Často premýšľam o tom čo je v živote normálne, čo je dobré?
Niekedy mám pocit, že deti ako Filip sú tu preto aby nám ukazovali, že nech sa nám v živote deje čokoľvek tak je to dobré, je to prínosné do nášho života, je to obohacujúce...
Videla som ho šťastného v nemocnici, naozaj šťastného keď mohol komunikovať s lekármi a oni ho normálne rešpektovali,komunikovali s ním na úrovni akú on potreboval,potom zrazu mal toho dosť, bol nasýtený toho ich tápania a hľadania a zrazu už nechcel ich pomoc.
Potom som ho zažila s akou pokorou prijal diagnózu od liečiteľky so slovami: maminka ja som vedel, že liečiteľka príde na to čo mi je a som rád, že konečne niekto vie čo mi je...Keď bol u liečiteľky bol, nádherne pokojný, tam bolo cítiť prekrásnu energiu lásky...
a potom prišli stavy kedy padal celkom na dno a vzápätí sa z neho odrážal kamsi do výšin- zrazu videl celkom presne čo od neho život chce, vie že bude pomáhať ľuďom, vie že mu lekaŕi ako kolegovia nebudú rozumieť, vie,že tatinko nikdy nie je naozaj šťastný, že ak aj je niekedy šťastný nevychádza mu jeho šťastie priamo zo srdca, vraj je to len šťastie ktoré si dokáže umelo navodiť pobytom v prírode, vraj tatinka ešte čaká dlhá cesta k tomu kým pochopí, že v živote sa netreba tak silno biť za niektoré veci a trvať na nich a že nie všetko v živote musí byť tak tvrdo vydreté ako si to on myslí...
Pri týchto jeho slovách manžel takmer onemel...a veľmi, veľmi sa chcel o tom s Filipkom rozprávať... a nevedela som mu vysvetliť, že Filip je ako krehká kvetinka, vidí takéto veci, no nemôže o nich hovoriť s niekým kto ich nechápe, vtedy ho to oberá o silu a oslabuje ho to.A manžel sa mi vtedy vysmial do tváre, že čo za bludy to rozprávam, ako veľmi si protirečím...
Ako je možné aby na jednej strane Filipko niečo takéto povedal a na druhej strane sa s ním nemá o tom rozprávať?No ja som to tak cítila, ale vysvetliť som mu to nevedela, nevedela som mu vysvetliť, že Filipa treba vnímať srdcom, že ak chce Filipa pochopiť potrebuje otvoriť svoje srdce a nie si ho posadiť oproti sebe a začať rozhovor postavený na argumentoch, že takto to proste nefunguje...
Ale manžel sa nenechal a trval na svojom a keď bol s Filipkom využil priestor na rozhovor, chcel sa o tom rozprávať...stalo sa niečo čo manžel nečakal, nevedel to pochopiť...Filip ochorel, dostal sa do stavu-zimnice, horúčky, za 6 dní schudol 5 kg, následne som to s Filikom riešila doma ja, rozhovor, vyhľadanie problému a on mi s plačom povedal, že on sa s tatinkom nechce o takýchto veciach rozprávať, vtedy veľmi plakal, bolo to ťažké...upokojila som ho a zdôraznila som mu, že aj on aj keď je dieťa môže svojmu tatinovi povedať, že sa s ním rozprávať nechce, že aj on môže chrániť sám seba a neísť do rozhovorov ktoré ho môžu takto energeticky vyčerpať...Potom sa upokojil a postupne mu bolo lepšie...po odoznení ochorenia za nasledujúce 4 dni pribral späť stratených 5 kg.Keby som to na vlastné oči nevidela tak tomu neuverím...
no na druhej strane sa celkom pokojne ide porozprávať s lekárkou ktorá ho maximálne rešpektuje, navrhne mu nejakú liečbu a keď Filip súhlasí tak ho lieči, alebo si Filip vyberie niečo iné.Ona mu povedala: Filip ty si teraz ako les ktorý zhorel pri požiari, ale ten popol ktorý ostal je veľmi dôležitý pre výživu pôdy aby mohol narásť silnejší a krajší les.A on bol taký pyšný a spokojný a šťastný, že sa s ním takto rozprávala...
Sú ľudia ktorí mu rozumejú, ktorí chápu ako to funguje s našou energiou v tele, aký je to pocit keď nás niekto tlačí do niečoho čo nechceme, je to akoby niekto od nás chcel otočiť tok rieky a vtedy nám z tela odchádza množstvo energie ak mu chceme vyhovieť namiesto toho aby ten dotyčný len otvoril svoje srdiečko a tíško načúval...
Deti ako Filip nás učia ako načúvať, nie trvať na svojom, nie chcieť sa nasilu rozprávať, ale len načúvať...
Často mám pocit, že Filipova dušička je nádherne otvorená, no učí sa žiť vo svete kde my máme v sebe množstvo blokov a on by nám tak veľmi chcel ukázať ako sa odblokovať...
Polárka o rakovine to zatiaľ nie je,ale toto som mala chuť napísať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klódik, ten Tvoj syn je oáza pokoja a vyrovnania-neviem to inak vyjadriť
ale takto to cítim, keď o ňom píšeš...skláňam pred ním klobúk(aj pred Tebou, lebo ho vieš načúvať)-pretože on vie, ako učiť druhých
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lia Filip je naozaj dosť zvláštny, on sa nikdy nehnevá, nikdy sa neodúva, neuráža...no zároveň potrebuje more akceptácie a rešpektu...presne tú istú dávku akú on dáva ľuďom okolo seba...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Napísala si to krásne Klódik a je vidieť, že Filipko ma nádherné čisté srdiečko a čím viac sa mu ty snažíš dať, tým viac vlastne on dáva tebe. Môžeme sa veľa naučiť práve od našich detí, ktoré majú otvorené srdiečka a je veľká pravda, že netreba len vedieť počúvať, ale aj načúvať - hlasu srdca a to je neskutočná energia, ktorú nám ponúka sám život. Len niekedy práve naše deti sú tým zdrojom, ktorý nám ukáže tú cestu k energii, ktorá ide niekde vnútrom, srdiečkom aj pohladením našich duší navzájom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chobotnička zažila som ho v nemocnici keď sa rozprával s lekárom- ukecával ho aby ho pustil na víkend domov, že on sa tam po víkende v pohode znova vráti, vypytoval sa ho na nejaké veci ohľadom svojej diagnózy a ten lekaŕ sa takým teplým pohľadom díval na Filipa, trpezlivo vysvetľoval a tá energia tam fakt prúdila,no bola to energia srdiečková, vychádzala priamo zo srdca...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To si viem predstaviť ako medzi Filipkom a lekárom ten tok energie prechádzal a je mi veľmi ľúto, že takéto niečo je dnes vzácnosťou.
Hlavne zo strany lekárov, lebo tí majú nielen rozprávať a ani to niekedy nerobia, ale aj načúvať svojim pacientom a vnímať ich pocity. Tak pekne sa to číta, že lekár sa díval na Filipka teplým pohľadom, že inak ako od srdiečka sa to ani nedá. Ten lekár bol lekárom nielen telom, ale aj dušou a len takí vedia dokonale odovzdať a použiť svoje vedomosti. Lebo nenadarmo sa hovorí, že pri každej chorobe je potrebné liečiť zároveň aj dušu. A to bohužiaľ je dnes zriedkavým javom. Nedávno som takéhoto lekára zažila a mám z toho veľmi nepríjemné pocity, keďže je možné, že práve tohto lekára v blízkej dobe možno stretnem znova.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi sa teším keď čítam takéto riadky...začínam veriť tomu, že tá naša kniha si čitateľov nájde a bude mať čo povedať...
Filip bol v nemocnici už dosť dlho, už mal ísť domov, ale nebolo isté či pôjde a tak zas spustil na lekára množstvo otázok, debatoval tak, že ja som len pusu otvárala, akoby lekár bol jeho najlepší kamarát...pamätám si že blízko pri nás stála mamina slečny, ktorá bola práve hospitalizovaná, videla som v jej pohľade tie obavy z nemocnice, z toho čo jej dcérku v nemocnici asi čaká, ako to tam zvládne...a potom sa započúvala do rozhovoru Filipa s lekaŕom a zrazu som ju videla ako sa usmievala...bolo to také čarovné, akoby sa bola možno vtedy samej seba pýtala aj moje dieťa bude takto komunikovať? aj moje dieťa to tu zvládne takto bez obáv, strachu?Sú títo lekaŕi takí fajn?nemusím sa báť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och,Klaudi,krásne riadky. My a naše príbehy mali mať iné načasovanie,rozumieš,však?Možno všetko mohlo byť inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
daisy ja viem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
velmi pekne Klódik, za seba dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kiež by sa podarilo Filipkovi otvoriť čo najviac sŕdc
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
apple Filipko má triednu pani učiteľku...Keď som ju po prvý krát videla pomyslela som si: no zbohom s touto pani učiteľkou ja vychádzať nebudem, prísna, razantná, čo na srdci to na jazyku, hneď ma sfúkla že som Filipovi nebola na rodičku...
no človek niekedy ani nemusí nič hovoriť, ľudia vidia, cítia, vnímajú... tolerovala mu množstvo ospravedlneniek kedy sme s Filipkom chodili k liečiteľke, nikdy sa nevypytovala čo sa deje, sama mi povedala- nemusíte mi nič hovoriť, nemusíte mi nič vysvetľovať, minule mali brigádu a ona mu nahlas pred celou triedou povedala: Filip môže ísť domov, spolužiaci sa búrili, že prečo on nemusí brigádovať, aj Filip len tichúčko namietal, že veď on môže ostať...A ona len zdôraznila: Filip ty môžeš ísť domov a pre ostatných- zo zdravotných dôvodov je Filip ospravedlnený z brigády...
ľudia cítia, vnímajú- tí ktorí chcú určite áno
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno,súhlasím s tebou, a my sa musíme naučiť ľudí odsudzovať hneď z prvého dojmu...
ja som písala,že sme boli u logopedičky,prvý krát bola prísna,povedala mi,že mám byť na Dávidka prísnejšia, a bolo mi z toho totálne nanič, druhý krát sa ma pýtala na rôzne veci aj udalosti v rodine, na rozlúčku mi povedala,že som veľmi milá starostlivá mama,že nech sa držíme, nech na malého netlačím, že sa budeme snažiť nájsť spôsob ako mu efektívne pomôcť...
si úžasná a držím vám palce...život je veľká škola pre nás všetkých,ak vnímame srdcom ľahšie sa hľadajú spôsoby ako si ho spríjemniť-uľahčiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ja som aký otarenec, to malo byť neodsudzovať,si nekontrolujem chyby po sebe
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
apple neboj ja som to pochopila ako to malo byť...no dalo mi to zmysel aj takto ako je to s chybičkou napísané...
aj odsudzovať dáva zmysel v tom,že by sme si hneď nemali tak pripúšťat ak nás ľudia občas vidia "horších"...naučiť sa držať si odstup, naučiť sa vytvoriť si tú jemnú bariéru ktorá nám umožňuje naplno preciťovať svoje vlastné JA a nenechať sa miasť tými, ktorí svoje vlastné JA nepreciťujú...
zmysel mi to dáva tak i tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som vravela,že si úžasná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klódik, pri čítaní Tvojho blogu som priam videla Filipka ako komunikuje s lekármi. Krásne si to napísala. Vaša kniha bude mať určite úspech, ľudia potrebujú čítať príbehy písané srdcom, Filipko je ako lampášik, čo v tme ukazuje cestu, svojou láskou pritiahne na túto cestu veľa ľudí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
KIMKA to s tým lampášikom sa mi veľmi páči
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ozajstní ľudia ,komunikujú aj srdcom a nechajú ho pootvorené aj pre iných.
Ozajstní ľudia.Filipko mal šťastie na takých ľudí,či už lekára alebo liečiteľku... Klaudi ,len ty tú knihu píš,píšte ju spoločne .Ukážte svetu aká veľká je láska maminy a syna , aká veľká je túžba vyliečiť sa...Aká je tá cesta aj trnistá ale je krásna .Lebo kráčate vedno spolu... sem tam pridáme svoje kroky ,ak potrebuješ pomoc... Filipko je ako lampášik... a ty... svetielko.. píš, píš... Bude to "Príbeh ozajstného chlapca a mamky"
Príbeh a láske a srdiečku maminy,o citlivej duši obyčajného chlapca.Chlapca menom FILIP.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babka Betka áno tá cesta je tŕnistá,ale je aj krásna, chvíľami mám pocit,že sa mi srdce ide zblázniť z tých objavov ktoré mi Filip umožňuje prežívať...
Viem, že to teraz možno celkom nevystihnem, dúfam, že v knihe všetko dá svoj hlbší zmysel,ale po tom ťažkom rozhovore s tatinkom a v tom zlom stave v ktorom sa Filip ocitol veľmi, veľmi plakal.Ale cez slzy mi hovoril, že on má predsa tatinka stále rád, že on ho úplne chápe, len o niektorých veciach s ním hovoriť nechce, lebo tatinko im nerozumie...
...a potom premýšľal a opäť spustil spŕšku slov: maminkaaa no prečo to mne niekedy tak pomaly zapaľuje? prečo mne niekedy tak strašne dlho trvá kým pochopím také jednoduché veci?...vieš mne konečne došlo, že tebe môžem povedať naozaj všetko, mne konečne došlo ako veľmi ťa ľúbim...
... niekedy si myslíme, že naozaj dosť ľúbime svoje deti, že veď oni to predsa musia vedieť, musia to cítiť, že predsa musia mať tú istotu, že nám môžu všetko povedať...a sama často svojim deťom hovorím, že ich ľúbim...len nevidíme do ich srdiečok, my nevidíme ako nás naše deti naozaj vidia, ako nás naozaj vnímajú...
...manžel mi vysvetľoval, že napriek tomu, že odišiel od rodiny chlapcov veľmi ľúbi, že s ním majú taký vzťah aký on so svojimi rodičmi nikdy nemal,doslova by sa bol bil za to že on má fakt super vzťah s deťmi, že taký vzťah majú predsa aj so mnou, že predsa až tak veľmi nevadí, že my dvaja ako ľudia sme sa rozišli...stála som pri ňom ako puk a nevedela som mu vysvetliť, že takto to proste vníma on, ale ako to cítia naše deti???Cítia to tak isto, môžme im my nanútiť naše predstavy, naše vnímanie???Cítia sa oni tak spokojne v našej prítomnosti ako si to my myslíme???
myslím, že manžel dostal od Filipka "jemnú" príučku o tom, že naše vnímanie reality nikdy nie je a nemôže byť všeobecne platné, o tom, že celý náš život je vzájomná interakcia, vzájomné učenie sa, že vzťahy sú tu na to aby sme stúpali po rebríčku hodnôt aj iných ľudí, aby sme sa učili vnímať vnímanie iných ľudí...
...a manžel to aj pochopil, neskôr prišla jednoduchá sms-ka: už som to pochopil ...škoda len že Filipka to znova stálo množstvo síl, škoda len že nevedel hneď otvoriť svoje srdiečko a len tíško Filipkovi načúvať...
...on ešte zrejme potrebuje tie "tvrdé" argumenty, ktoré nám život niekedy poskytuje, niekedy aj vo forme choroby nášho dieťaťa...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krasne napisane Klodik Mas uplnu pravdu o tom vnimani reality.Ja som sa naucila mnoho veci od svojich deti.Vcera som sa dlho rozpravala s kamaratkou, ktora ma zavazne zdravotne problemy a nebolo jej dane mat dieta. Je po 40tke a caka ju hysteroktomia...takze deti uz moct mat nebude..o to viac si cenim, ze tato vysada bola dana mne..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stále sa vraciam k tomuto blogu-upokojuje ma, mám niekoľko týždňov ťažké obdobie...píšeš knihu? koľko už máš napísané? zaujíma ma to... neviem ani koľko má tvoj syn rokov... ale mnohí dospelí nikdy nepochopia to čo on vie už ako dieťa... držím vám palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kokorunka Filipko má 13,5 roka...a kniha je už napísaná- prvá časť...
...krásne sa vyliečil minulé leto, dala som to na papier,je tam veľa Filipových postrehov, nádherných hlbokých myšlienok, sú tam jeho básne, ktoré akoby písal 40 ročný dospelák a nie 13 ročný chlapec...aj keď Filip určite na nikoho nepôsobí ako 40 ročný dospelák otrávený životom, má v sebe obrovskú múdrosť, nadhľad, humor...
tak sme si spokojne užívali dni po jeho vyliečení, no po Vianociach 2009 udalosti nabrali iný spád-presne vedel čo sa s ním dialo, všetko to bolo zvláštne, myslím, že dnešnou medicínou nie celkom vysvetliteľné, opäť nám pomáhala liečiteľka...
...a pri ďalšom zlom stave do ktorého sa dostal skonštatoval: maminka už ma nedávaj diagnostikovať Radke- liečiteľke, dozrel čas kedy sa to potrebujem naučiť zvládať sám...
...potom uplynul zas nejaký čas a Filip povedal: maminka ja sa potrebujem s tebou rozprávať, ja som konečne pochopil ako sa mi to stále deje, už presne chápem ako u mňa rakovina vzniká...
...Filip vníma neuveriteľne veľa vecí intuitívne, vystrkuje tie svoje tykadielka niekam veľmi vysoko, kam my nedočiahneme...
...a tak dopisujem druhú časť knihy...dúfam, že náš príbeh bude mať ľuďom čo povedať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
určitým spôsobom tvojmu synovi rozumiem... u mňa sa prejavila choroba a doktori 2 roky stále dokola opakovali: ste chorá ale nevieme čo vám je... ja som presný názov choroby vedela skôr než oni... nikdy som dovtedy o tej chorobe nepočula lebo je veľmi zriedkavá a ťažko diagnostikovateľná... no,ale neidem to nikomu vysvetlovať-ľudia i tak neveria tomu čo sami nezažili... veru, Filip našiel "skratku" k poznaniu už v takom nízkom veku... hlavne nech sa chráni pred tým, aby z jeho energie neodčerpávali vyslovene zákrení negatívni ľudia... takých sa okolo neho vyskytne veľa... budú ako osa na med...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kokorunka a toto je práve to úžasné...že človek napíše pár písmenok a niekto ich fakt pochopí cez svoju vlastnú skúsenosť, cez svoje otvorené srdce, nie cez argumenty, ktoré aj tak často nie sú sprostredkovateľné, pretože to poznávanie je často veľmi intuitívne, je v rovine pocitovej, je to v našej schopnosti nechať sa viesť pocitom a riadiť sa pocitom, riadiť sa vlastnou intuíciou...prostredníctvom našej intuície môžme spoznať čokoľvek, čokoľvek čo ešte ani nie je spoznateľné, sprostredkovateľné ľuďom "vedeckým" spôsobom...
...to poznanie je naozaj ťažko sprostredkovateľné...a zároveň je to to najcennejšie čo človek v živote má...-svoju schopnosť intuitívne spoznávať...
...ja o tom hovorím, píšem, lebo to potrebujem zo seba dávať von, sprostredkovávať to ľuďom, ale Filipko o tom nehovorí, rozumie mi, že ja o tom potrebujem rozprávať,ale on o tom nekomunikuje...je to dieťa a potrebuje sám seba ešte chrániť...
...viem, že to raz v ňom dozrie tak, že bude mať potrebu sprostredkovávať to ľuďom, ale ten jeho čas ešte nedozrel...
...kokorunka ďakujeme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...nemam slov,neviem dat na papier co citim, ale len tolko Filipko je velmi statocny chlapec,
...ta prva kniha uz vysla ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sona to bude všetko v jednej knihe, len mám zámer to rozdeliť do dvoch častí...priniesol nám to tak život sám, tak ešte dopisujem,pôvodne sme si mysleli, že waaau super Filip sa krásne vyliečil, paráda všetko malo svoju logiku a mysleli sme si, že vyliečením sa to končí...
...no potom aj samotná pani liečiteľka ostala v miernom šoku, prekvapení...podľa nej má Filip liečiteľské schopnosti, ktoré momentálne uňho dozrievajú... Tak sa necháme prekvapiť ako to bude o tých 6 rôčkov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klódik ďakujem, že si sa s nami podelila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lienka rada som sa podelila, už oveľa lepšie rozumiem Filipkovi, už sa v tom všetkom čo sa okolo neho deje, čo v ňom deje dokážem celkom dobre a hlavne s pokojom v srdci orientovať a potrebujem to dávať von, deliť sa o to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klodik
Dnes som pracovne dost vytazena a nemam cas pisat, ale precitala som si cely blog a rozmyslam nad nim. Ozvem sa neskor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...dakujem a tesim sa na knihu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klaudika,som rada že znovu píšeš.