Keď má človek ochotnú rodinu-to ako keby vyhral v športke(mali sme šťastie)!

...čššššsss...pri čítaní rozprávky na dobrú noc sme počuli prapodivný zvuk pozrieme s malým na seba:"Mamííí, čo to bolo?" ???-moja odpoveď sa "niesla" v neznámom duchu "HADICA!" zakričal Tomáško a mne vyčaril úsmev na tvári "Papuľka, keď už, tak had"..."Ale, čo keď je to samica?" Moje Zlatko Veliké sa učí ..."nemyslím, žeby...?!" No nedalo mi to, a tak som sa prikrádala v prítmi bytu po izbách a hľadala votrelca-v hlave mi hučalo:"bože, snáď tu niekto nechová hady, a keby aj, tak len dúfam, že nikomu neušiel"?! Prezrela som všetko-nazrela som aj do wc-ka... "Chrobáčik, asi sa nám to zdalo ?!" No, žeby som bola so svojou odpoveďou spokojná sa nedalo povedať Po prečítaní rozprávky sme sa presunuli z obývačky do detskej a pridali naše každodenné maznikanie pred búvaním...pospomínali sme všetko, čo sme zažili cez deň, pritúlili, uistili jeden druhého, že ho moc, moc, moc lúbime, trošku sme sa ešte povzdelávali(kúpila som malému knižku pre predškolákov, keďže som zistila, že logické myslenie ho baví a téda, že ma prekvapuje, tak až čubrním ), a zaželali si krásnu, sladkú dobrú noc a nádherné sníčky...zapla som si pc, aj svetlo pri ňom a objavilo sa staré známe:čššššssschŕŕŕ prišlo mi zle božinku, čo to je??? Hlava pracovala na plné obrátky OSY! Prebleslo mi hlavou Ale kde, ako, žeby vliezli do bytu??? Moje nervy, čo teraz?! Zaiskrilo sa v pc, aj v lampe a lampa zhasla...

Prepánajána, zistila som, koľko už je hodín, a tak sa budem mosieť porúčať...valíme na alergológiu...ospravedlňujem sa, že to nedokončím, ale nechce sa mi to mazať a potom znova písať ak vás to zaujalo, tak si počkajte na našu príhodu, čo sme zažili túto noc...ale asi až večer-ideme do LV a neviem, kedy sa vybavíme...len dúfam, že to večer dopíšem a nezaspím som totálne nevyspatá
Apropó, želám krásny pondelkový deň