Dobrovoľníkom na hranici s Ukrajinou - Veľké Slemence

To čo by nám možno pred dvoma mesiacmi pripadalo ako nevydarené scifi, sa dnes stalo realitou. Vojnový konflikt na Ukrajine asi zasiahol každého z nás. Ja som si nahodila, pre mňa celkom prekvapivú, psychohygienu - prácu dobrovoľníka. Je to pre mňa nová skúsenosť. Po tom, čo som som pomáhala s navigovaním ukrajinských žien a detí  na Železničnej stanici v Košiciach, nastala príležitosť vyskúšať si to aj na hranici.

Vyplnila som dotazník , kde som uviedla, že môžem prísť pomôcť na hranicu počas víkendu. Prvá odpoveď došla, že nateraz majú dosť dobrovoľníkov, predpokladám, že víkend je ich ozaj viac, horšie cez týždeň. Druhá správa došla o deň neskôr, že potrebujú vykryť nočnú smenu vo Veľkých Slemencoch z nedele na pondelok od 24.00 do 8.00 hod. Súhlasila som. Už len ako sa dopraviť na hranicu, lebo šoférovanie po tme a potom prebdenej noci nie je vôbec moja parketa.

Úplnou zhodou náhod som na nočnej službe na železničnej stanici zistila, že sa tam chystá v rovnakom čase aj jedna pani zo Sabinova. Dohodli sme sa, že ma vezme s KE.  Inštrukcie k nočnej smene som dostala mailom, k tomu telefonát od koordinátorky organizácie, kam ma pridelili. Mala som ísť priamo na hranicu, pomáhať ženám s batožinou aj s navigovaním ako ďalej.

Na hranicu som prišla  o čosi skôr a postupne sa zapájala do diania. V čase môjho príchodu okolo desiatej večer, bolo na pešom prechode vo Veľkých Slemencoch veľa ľudí. Vraj asi došiel nejaký vlak, do najbližšej železničnej stanice odkiaľ ich zvážali autobusy, nie som si istá. Tak či tak museli ženy s  deťmi, v tej zime, dlho stáť pre hranicou, kým ich ukrajinskí colnici vybavili. Na našej strane, im mladá deva, po ukrajinsky podala základné inštrukcie. 

1. Ak po nich niekto má prísť, požiarnickým dodávkami, sa presúvali na nižšie parkovisko v dedine, kde mali prístup aj osobné autá. Na hranicu, ich nepustia, sú tam dve vojenské kontroly. Na dolnom parkovisku bol tiež stan s občerstvením, neviem ako vykurovaný, tam som nebola.
2. Druhá možnosť, ktorá bola najviac využívaná, bol presun na Železničnú stanicu v Košiciach, odkiaľ mohli cestovať daľej. Na stanici v KE ich čakali ďalší dobrovoľníci, aby im pomohli či s dopravou, dočasným ubytovaním. ... Autobusy do Košíc prichádzali zhruba v 1,5 hodinových intervaloch. Ukrajinci, zväčša mamy s deťmi, staršie ženym na ne čakali vo vyhrievaných stanoch. Cestou si mohli yybaviť SIM karty, vziať čaj, niečo na jedenie, k dispozicii mali aj iné veci zo zbierok - hygienicke potreby, deky ... Len väčšinou boli tak veľmi uzimené, unavené, že prvé čo hľadali bolo teplo.
3. Posledná skupina, tú tvorili ženy. ktoré ešte netušili, čo ďalej a boli unavené, alebo ich deti, na to aby to riešili hneď. Tým, že bola noc, mohli sa v tých vyhrievaných  stanoch vyspať. V nedeľu večer bol veľký nával, skoro všetky stany boli plné čakajúcich, spiacich ... Asi za 6 hodín odišlo do Košíc 6 autobusov. Keď si predstavím, že podobne tomu bolo na dvoch ďalších prechodoch, v Košiciach to museli mať dobrovoľníci na stanici šialené.

Našou úlohou bolo pomôcť utečencom s batožinou, s presunom od hranice na cca 200 m vzdialené parkovisko k stanom, doprave ...., byť im nápomocní ... Okrem dobrovoľníkov za rôzne organizácie, pomáhali aj dobrovoľní hasiči. Ďalší dobrovoľníci, boli v stánkoch s občerstvením, materiálnou pomocou. Vojaci zase menežovali obsadzovanie stanov, nastupovanie do autobusov. Do druhej v noci bol celkom nával, potom pohyb na hranici ustal a až nad ránom, prišlo zopár ľudí.

Zopár skúsenosti zhrniem už len v bodoch, nech dlho nepíšem: 

• Bolo celkom dobrodružné v tej tme  ustriehnuť si nejakú väčšiu skupinu žien s deťmi. Jedni stáli v rade na SIM karty. ďalšie utekali do tepla, niekto odbehol na toaletu, po čaj a ja som stála pri plnom "nákupnom" vozíku batožiny dúfajúc, že si po ňu aj niekto príde a že sa žiadne z detí nestratí.
• Ukrajinky boli unavené, premrznuté, ale statočné a vďačné. Stále v procese ideme, riešime, prežijeme, teraz treba fungovať ... Deti to asi brali lepšie, aspoň tie väčšie, hlavne ak bola väčšia skupina a už boli staršie.
• Stále som bola minimálne výrečná vo svojej ruštine, aj tak sa mi podarilo dostať sa do fázy, že prišlo rozlučkové objatie nielen  z mojej iniciatívy. Konečne viem aspoň správny pozdrav na rozlúčku "Ščastlivo"  U už viem že modrý  je "sinij" vlak "pojezd", stanica "vakzal" 
• Zmrzla som celkom dosť, hlavne nadránom, keď bolo ľudí pomenej a únava tomu tiež nepridala. A to som bola fakt dobre oblečená.
• Dobrovoľní hasiči boli neskutoční, mali tam byť len pre prípad potreby  a oni celý čas pomáhali ženám s presunom s batožinou, neviem či to bude pravidlom, ale fakt boli veľkou pomocu.
• Zoznámila som sa so zaujímavými ľudmi, tiež dobrovoľníkmi. Traja došli dokonca zo zahraničia, kde žijú, aby mohli pomáhať. Ďalšia rodinka došla s veľkými deťmi od Bystrice. prišli na 4 dni, ubytovali ich v susednom mestečku v ubytovni.
• Práca dobrovoľníka na hranici je v pohode, teda pokiaľ nemrzne a nefúka, len je to fakt od ruky. Z Košíc 1,40 hod autom, náročné. Preto je lepšie ak idú viacerí, ak ide niekto z väčšej diaľky, lepšie je prísť na viac dní.
• Dôležité: Nechoďte na hranicu, pokiaľ nie ste niekde na daný čas zaregistrovaní, nahlásení. Aj tu sa môžete nahlásiť ako dobrovoľník na hranice, zastrešujú viac organizácii.
• Z toho, čo som videla materiálnej pomoci tam bolo celkom dosť, asi všetkého. Akurat ľudí bude treba nadlho a hlavne pracovný týždeň ...
• Založila som FB Skupinu Doprava dobrovoľníkov na hranice Ukrajiny, ktorá by mohla prepájať dobrovoľníkov, aby si pomohli s prepravou na hranice. Mňa vzali domov ďalší dobrovoľníci z Košíc, ktorým končila smena pod inou organizáciou.

PS: Delím sa o tieto informácie, hlavne preto aby som inšpirovala váhajúcich, aby mali orientačná predstavu, čo ich čaká a ako to funguje.

A ak som riadne vymrzla, teraz, netuším, čo bude v sobotu v noci. Na ďalšiu nočnú výpravu ma stiahla sestra v sobotu má byť ešte väčšia kosa.