Ahojte,
neviem, preco to pisem, mozno si len potrebujem vyliat dusicku, ale hlavne by som bola rada, keby ste mi vy, nielen vekom ale aj partnerstvom skusenejsie povedali svoj nazor.
Takze sme s priatelom dva roky, celkom nam to klape az na nejake drobnosti, ale nic nie je dokonale, pravda? Problem nastal ked som skoncila skolu (on uz pracuje) a za pracou som musela ist do ineho mesta. Najprv som dochadzala ale teraz som sa prestahovala - uz sa kazdodenne dochadzanie nedalo zvladat. Odkedy som zacala pracovat (to bolo pred rokom - uz tak dlho) nadhadzovala som temu jeho prestahovania sa za mnou. On na podobne reci a otazky nereaguje, proste sa mu nechce odchadzat z prace, aj byvanie ma zariadene.... A ked som ho prinutila (doslova prinutila) vyjadrit sa k tomu ako chce fungovat na dialku, bol sice velmi mily a povedal mi ako velmi ma ma rad, ze to urcite nejako zvladneme a budeme sa predsa vidat cez vikendy. No, sice to bolo mile, ale ja mam rada riesenia a plany, nie reci. Ale kedze to nechce riesit, povedala som si, ze to nebudem riesit ani ja a pockam ako sa vyvinie situacia (velmi tazke dodrzat toto predsavzatie).
Teraz to vyzera asi tak, ze sa napriklad vidime v sobotu a sme dohodnuti, ze sa tu sobotu uvidime, ale o nedeli ani slovo, proste si nenarusa kvoli mne sposob ako travi den, o tom ze by ma isiel odprevadit na stanicu mozem akurat tak snivat.
No neviem, nechcem to riesit nijako radikalne ale ani sa mu doprosovat aby so mnou travil cas. Staci mu ked ma vidi raz za tyzden?
Uz mi z rozmyslania nad tym sibe. Budem vdacna za vsetky nazory a skusenosti.
Ahoj Alia,
dakujem za odpoved - konecne vyjadrenie niekoho nezaujateho, kto nie je ani na "mojej" ani na "jeho" strane...
Vo vela veciach mas pravdu, ale je tazke nieco riesit, ked podla vsetkeho, problem mam iba ja a iba ja nad tym rozmyslam. On to neriesi, je spokojny, neplanuje...ine by bolo ak by to bolo docasne riesenie -nejaku dobu sa to da vydrzat a potom sa uvidi. Ale obavam sa, ze u nas to tak nebude. Suvisi to aj s pracou, ako si podotkla, ja som musela ist do vacsieho mesta, u nas som si pracu nenasla. Nie pracu vo svojom obore, ale ziadnu. On ma narozdiel odo mna pracu, ktora je ziadana a moze ju robit kdekolvek. Ale ma zariadene byvanie a myslim, ze je v tom okrem ineho aj pohodnost - nemusi hladat privaty podobne veci (ako ja).
Co sa rodiny tyka, to este neriesime, v terajsej situacii to ani nie je mozne, ked sa nevieme dohodnut ani na blizkej spolocnej buducnosti.
Vyzera to, ze sa iba stazujem...a naozaj nie som rada, ze ja som vzdy ta, co s niecim "otravuje" a chce stale nieco riesit, ale nemozem si pomoct, vidim nas vztah velmi neperspektivne....
No co uvidime...momentalne nic ine robit nemozem...
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale môžeš niečo urobiť, minimálne pre seba....
Skús sa na to pozrieť ako "pozorovateľ" na Vás oboch ty sama...
A potom môžeš popremýšľať, či prehodnotiť čo vás vlastne drží spolu... či je to láska... alebo možno kamarátstvo? ..možno zotrvačnosť? ...možno obava zo skončenia vzťahu /teraz nemyslím len u teba, u oboch../ a tak trochu strach hladať niekoho iného, alebo strach či sa niekto vôbec objaví... Ani si to nemusíte uvedomovať, môže to byť taký malilinký podvedomí červíček...
Ak je to láska.... tak potom treba zvážiť, čo si obaja pod pojmom láska predstavuje.... pretože tá má milión podôb... ... vlastne je veľa toho na uvažovanie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, ze je to laska, a tiez potreba byt spolu (alebo byt s niekym), ibaze nie je schopna obeti pre toho druheho. Zrejme ani z jednej strany. Skoda. :/
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj. Mne sa to zdá jednoduché. pretože som si takým niečím prešla. Mala som 7-ročný vzťah na diaľku, študovala som. všetko bolo super, voľnosti kopu, videla sme sa cez víkendy. Lenže som začala pracovať a zmenila som sa. Iné je byť študentom, iné je sa živiť. Bolo treba riešiť čo ďalej a nakoniec sa nikomu nechcelo, až sme sa rozišli.
Buď chcete byť spolu alebo nie. Tebe to takto nevyhovuje, jemu áno. Lenže obaja máte prácu. Ty chceš, aby on svoju menil, ale zmenu chceš hlavne Ty. Prečo teda prácu neriešiš Ty? Viem, že je to s robotou ťažké, ale u vás sa mi zdá, že skôr Ty máš "problém" (proste my baby nevieme žiť len tak, bez toho, aby sme vedeli, ako to dopadne. 
), tak by si si ho mala riešiť Ty. A spravte to čo najskôr, lebo sa vám môže stať, že z tých víkendov začne byť každý druhý, potom raz do mesiaca...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano Apolienka,
Ty si to uplne vystihla...ja mam problem. Ibaze ked ma jeden z partnerov problem, nemoze ho riesit sam, ak sa tyka vztahu, musia na to byt dvaja....ale ked chyba vola....
Mozno je to moja chyba, nedala som mu dostatocne najavo ako sa v tom vztahu citim, a on nema moznost na to reagovat....no neviem....
Alebo je to tak, ze doteraz sme nemali ziadny vacsi problem, vsetko bolo ok a zrazu musime nieco riesit a nie sme na to pripraveni.....
Kedze ja uz to dlhsie v takejto neistote nevydrzim, budeme sa musiet porozpravat a uvidime....k comu sa dopracujeme....
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mirshka, ťažko mi je hodnotiť váš vzťah, ale môj manžel by to zhodnotil asi takto: "Buď sa chcete alebo nie. Máte dosť rokov na to, aby ste vedeli. Vzťah nie je len o tom, že ťa pomiluje a potom ťa pošle domov rodičom naspäť". Prepáč, je to kruté. Ale ja si myslím, že všetko sa dá prekonať. My, pokiaľ sme sa nezobrali, sme mali tiež vzťah na diaľku, aj keď sme z jedného mesta. My sme sa spoznali v 5. ročníku na výške. Ja som študovala v Nitre, on Žiline. Takže sme sa videli len raz za dva týždne cez víkend. Po výške išiel hneď na vojnu, takže znova sme videli málo, ale keď prišiel z vojny tak mi jednoducho povedal, že čo budeme špekulovať, keď aj tak sa ľúbime a zasnúbili sme a do 2 mesiacov bola svadba. Skrátka, mne sa vidí, že on ešte sám nevie, čo vlastne chce. Možno, to len zle vidím. Ty sama vidíš a vieš, čo je medzi vami. Možno sa mýlim (bodaj by to bola pravda). V každom prípade by nezaškodilo priamo sa ho opýtať ako vidí vašu budúcnosť. Dúfam, že som ťa nezarmútila, ak áno, prepáč
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adena,
bolo to krute, ale pravdive ... :)). Chceme sa, ale za takych podmienok, za akych to fungovalo doteraz, nie sme asi schopni vyvijat sa spolu s nasim vztahom - alebo podmienkami, ktore nas ovplyvnuju v nasich zivotoch. Myslim, ze som to tusila uz davnejsie - sme odsudeni na rozchod, iba som sa nechcela vzdat nadeje, ze sa nieco zmeni a hlavne som si to nechcela pripusit.
Tak ako napisala Alia v poslednom komentari - mozno mame strach z toho co pride ked budeme sami.
Mirusha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Každý vzťah je skúšaný, a nielen raz, či párkrát.... Vyzerá to tak, že pre vás taká riadna skúška začína...
V takomto prípade, by som asi riadne zvažovala a bola veľmi sebecká...rozanalyzovala by som samu seba... aké mám predstavy so svojím životom, ako to cítim, či chcem chvíľu pracovať, chvíľu dlhšie, alebo chvíľu menej a potom rodinka... A postupne by som zahrnula do úvah aj partnerský vzťah, a iné konkrétnosti nutné k životu... Napr. píšeš že On má bývanie zariadenie... a čo tvoje..Práca...pre koho je podstatnejšie zamestnanie, ktoré máte práve teraz? a na druhej strane, je to zamestnanie také "isté", že aj o rok, či dva budete obaja na tom mieste? To sa dá možno povedať hádam o štátnej službe, ale inak....
Povedala by som, že PánBožko vám poslal takú riadnu skúšku na preverenie vášho vzťahu... Základné možnosti sú, že pôjdete každý svojou cestou ...rozchod trochu vždy zabolí, ale prebolí. Ak cítite obaja, že chcete zostať spolu, super...len sa snažte nájsť spoločný spôsob ako ísť po tej ceste...Nejaký čas sa dá fungovať aj na polo-diaľku /veď sa cez víkendy uvidíte/.
Mali by ste si obaja položiť veľa otázok. Či Vás napr. oboch bude baviť stretávať sa pravidelne cez víkendy? len v tom istom meste, alebo to budete meniť? Ako to vyzerá so zamestnaním a perspektívou u oboch? Chcete rodinku a kedy, má to ešte veľa času?
V takomto prípade by som trošku "plávala na vlnách" a nechala sa niesť prúdom.. tiež by som nič radikálne neriešila /iba v prípade, že by už niektoré veci dosť prekážali a začala by som mať pocit, že toto asi nie... radšej rozchod/ ale ani by som sa mu neprosila...
Veď skús zistiť či mu stačí ťa vidieť raz za týždeň...
Vieš chlapi sú chlapi...a viem si predstaviť, že celý čas je zažratý do svojej roboty a fakt mu stačí víkendový pohľad na teba... ale nemusí to vôbec tak byť.
Máš ideálne podmienky na skúmanie kompromisov svojich a jeho... a okolnosti ti vytvorili niečo ako trenažér...v manželstve je to oveľa náročnejšie...
Píšeš tiež, že vám to celkom klape, až na nejaké drobnosti... Skús sa pozrieť na tie drobnosti tak, akokeby ste boli už manželia, mali zabezpečiť chod domácnosti,.. deti... a všetko to o čom tu maminy píšu...
Vlastne Ty ani nemáš žiadny problém... teraz máš len obrovskú šancu začať vytvárať a pracovať na veľmi dobrom partnerskom, manželskom? vzťahu...
Nech sa ti teda darí a všetko "vypáli" čo najlepšie pre teba.