LIENKA

Aj tu je to na spravnom mieste, ak chces mozes sa este predstavit v Kto je kto. Postupne zistis ako ten nas chaos funguje. Pozeraj si posledne prispevky, ak sa najprv prihlasis, najdes tam vzdy co je nove.

Tých pochybností o našej výchove je neúrekom. V hlave ich máme stále plno, lebo len veľmi ťažko sa hľadá to najsprávnejšie riešenie, keď vždy je veľa možností. A ak sa nám na chvíľu podarí zaspať na vavrínoch, dobehnú deti s náručou plnou výčitik, prípadne manžel s nevinnou poznámkou: Ako si ich vychovala? Ja som mala stále najbúrlivejší vzťah s mojou dcérou, teraz 12 ročnou, možno práve preto, že rýchlo odkukala odo mňa moje slabé stránky. A tak keď sa stretnú dve precitlivené a hysterické vo vzájomnom súboji - paráda.

Ja si všeobecne myslím, že vzťah matky a najstaršieho dieťaťa je najkomplikovanejší, už som si to mnohokrát overila skúsenosťou iných.
Asi tam bude viac dôvodov, ale jeden z nich nastal, keď som prišla s druhorodeným domov a ešte ani troj ročná dcérka sa mi zrazu zdala veľká, mala som pocit, ktorý sa mi vtlačil do mysle bez môjho súhlasu, či vedomia, že už musí byť zodpovednejšia, rozumnejšia, samostatnejšia. Aj keď som si túto chybu po čase uvedomila a snažila sa to korigovať už nikdy som ho z mysle úplne nevypudila. Mnoho žien má svoje prvé deti príliš skoro, takže im budú vždy podvedome vyčítať, premárnené roky mladosti. Taktiež na tých prvých sa výchove len učíme a sme na nich najprísnejší, časom svoje pravidla korigujeme, aj keď možno jemne, a možno to ani nevnímame.
Je to zvláštne k prvorodeným máme podľa mňa najsilnejšie puto, veď to bolo prvé tehotenstvo, pôrod, ale najzložitejšií vzťah.

Zuzana

Myslim, že nám prišiel dobrý člen, budeme sa spolu deliť o radosti aj starosti, a sme rovnako mladé-tak sme 2...