To nevymyslíš, to je život ...

Milé moje,

dlhšie som sa neozvala, a ako tak pozerám na našu NM, je tu doosť bojová atmosféra .
Zažiadalo sa mi niečo na odľahčenie pridať...

Čím som staršia, tým som pohodlnejšia.
Alebo lenivejšia ??
Hm, a možno len pragmatická

V práci – v našej minikancelárii – nemáme umývadlo.
Je neďaleko, na chodbe.

Párkrát som sa pristihla, že v duchu manažujem, čo všetko „vybavím jednym vrzom“ - čiže jednou cestou k umývadlu.
Umyjem šálku z ranného čaju, napustím vodu do kanvice a popri tom ešte opláchnem jabĺčko.
Inokedy žasnem, koľko „nádobíčka“ odnesiem naraz na umytie, len aby som cestu nemerala dvakrát /pritom je to minináááááálna vzdialenosť / .

Dnes sa mi navskutku zadarilo…

Mám mrkvové obdobie. V chladničke kilo, každý deň 1-2 kúsky s vervou pochrúmem.
Povodne som si mrkvu chcela len umyť.
Ale „len tak“ ?? Nič iné pri umývadle ?? ho-ho-hoo ..

Hneď vedľa sú toalety.
Druhá šálka čaju robí svoje

Takžeeee … mrkvu nechám pri umývadle a cestou spať si ju vyzdvihnem, umyjem.

Neuveriteľné, čo všetko sa udialo na vzdialenosti cca 5 metrov.
Kolega ma capol po zadku … kolegynka volá k sebe na koláčik, ďalšia potrebuje poradiť pri skenovaní…

Oj,oj, to wecko je už viac než aktuálne.

Až tam si uvedomujem, že mrkvu som v chodbovom chaosení strčila do vrecka nohavíc.
Len v duchu mávne sama nad sebou, som rada, že nečľupla kam nemala…

Z toalety vychádzam s očividne spokojným výrazom, držiac zabudnutú mrkvu v rukách mierim s ňou k umývadlu.

Registrujem zarazeného kolegu.
No nechápem jeho vypleštené oči, ústa otvorené v nemom úžase.

Drhnem mrkvu pod prúdom tečúcej vody, lakťom štuchám doňho, uškŕňajúc sa pýtam, čo tak náhle zdrevenel.

Tu padne otázka, pri ktorej zdreveniem ja.
Je mi jasné, že neexistuje normálna odpoveď a ja mám na hoooooooooooooooodne dlhý čas o
pobavené úškrny a škodoradostné, viaczmyselné podpichnutia vystaráno.

„Prosím ťa, to ČO ?? si tam s tou mrkvou robila ?? "