Pani profesorka

Včera som sa to dozvedela...nie nič zlé. Naša zlatá pani profesorka odišla do dochodku. Učila nás 4 roky, neviem si predstaviť, že už nebude medzi nami a nebude s nami maturovať. Mala nás ako učňov- cukrárov, teraz ako veľkých nadstavbárov- čoskoro maturantov. Keď sme boli prváci pomali sme si na seba zvykali, už to, že niektorí nenastúpili na nadstavbu jej bolo ľúto, ale z tých čo zostali sa snažila niečo vykresať hlavne na nemčine, lebo tú nás učila. Svoje deti nemala, mala nás. Vedela sa na nás aj hnevať najma keď polovica triedy neprišla do školy Ale naopak nás aj povzbudzovala v našej profesii, myslíte, že pred Vianocami mali všetci chrípku? To určite...všetci doma piekli, ale ona nám to odpustila, veď sa treba zdokonaľovať a aj si privyrobiť nejkú korunku navyše. Koncom školského roka oslávila životné jubileum. Nechcela aby sme o tom vedeli...ale ako to už býva my sme to vysnorili Keď vošla do triedy tvárili sme sa ako vždy. Zrazu jej spolužiačka doniesla kyticu a postupne sme jej každý zablahoželali a dali darčeky. Zostala v šoku, nevedela či má plakať či sa má smiať...dojali sme ju, myslím že bola na nás pyšná, nie preto že dostala darčeky od nás, ale preto, že sme to utajili a konečne bola z nás kolektív lebo vzťahy u nás v triede sú všelijaké...a teraz odchádza...už to nebude také ako predtým,ale ona si určite zaslúži odpočinok, veď celý život stála za katedrou a trápila sa minimálne s nami ...pani profesorka ĎAKUJEME