Milé nanič mamky, už dlho chodievam na túto stránku, ale až dnes som sa rozhodla sem zaregistrovať. Možno sa chcem týmito slovami vyrozprávať, možno vás len skromne poprosiť o radu. Môj život tu priblížim od obdobia, keď sme sa vzali s manželom. Ani neviem, ako to všetko začalo. Po svadbe sme začali bývať u svokrovcov. Po istom čase sa stala z môjho života nočná mora, bála som sa ísť "domov", tŕpli mi ruky, a preplakala som každú chvíľku, keď som odchádzala z rodičovského domu. Môj život bol zrazu rozplánovaný, ale nie mnou. Od skorých ranných hodín som sa snažila zúčastňovať všetkých domácich prác, starala sa o deti, ale všetko bolo zlé. Mala som pocit, že som nikto, že už naozaj v živote nič nedokážem. ten posledný deň doma u svokrovcov sa mi dostalo asi najväčšieho sklamania zo strany manžela. 
Nechcem to tu opisovať, viem len, že i po veľmi dlhom čase sa tieto pocity nestratili. Možno trošku otupili, ale nič viac. Medzi nás sa postavila priehľadná stena. 
Vidím ju, cítim. Dala som mu ešte jednu šancu, ale neviem ako ďalej. Mám pri ňom pocity menej cennosti - veď ja nie som nikto. Mám pocit, že i keď som si myslela, že to najhoršie je dávno preč, nemám si s ním čo povedať. Rozprávame sa len o nutných veciach, a nespávame spolu už viac rokov. ako dvaja cudzí ľudia... Ale čo teraz? Sú tu deti... Neviem, čo ďalej, ale viem isto, že už nevládzem. Poradíte prosím vás? Za každú radu pekne ďakujem... 
Martinka, napísala si to veľmi pekne, ďakujem.
No, len to je ťažké, že manžel nechce komunikovať, všetko sa mu zdajú byť hlúposti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Slávka,stále bývate u svokrovcov? Ako môžeš mať pri nom pocit menejcennosti? Pokial sa tak ti sama necítiš,nik iný nemá tú moc vyvolať ten pocit - je to len na tebe ako sa cítiš.Tvoj muž možno cíti že nemá pri sebe sebavedomú a rovnocennú partnerku a preto to patrične využíva.Si na neho nejakým spôsobom odkázaná? Ak nie,tak hlavu hore...čo ti v tom bráni...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach,ako velmi mi to oživilo môj život u svokrovcov.Po pár rokoch bývania sme si prerobili dom a získali samostatnú domácnosť.Nevyriešilo sa tým nič.Stala som sa tam väznom.Celé dni,mesiace,neskôr roky som bola zatvorená v dome.Svokra vyčkávala,kedy vyjdem von.Odprevádzala ma aj na autobus nadávkami.Bolo to strašné.Už som chcela rozvod.Manžel sa postavil na moju stranu.Zrušili nám trvalý pobyt.Teraz som šťastná.Pretlkame sa po podnájmoch,ale sloboda je na nezaplatenie.
Tebe radím,aby si sa oslobodila od miesta,kde si nešťastná.Budú v takom prostredí trpieť aj deti.Oni velmi dobre vnímajú,ked je mama nešťastná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Slavka, nie si nula a nie si ani menejcenná. Väčšinou sa nám tieto pocity ukotvia v hlave a my sa ich nevieme zbaviť. Skús na tom popracovať. Neustále si pripomínaj, že si jedinečná bytosť, milujúca matka a manželka, šikovná, múdra, dobrá ......a tak sa aj správaj, neuzatváraj sa, neschovávaj sa. Vyžaruj zo seba lásku. Určite máš kamarátky, komunikuj s nimi, rob si program s nimi a s deťmi. Predstavuj si, aký život chceš žiť. Veľa sa tu už popísalo o sile myšlienky, skús si pohľadať blogy alebo vygoogliť informácie. Život sa Ti zmení, bude taký, aký si ho vytvoríš. Držím palce, nevzdávaj to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám pekne za rady... Hneď sa cítim lepšie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
slavka, ako ti radia. bud na seba hrda. vaz si sama seba, aj keby ta zhadzovali. je to dost dolezite nepristupit na ich jednanie a zacat sa naozaj citi ako chudera, alebo ak aj nie sa tak v jadre citit, no navonok taky postoj zaujimat.
je fakt, ze deti to vidia a rychlo pochopia, kto z vas jedna spravne a kto zneuziva momentalne postavenie a podporu rodiny.
ale napriek tomu mozu v buducnosti prejavit rozporuplne spravanie k tebe. aj ta lubit a chapat, aj tebou pohrdat naraz.
asi ako ten 16 rocny chlapec, co od detstva videl ako otec psychicky tyranizuje a bijava mamku. aj sa jej zastaval pred nim, aj za to od neho dostal, ale branieval si ju. no na druhej strane, ked sa s nou dostal do konfliktu, nemal problem jej jednu zavesit po ustach alebo na nu zautocit rovnakymi natlakovymi metodami ako otec. mal k nej vdaka tomu, ze cely zivot iba cuvala, take rozpoltene spravanie.
tak sa nedaj dotlacit do pozicie obete a chuderky. si dobra taka, aka si.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ĎAkujem vám...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak po prvé nie si nula
nech ti to vyjde a budeš šťastná. 
Už nežijete u svokrovcov? Bývate sami? Komunikovať.
Neviem čo chceš počuť, rozveď sa? Alebo opačnú odpoveď. Myslíš, že deti to nevidia? A uvidia to až po rozvode?
Ty musíš poznať odpoveď, čo so svojím životom. Budme ti len držať palce