Co napisal sam zivot cast 1.

Zivot je ten najlepsi romanopisec.
Neviem, ci poznate, ale predsa napisem, ak nahodou nie, jedno porekadlo: KED JE KRAVE DOBRE, TAK SA IDE SMYKAT NA LAD …….
A presne tak to dnes, s odstupom casu hodnotim aj v nasom pripade. Po spolocne stravenych siestich rokoch v Anglicku, ktore boli tiez pestre, ale k tym sa vratim v inom “romane”, sme po spolocnom uvazeni a zvazeni prisli k zaveru, ze zivot vo Francuzsku bude lepsi! Teda, spolocnom ako spolocnom. Manzel sa casto rozohnoval, aki su vo Francuzsku ludia prijemni, aky maju vyborny socialny system, nemocnice a lekarska starostlivost je najsamlepsia a navyse zivot je tam taky kludny a tichy. Uff, keby som len spolovice tusila, ako sa mylil, tak vezmem nohy na plecia a utekam, co by mi sily stacili. Nepredbiehajme vsak udalosti….
Takze koncom roka 2004 sme boli obzriet nejake “pracovne” domceky. Hladali sme maly bar-restauraciu. Mali sme vybratych viacero, ved nebudeme merat tolku cestu kvoli jednemu baru. Vecer pred odchodom manzel este brazdil po nete a nasiel jeden maly bar-restauraciu a tabak, nedaleko Pariza, nie prilis drahy. Tak hned vecer zavolal majitelovi, nech pripravi Bilan a islo sa spat. Rano, uz klasicky sme panicky vyrazali z domu na Ferry a hajde do Francuzska. Prva zastavka bola prave v onom bare, kde sme vyzdvihli papiere s tym, ze sa zastavime o dva dni. Potom sme pokracovali smerom na juh. Dalsia zastavka bola v dalsom podniku, ktory vybral drahy na nete v jednej z agentur. Vraj prosperujuci podnik s obytnou castou. No v obytnej casti neviem kedy niekto naposledy byval, ale v bare bol jeden citac obrusov a pes, ktory isiel zozrat moju dceru. Tak sme sa podakovali a pokracovali sme dalej na juh. Bar, restauracia spolu s bazenom! Krasne renovovane hotelove izby a aj cenovo to bolo zaujimave. Az na majitelov. Pan velmi ochotny predat svoj podnik, pani, ja som ju nazvala bulldog! Len zazerala a miestami sa mi zdalo, ze aj vrci ;) Na veceru som mala naservirovany najdrahsi salat v mojom zivote! Nejde o cenu, ale o tom, ako bol podany a co bolo na taniery! Dva salatove listy a dve CELE –nerozkrojene paradajky pri cene 11!!!! Eur mi skoro oci vybehli z jamok. Ale zjedla som, kedze som bola hladna ako vlk a ich kuchyna neponukala nic jedlejsie ako toto Rano sme vstali a odisli s tym, ze pride danovnik a ten nam predstavi jeho Bilan. Danovnik vyviedol manzela hned z omylu, ze snad si nemysli, ze to kupi za tu cenu, co je uvedena na internete. Manzel potvrdil, ze to teda nie, sme tu preto, aby sme jednali a pozreli si hlavne prijmy a potom sa vyjadri k cene, na co mu danovnik povedal, ze predajna cena je ovelaaaa vyssia! Pozreli sme s drahym na seba a vedeli sme kolka bije! Este pred obedom sme odisli a viac sa nevratili! Prespali sme v hoteli a vratili sa k nasmu prvemu „objavu“. Manzel nastudoval prijmy, vydaje a po zvazeni usudil, ze tu to ma po komercnej stranke asi najvacsiu sancu. V oktobri sme urobili ponuku, a majitel baru, ktory vlastnil len business, nie nehnutelnost, po hadke s manzelkou, ktoru sme si nazivo vypoculi cez telefon, privolil a mohli sa ist podpisovat papiere. Medzitym majitel nehnutelnosti sa rozhodol, ze preda nehnutelnost. Tak sme poslali notarovi ponuku, ktoru nam viac krat zamietol, vraj malo. No ked sme videli chalupu, bola v dezolatnom stave. Majitel pred vianocami zomrel, bol to stary pan a jeho deti chalupa „palila“ v rukach a tak sme nehnutelnost kupili za velmi vyhodnu cenu, ako sme dozvedeli neskor, ked sme si prestudovali, po com sa predavaju chalupy v oblasti. Drahy sa dodnes smeje, ze vraj nasa nizka ponuka pomohla dotycnemu z tohto sveta Teraz uz len vybavit kredit v banke. Nelahka uloha, kedze zijeme za hranicami. Po troch mesiacoch prislo odobrenie z banky. Presla nam ziadost na kredit. A tak koncom maja 2005, presne 30teho sme podpisali papiere a chalupa bola nasa. V polovici juna sme kupili business a mohlo sa zacat s opravami a hlavne upratovanim!!!
Pri prvej navsteve nehnutelnosti sme si vsimli, ze apartman na prvom poschodi je v hroznom stave, co sa tyka hygieny. Logicky som si vsak myslela, sudiac podla seba, ze po vystahovani predchadzajuci okupanti si po sebe upracu! No mysliet a spravit, su dve veci uplne odlisne. Vsetky veci som mala v kartonoch na prvom poschodi, nakolko mlada rodina s 10 rocnym synom sa vystahovala do ich novo prenajateho domu, zila v dome uz dva roky s nefungujucou toaletou, nechcite si predstavit ten zapach, siedmimi mackami, polovnickym psom, dvomi divymi kacicami v klietke v obyvacke od ktorych bola okadena cela stena, dve cincili, skrecok, dve korely a isty cas aj diva liska. To vsetko bolo ubytovane na prvom poschodi. Pre macky ziadna toaleta,chodili sa odlahcit pod schody, na co sme prisli az neskor, ked sme stade vynasali dve vedra vykalov. V juni udreli horucavy a v jednej z hornych izieb sa nam okotili blchy!!! Ludia, videla som v zivote uz vselico, ale toto. Vosli ste do izby, naratali do troch a nohy ste maly cierne az po kolena!!! Kedze manzel bol na stazi kvoli predaju cigariet, bola som s malou sama. Skoro som obrbtavela. Sama, ani slovo po francuzsky a staraj sa! Este ze mi manzel nenechal viac penazi, lebo po navrate by ma nenasiel! Ak mi niekto povie Sodoma Gomora, tak si predstavim leto 2005 a za dve vrecia blch k tomu. Najprv som si myslela, ze mala chytila vsi, stava, tak som isla do lekarne so slovnikom a pytala sampon proti vsiam. Ked som vsak cierne, skakajuce zvieratka nasla aj v posteli, aj vo veciach, vedela som kolka bije! Naspat hajde do lekarne a kupovala bombu proti blcham! Ti si tam mohli o mne mysliet! K tomu vsetkemu si predstavte zapach mocu na drevenej dlazke, zapach toalety, ktora je pokazena dva roky a nic s tym nerobili. Bolo ze to radosti! Boli ich miliony! Sedela som na dvore a rumazgala ako skolacka. Nevedela som, co od zufalstva robit prv. Ratovat veci, kupovat postreky alebo sa zbalit a odist. No nic, invaziu blch sme prezili, oni nie, a mohlo sa zacat s upratovanim. Najprv bolo treba dat do poriadku bar, aby sa mohlo zacat co najskor prevadzkovat. Mali sme dva tyzdne. Postavit nove WC, umyt dlazku vodnou dizou, vymalovat. To by sa este dalo. Potom prisla na rad kuchyna! Za olej vo friteze by sa nemusel hanbit ani dieslovy motor po odjazdenych 25000 kilometroch. Mastnota na obklade, friteze a sporaku sa dala okrajovat. Prisiel dealer s profesionalnymi cistiacimi prostriedkami na mastnotu. Nastriekal na fritezovy kosik, vravi, dam si kavu a malo by to pustit! Kavu dopil, isiel pozriet do kuchyne, vysiel, objednal si druhu kavu, dopil, znovu isiel pozriet do kuchyne.. Vysiel von a vravi:"Viete co, ja vam tu ten prostriedok necham, ono to tym ani nepohlo a to je to najsilnejsie co mam." Tak hura do toho! Dvaja sme tu kuchynu (15m2) cistili dva tyzdne. Zakladne pomocky na cistenie kuchyne boli:gumenne rukavice, maliarske spachtle, samorezne skrutky na cistenie fritezoveho kosika, ihlica na prepchavanie odpadu, potom tie bezne, spongie, drotenky, smirgel a litre sava a inych zieravin! Po dvoch nekonecnych tyzdnoch kuchyna bola cista a bolo treba upravit fasadu domu. Profesionalny maliar si pytal nehorazne peniaze za omalovanie dvoch stien . Tak samozrejme, ja mam plan Beee. Kupime farbu a natrie sa, ved su to len dve steny! To aby sme nezvladli, no na to by som sa pozrela! Kupila sa farba, vraj staci jeden nater, a zacalo sa. Ziadne lesenie! Rrebriky a pekne hore, dole, hore, dole.... Nikto mi nepovedal, ako sa na prd maluje fasada so vsetkymi tymi pormi. Aby ich cert uchitil! Ale ked sme sa uz dali na boj, tak treba dobojovat. Pomahal mi dobry kamarat, za co som mu do dnes vdacna, ak nie jeho pomoci, tak tam este dnes visim kdesi na rebriku a malujem! Samozrejme jeden nater nestacil, zopakovali sme si to dva krat. Odvtedy sa snazim vyhybat planom Beeee!!! Este dnes ma pri tej predstave boli kazdy jeden sval na tele, lebo udrzat rovnovahu na rebriku a pritom tlacit na valec, aby sa farba dostala vsade! Ti co ma poznaju, tak bola som este chudsia, ako ste ma videli na stretnuti v maji  Okrem toho cela dedina chodila pozerat na tych "tupcov", co maluju fasadu na rebrikoch! No stastlivo, prsalo nam len jedno poobedie, sme to na piaty den dokoncili. Manzel zatial pracoval v bare, kedze moje jazykove (ne)znalosti mi nedovolovali venovat sa zakaznikom, a pomahal nam po zaverecnej, ked som od vycerpania padala na nos.
Business sa pomaly ale iste rozbiehal. Prve dva mesiace sme mali okukavacov, co chodili pozerat na nas ako do ZOO Potom sa ustalila klientela a rozbehli sme to naplno. Nabuduce sa este vratim k upratovaniu apartmanu, aby ste mi tu od nudy nepospali, lebo ako to uz byva u nas zvykom, nic nie je take, ako sa na prvy pohlad zda