tak už zase spotených našich tiel, som si práve spomenula na horúce leto spred asi 7-mich rokov.
Tiež sme sa takto parili, ako v saune v našom podkrovnom byte. Som si jedného dna povedala, že dosť a ja tú prenosnú klímu chcem!! Ved peniaze na nu máme a ja "chudera prechodová" nebudem veru trpieť teplom. Tak sme v sobotu ráno naklusali do XYZ-ky a oslovili skúseného predavača. Máte prenosné klímy? Ha-ha-ha! Bohužiaľ nemáme. Je vypredané. Ha-ha-ha! Smiali sa jeho oči. V hlave mu určite chodilo kadečo, len nie ľútosť, že nám nemôže vyhovieť. Zastavil sa pri nás jeho kolega a hodili spolu reč. Jedna je vzadu v sklade. Sli sme pozrieť a skonštatovali, že takú velkú rárohu teda aj keby bola zlatá a fúkala nám aj neviem do čoho , nechceme. Pozreli ešte múdrym pohľadom do PC a zistili, že nejaká jedna v dobrej cene a menšieho formátu je na centrálnom sklade . Fúha....kamene obáv a strachu z dalšieho pretáčania na nových matracoch padli na podlahu Supermarketu...Zajtra by tu mohla byť, vraví predavač. A tak namiesto nedeľnej omše,sme hned ráno futašovali do obchoďáku pre klímu. Doma sme rozbalili čínske čudo a hned sme mali plnú izbu aj čínskeho parfému.
To, že problémy iba teraz nastali sme vôbec netušili. Teplo od počasia bolo vtedy prd proti nervom, čo začali. Inštalovali sme "vyháňaciu" hadicu medzi okná, šibrinkovali s kadečím, čo bolo k tomu pribalené, skúšali a hrkotali a nastavovali.
Naše nervy dostali zabrať. A v izbe možno o stupen klesla teplota. Prenosná klíma hučala a smrdela, hučala a smrdela. V izbe sa spať nedalo.
Mysleli sme, že teda sa musí "VYSMRADIŤ" a "ROZBEHNÚŤ". Bohužiaľ celý pondelkový den som už začala tušiť, že je zle a vyhodili sme na povalu kopu penazí. Na povalu preto, že som tú klímu za tých pár hodín u nás začala nenávidieť. A teda ked niekoho nenávidíte, nechcete ho /ju/ vidieť. A teda som ju mala v pláne zastrčiť na pôjd do tmavého rohu.
Na ďaľší den, teda v utorok v noci sme mali letieť do Egypta na poznávačku.
V noci som nemohla spať a "kula som pikle". My tú PRENOSNÚ klímu pôjdeme skúsiť ešte vrátiť. Môj muž na takéto zázraky neverí a vehementne sa mi vysmieval, že snád si nemyslím, že nám milostivým vrátia peniaze!!!
V utorok ráno sme povytierali nádobku klímy, a namiesto balenia kufrov sme zabalili hučiaco-smrdiacu rárohu, naložili hebedisko-krabicu do auta a šup do supermarketu. Na informáciách sme vyklopili všetko, čo nám PRENOSNÁ klíma robila a čo nerobila.Požalovali sme ju statočne. Nenechali sme na nej nič suché. A máte ju tu?-spýtal sa kompetentný. Ano v aute. Doneste, vrátime vám peniaze. Pri vykladaní krabice z auta na paletový vozík sme si všimli, že krabica je mokrá, asi sme nedostatočne vytreli hadice od klímy. Muž /poctivý aj v 50-tich rokoch / začal stresovať. Otoč tú krabicu mokrým na vozík! rozkazala som s nervami v koncoch. A tak sme doklusali pred pána v modrom. Ten sa nadvihol na zadku, pozrel na vozík a dovnútra krabice ani nepozrel. Povypisoval tlačivá,popodpisoval a vrátili nám korunky.
Ked sme odchádzali domov v aute úžasne rozradostený, ako dobre sme poriadili, napadlo nás aj také, že keby sme do krabice zabalili nič,alebo aj trebárs tehly, kedy by to asi zistili!?. Asi by sme už boli za hranicami všedných dní....teda na dovolenke...
Takto si často v horúčavách spomenieme na skúsenosti s PRENOSNOU klímou.
Preniesli sme ju totiž z obchodu domov a z domu do obchodu! A čo sme sa ju naprenášali doma po izbe?! No nie je teda PRENOSNá??? Spolu sa doma už roky na tom smejeme.