Mikuláš v marci

Ani neviem prečo sa mi dnes pripomenula príhoda, ktorá sa mi stala pred dvadsiatimi rokmi. Bolo to tesne po revolúcii a ja som bola mladá, krásna a štíhla (to som aj teraz, ale tak inak). V obchodoch ešte nebol taký výber ako je teraz a tak mi moja mama, moja osobná Coco Chanel ušila krásny dlhý červený kabát, taký ako som videla na jednej americkej herečke. A tak som si v jeden podvečer, pamätám si bol ešte sneh, hrdo vykračovala v tom kabáte, na hlave som mala krásnu bielu kožušinovú čiapku z líšky a k tomu biely líščí kožušinový golier. Na nohách úžasné biele kozačky. Bola som tak krásne zladená a patrične k tomu som sa aj tvárila. Naraz z hračkárstva vybehol malý chlapec aj s otcom a vykríkol na celú ulicu: "tati aha Mikuláš!", ja som sa pobavene usmiala a obzrela, že kde akého Mikuláša vidí a pomyslela som si, aký truľko, či mu nemá kto vysvetliť, že v marci žiadny Mikuláš nechodí. Potom som sa pozrela do výkladu, aby som sa ubezpečila o tom aká som perfektná a ako mi to sekne a v tom som ho zbadala aj ja.
Ani vám nemusím hovoriť kto bol tým dobrým ujom Mikulášom. Za najbližším rohom som dala rýchlo dole z hlavy aspoň tú čiapku a už ma nikto nikdy nevidel v tej kombinácii.
Škoda, bola som taká úžasná.