Dnes ráno, keď som muža viezla na vybratie stehov, sme v rádii zachytili časť rozhovoru jednej (snáď nemeckej, lebo meno tomu nenaznačovalo) doktorky alebo zdravotnej sestry, žijúcej v NY. Pôvodne zamestnanej v privátnej ordinácii plastickej chirurgie. Keď ordináciu kvôli aktuálnej, katastrofálnej situácii v Big Apple uzavreli, rozhodla sa dobrovoľne vypomáhať v niektorej z tamojších nemocníc.
Rada by som si vypočula celý rozhovor, no zatiaľ ho neviem nikde na nete nájsť. Hororové správy z hospitálov tohoto veľkomesta zachytil snáď každý z nás, napriek tomu nielen mňa, ale i moderátorku relácie zamrazila veta, keď dobrovoľníčka opisovala, ako lekári zo strachu spisujú vlastné testamenty alebo nahrávajú na diktafóny rozprávky svojim deťom, aby im zostala nejaká spomienka na rodičov.
Za starých, pokojných čias som si zapísala zážitok zo stretnutia s našim diakonom po koncerte. A v ňom stoji jedna jeho veta, ktorej podstatu spájam s článkom, čo som si prečítala včera.
Nikdy doteraz som nebola konfrontovaná so skutočnosťou, čo to znamená alebo čo všetko vlastne obnáša rozhodnutie, na základe ktorého musí byť pacient v nemocnici umelo respirovaný. Corona mi tento problém priblížila. Síce nie do úplných podrobností, ale i to málo, čo som ako laik zachytila v každovečerných diskusiách v TV s odborníkmi/lekármi, vzbudzuje vo mne rešpekt a zároveň ma poučilo, že žiaden doktor sa nerozhodne učiniť tento závažný krok zbrklo a ľahkovážne. Práve naopak, do posledného momentu sa mu, ak sa dá, snaží vyhnúť. Lebo ako som viackrát zaregistrovala v rozhovoroch: umelá respirácia zakaždým znamená/prináša so sebou trvalé následky, resp. ťažké poškodenia organizmu (orgánov) od istého veku. Z hľadiska agresivity covidu-19 dokonca o čosi viac (aspoň tak sa napr. vyjadril uznávaný virológ a politik Karl Lauterbach - a nielen on).
Článok, ktorý aktuálne spomínam, prináša rozhovor s lekárom paliatívnej medicíny vo Wittene, Dr. Matthiasom Thönsom. Dr.Thöns patrí ku tým odborníkom, ktorí sa kriticky stavajú ku jednostranným rozhodnutiam politikov ohľadne aktuálneho preferovania intenzívnej liečby. Ku nesprávne stanoveným prioritám. S narýchlo rozširovaným počtom lôžok na JIS-kách a zakupovaním prístrojov. Prikladajú jej väčší význam, než by si v skutočnosti z etického hľadiska zaslúžila. Podľa jeho slov je intenzívna terapia skôr utrpením a pomer medzi osohom z nej a škodami, čo spôsobí, je neadekvátny.
Percentuálne ju podstupujú predovšetkým starší pacienti s ťažkými sprievodnými ochoreniami iného druhu. S prihliadnutím na známe štatistiky úmrtí v Taliansku, podľahla corone predovšetkým táto skupina. Podľa jednej štúdie z Číny aj napriek maximálnej terapii a snahe lekárov zomrie 97% infikovaných. Tí, čo prežijú, zostanú po dvoch-troch týždňoch umelého dýchania ťažko postihnutí. Presne toto pravidelne zdôrazňuje i hore spomínaný K. Lauterbach.
Dr. Thöns z vlastnej skúsenosti v praxi vie, že väčšina ľudí takýto zásah (s trvalými následkami) zásadne odmieta, o to viac, ak sa jedná o (podstatne) staršie ročníky.
Ak môžem hovoriť za seba, tiež by som niečo podobné odmietla. A presne takto isto reagujú i moji známi, ak dôjde reč na danú tému.
Myslím, že nie som ďaleko od pravdy, keď tvrdím, že nik z nás netúži skončiť ako troska na nemocničnom lôžku, lebo nebol dostatočne informovaný. Zatiaľ som nikde nezachytila informáciu, či existujú i prípady od istého veku, ktoré umelú respiráciu (pričom pri c-19 trvá 11 až 14 dní, čo je podľa slov odborníkov dosť dlhá doba) prekonajú bez vážnych následkov, lebo ak nie, tak nie je podľa mňa o čom, ak samotný pacient vopred zavrhne túto alternatívu a nemocnica napriek tomu koná proti jeho vôli. Keď už nie kvôli inému, tak z dôvodu, že sú vážne ohrozené životy lekárov a zdravotníckeho personálu. Stačí sa pozrieť na oficiálne čísla tých, ktorí v posledných dňoch a týždňoch prišli o život, lebo sa sami v boji proti pandémii nakazili. A každého jedného, čo prežije, budeme minimálne najbližších 18 mesiacov veľmi potrebovať.
ano, je to velmi tazka tema a nik z nas sa v podobnej situacii doposial neocitol a nevie, co je spravne, co nie... ale precitaj si este raz tu poslednu pasaz, ja pisem o ludoch, co sami odmietaju dychanie cez pristroje a predsa ich pripoja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prepac tento detail som nepostrehla, v tom pripade to ozaj nie je spravne, ak clovek pri plnom vedomi odmietne ventilaciu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
inak neviem, ci si si precitala ku tomu i ten davnejsi prispevok s diakonom, kde este za "pokojnych cias" povedal, co je pre neho najtazsia tema vramci jeho rozhovorov so starsimi osobami - a prvy clanok, ktory sa mi zjavil pri spojazdneni pocitaca teraz vecer - v Nemecku je infikovanych(min) 6395 lekarov a osetrovatelov, 8 zomreli (pred dvoma tyzdnami ich bolo 2300) - myslim, ze i tie cisla hovoria za vsetko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Necitala, na mobile ma to nejak nepusti, neviem ako na pc. Inak tie cisla nakazenych lekarov su strašné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Úprimne? Neviem čo by som v takej situácií chcela a ani nechcem vedieť. Ani sa nad tým nezamýšľam. Prestávam dávať energiu všetkým "keby".
Verím nejak tým veciam, že čomu dávam energiu, to žije. Už nechcem, aby korona žila. Prestala som včerajším dňom sledovať správy. Už počkám len na vyhlásenie vlády v pondelok či kedy, čo nové bude. Ja som si urobila návrat do normálu postupne sama. Večer som bola venčiť Zet s rúškou pod bradou. Čuduj sa svete, stretla som asi 10 áut. Cyklistu na druhej strane cesty - cca 8m odo mňa. Začala som objednávať si znovu obed do práce, lebo som pochopila, že síce také tie reči a predsavzatia "čo budem robiť, po tom ako kríza prejde, ako budem podporovať domáci trh", tak to som pochopila, že je blbosť. Teraz. Teraz treba podporiť. Lebo keď som zistila, že zamestnávateľ platí 10 dní štátom nariadenej karantény v období od 13.3.-26.3 ... tak to asik veľa ľudí zahrešilo. A preglglo. A ráta, či vôbec do leta vyžijú - nieto ešte "po korone". A teším sa na leto a púšťam si talianské pesničky. Rím asi toto leto nedám. Zato môžem poslať do Talianska vrúcne myšlienky na nich a spraviť si nejaký fajný recept, kúpiť si ich vínko, nech im aspoň tak ako nám, ekonomika fachčí, keď už osobne to nejde.
Takže s umelou ventiláciou sa netrápim. Ak ju bude treba riešiť, budem to riešiť na mieste v aktuálnom čase.
Apropo - dnes som videla zaujímavý obrázok. Žena sedela na hojdačke z lana, ktoré sa krížilo nad jej hlavou a šťastne sa usmievala. To bola ako realita. Jej tieň však ukazoval obesenca - to boli ako médiá. Takže tak. So všetkým rešpektom a úctou si myslím, že smrť je súčasťou života. Vážim si celý zdravotnícky personál za to, že vykonávajú svoju prácu, ktorá je hlavne psychicky veľmi náročná. Rozhodovanie o postupe, ako udržať človeka pri živote je ťažké, bez ohľadu či sa jedná o človeka po havárií, infarkte či s koronou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím, bez debaty potrebujeme od toho všetkého odstup ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem, ci je odstup to spravne slovo... skor by som povedala, potrebujeme porozmyslat, ako sa naucime s virusom fungovat, lebo podla slov odbornikov, kym nebude k dispozicii ockovacia latka/liek, bude stale okolo nas a minimalne s 18 mesiacmi vraj ratat musime ... takze isty druh informacii, ci chceme, ci nie, budeme potrebovat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podla man je odstup správne slovo, lebo informáciami sme doslova zahltení a tak rôznorodými, často protichodnými ...., odstup nezľahčuje situáciu, ale pomôže vyselektovať, to čo potrebujeme ešte vedieť a čo ozaj nie a všetko prežiť bez extrémneho stresu, tak či tak ho máme dosť ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
povedala by som tak, nasad si do zahrady vsetko, co mozes a pokup sliepky a strazneho psa ... zahradu mam, ale je odo mna 200km, hm ... a ta protichodnost sprav bude este dlho na dennom poriadku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
plne s tebou v jednom suhlasim, kazdy si ma ku sebe pripustit iba tolko informacii, kolko citi, ze jeho telesna schranka unesie ... na druhej strane sa zasa urcite najde par ludi, ktori sa raz dostanu do situacie, kde im tato informacia pomoze napr. klast dolezite otazky lekarom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zaujímavo si spojila informácie (určené pre psychiku) s telesnou schránkou.
Takto - ak sa dostaneš niekedy do takej situácie, nebudeš asi uvažovať logicky. Nebudeš vedieť ani kde je sever. Logika bude asi posledné, čo človek bude vedieť zapojiť. V prvom rade sa v stresových situáciách správame podľa pudov a zachovalých vzorcov. Spoliehame sa na autority - presne ako to robíš práve teraz ty, keď veríš doktorom, ktorí to všetko absolvujú.
Logika zvyčajne nastupuje spolu s výčitkami v štádiu - "po momente rozhodovania".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem, ci sa teraz spravne rozumieme - pisanie je ine, ako priamy rozhovor - ja som si hned pri vrchnej odpovedi spomenula na svoju znamu - ako 6-rocnej jej umrela mama na rakovinu, odvtedy trpi na depresie, o com i otvorene rozprava - ona sa musela "odpojit" od tychto informacii (aj kvoli tomu, ze zije sama), lebo sa obava, ze opat upadne do tazkej depresie - je dobre zname, ze psychosomaticke poruchy (aj z trapenia sa zo zlych sprav) vedu ku (casto sprvu nevysvetlitelnym) chorobam organizmu - preto kazdy musi zvazit, kolko z tychto denne sa meniacich sprav a narastajucich cisel ku sebe pripusti, aby sa z toho nezblaznil - neviem, aku konkretnu situaciu si mala na mysli = ak sa do nej dostanem, ci budem uvazovat logicky - ale ja uz som vdaka zamestnaniu viackrat bola v stresovych situaciach, kde som musela uvazovat logicky (napr ked sa mi na spiz - taky ten velky na opekanie prasiatka - nabodol chlapec, lebo liezol, kam nemal a dopadol nan) - nadupana adrenalinom to dokaze aspon tretina ludi, ak sa nejedna priamo o ich pribuznych (keby sa nieco podobne stalo Michaelovi, tak ma asi musia prefackat na mieste) - ked ale upadne tlak, mnohi sa potom "zosypu", rozklepu, skolabuju ... a potom s istym odstupom prichadza logika c.2, ked to clovek trochu spracoval - ale ako vravim, neviem, ci som spravne pochopila, co si tym myslela ty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslela som emocionálnu zaangažovanosť, veď presne o tom som pochopila, že ten článok je. O tom, kedy by sme my museli rozhodnúť o nás, či ako tuším Kami spomenula o svojich najbližších.
Presne tieto situácie a uvažovanie "čo by som asi" vo mne spúšťajú proces predstavy. Vyvolávajú určité emócie. Už len tie predstavy. Vyplavuje sa adrenalín, kortizol ... a už ideš. Stres manažment na scéne - nech sa páči, moje telo a myseľ sú otvorené.
A ešte jedno. Ak bude na ceste prekážka a ty ju budeš chcieť obísť, máš sa sústrediť na cestu okolo nej. Ak sa začneš sústrediť na prekážku, tá si ťa pritiahne. Vážne sa mi nechcú hľadať štúdie o tom, že to tak funguje. 
Stačí, že si to vždy v reáli pripomeniem, keď ten kanálový poklop na ceste zachytím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ok, tak potom ten clanok nepodava dalej to, co som nim povodne chcela povedat ja ... nie je to o rozhodovani za najblizsisch, ale o nedomyslenom koordinovani situacie plus ciastocnej informacii pre nas laikov, co ocakavat v istej situacii (ze ak ja za/pre seba odmietnem tento krok, tak nechcem, aby ho nemocnica proti mojej voli spravila) - hoci na druhej strane verim, ze pre nikoho nie su lahke podobne mega rychle rozhodnutia o moznych zvratoch virusu a kolko miesta/pristrojov budeme v nemocniciach potrebovat
a ku tvojej druhej poznamke - tymto sa riadim uz roky - a nie je to iba o ceste, ale aj o vetach, ktore vyslovis - teda ako ich vyslovis - napr. nemas dietatu hovorit : nevylej ten pohar - lebo mozog nejako neregistruje negacie (cize ako keby si povedala: vylej ten pohar) - skor mas pouzit vetu: drz ten pohar poriadne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
1-nie sme v koži pacienta
2-nie sme v koži lekárov a pod.
Sprostredkovane vieme,že z plúc sa urobí špongia a ideš....,že lekári v tých velmi postihnutých krajinách vyberajú koho napoja a koho nechajú zomrieť...príde napretras vo verejnosti eutanázia?!verejnosť je teraz k tomu blízko..
corona bude už náš spoločník amusíme sa naučiť s ňou žiť..
a určite čakať dalšie vlny lebo ako povedal jeden virolog pokial sa nedá pomoc afrike a tým najchudobnejším bude nás corona neustále sprevádzať..
a čo sa týka toho čo si my prajeme pokial sme zdraví(keby niečo aby sme neboli naobtiaž)-ked príde choroba veľa názorov sa zmení.
predvlani suseda už daleko po 80tke spáchala samovraždu-strašné slovo...roky bola onko pacient,zlatá, sebestačná v byte..potom mozg.príhoda -rozchodila ju!ale vždy vravela,že ak by čosi prišlo ona si niečo urobí..a prišli dalšie zdr.potiaže z nášho pohladu nie tak vážne ako to ,čo už mala za sebou..a ona to urobila!-nehcela byť naobtiaž a vraj kým mala čistu hlavu a mohla vstať z postele!!tak ako celý život rozhodovala o sebe-nechcela aby rozhodoval v ťažkej chvíli niekto za ňu..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ta posledna cast je vlastne to, o com rozpraval i diakon, lebo jemu sa ludia zveria so svojimi myslienkami/zelaniami inak ako pribuznym ... ale teraz z dnesnych sprav a po vypocuti par doplnujucich informacii (kazdu chvilu sa na nas valia nove a nove) prehodnocujem situaciu z ineho hladiska ... co mi v prvom momente vobec nenapadlo ... z toho ekonomickeho - aj nemocnice sa snazia "prezit"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi ťažká téma, čítala som rozhovor s americkým lekárom, ktorý zavádzal umelú ventiláciu. Spomínal, že šanca, že pomôže nie je až tak veľká. To čo uvádzaš, trvalé poškodenie zdravia, tam nerieši. Na druhej strane jeho život je vo veľkom ohrození ...
Často sa spomína, že na umelej ventilácii končia starší ľudia, ale čo čítam, tak aj mladých je dosť ..., minimálne vraj v Rusku, ale určite aj inde, .. Ak by to mal byť tvoj príbuzný, nepovolíš ventiláciu ...?
Ono tých etických dilém vrámci tejto pandémie je oveľa viac. Keď čítam, že sa správame ako ovce, lebo doržiavamé pravidlá a u nás sa nič nedeje .... Keď čítam, že všetko je v poriadku, všetci sa nakazíme a získame imunitu, alebo už veľká časť z nás bola nakazená a ani o tom nevie.... Určite je to pravda, ostáva už len otázka, akou cestou s a k tomu dopracujeme, koľko životov pominie a ako brať ohľad na ekonomiku, lebo jej pád spôsobí dalšie tragédie ...
Keď si prečítam, že Svajčiarsku v domove pre seniorov 30 percent nakazených seniorov nemá príznaky, aké je to skvelé, horšie, že nejakých možno 20 percent zomrie?
aj u nás bol dlho pokoj, symbolicky pribúdali prípady, až ľudia mali pociť úplne zbytočnej paniky, kým neprišlo jedno centrum pre seniorov, kde to riaditeľka, celé, ale úplne celé podcenila, s prvými chorými ..., nesúdim, len ozaj by som nechcela byť v jej koži ... A výraznejší nárast ...
A potom sa dočítaš, že národy preočkované voči TBC, majú výrazne nižšiu úmrtnosť ...., ako tie kde to nebolo povinné ...
Už len čomu všetkému veriť .... a to už ani nepíšem, no dobre tak píšem, že ľudia veria rôznym Hoaxom, napríklad, že Európska unia sa rozhodla, že je potrebné sa zbaviť staršieho obyvateľstva a ľudia tomu veria ..
Nič odbočila som od témy, kus a k tomu všetkému, keď sa začnú politici handrkovať, ľudia na nich nadávať, ťažko ostať pri zdravom rozume.