reklama

Lupa 3.

Pridal/a kp dňa 11. 03. 2022 - 21:34

reklama
Mladá tlmočníčka z Bieloruska preložila moje slová matke s dcérou.- To pôjdeme ku cudziemu mužovi? - spýtala sa zhrozene staršia z nich a vzápätí dodala - býva sám alebo s niekym?- Povedz im, aby sa nebáli. Počas rozhovoru kontroloval, či je auto pred domom. Auto by samo neodišlo. Takže nebýva sám. Má rodinu.- A je to naozaj v Mníchove?- Naozaj. Mestská časť sa volá Grosshadern - odpovedala som za pomoci Bielorusky.- Takže to nie je Mníchov?- Ale áno. Priamo Mníchov.- No my okrem tých dvoch ruksakov nemáme nič. Žiadne peniaze. Ako sa ku nemu dostaneme? Z čoho budeme žiť? - horekovala matka.- V prihláške stojí, že vám poskytne ubytovanie a aj stravu...- No ale ako mu to my zaplatíme?- Pozrite, ubytovanie je so stravou zadarmo, aj cestovať môžete všade zadarmo. Toto miesto tu zorganizovali narýchlo iba včera. Všetko je nové, všetko vyrastá za pochodu. Najprv sa ubytujte a potom vám rodina určite pomôže získať doplňujúce informácie, ako postupovať ďalej. My sme tiež iba dobrovoľníci, ktorí telefonicky vytvárajú spojenie medzi hľadajúcimi a ponúkajúcimi. Bližšie informácie ale nemáme zatiaľ ani my.- Ale my nerozumieme nemecky. Ako sa dohovoríme s rodinou?- Viete anglicky?- Trochu.- V prihláške rodiny stojí, že rozprávajú anglicky. V prípade zložitejších vecí sa môžete kedykoľvek obrátiť i na túto centrálu, kam sa nahlásila i vaša hostiteľská rodina. Tu je vždy dosť prekladateľov naporúdzi.- A keď budeme na niečo potrebovať peniaze???- Mhmm ... - vzdychla som zhlboka - počkajte, idem sa spýtať do kancelárie organizácie.- Veru choďte, choďte!Vyšla som von z miestnosti a rozmýšľala, kto z "ovestovaných" mi bude vedieť poradiť. Vesta zelená, modrá a či ružová? Zrazu som zbadala chlapíka, ktorý už na začiatku šichty reguloval prúdy príchodzích. Rozhodla som sa pre neho.Položila som mu otázku ohľadne možnej finančnej podpory a z jeho ráznej odpovede okamžite pochopila, že to bola jedna z tých otázok, ktoré v daný deň počul aspoň milionty krát. Z kategórie neobľúbených.- Nie, žiadne peniaze! U nás dostanú možnosť konečne sa v kľude vyspať! Dostanú jesť a piť. Môžu si vybrať oblečenie alebo hygienické potreby z dobročinnej zbierky. Od zajtra sa musia nahlásiť sem - podal mi papier s informáciami a kontaktom - a tu sa dozvedia všetko potrebné!S pohľadom upretým na papier som sa pobrala nazad. Nejako ma začala premáhať zlá predtucha z neistoty, ako dopadne stretnutie dvoch zúčastnených strán, ktoré budú odteraz bývať na dobu (ne-)určitú pod jednou strechou. A tá patrila pôvodne iba tej jednej strane. Odpoveď ružovej vesty som pretlmočila Bieloruske a ona zasa Ukrajinkám.Chvíľu ju spracovávali a potom sa rozhodli, že sa idú posilniť ku stolom s jedlom. My tri sme sa zatiaľ nerušene rozprávali medzi sebou. Konečne sme mali pár minút na vzájomné spoznanie sa. Julia pracovala vo firme, kde som kedysi ako študentka brigádovala i ja. Meno Bielorusky som zabudla, ale pamätám si, že sa iba pred nedávnom presťahovala spolu s priateľom z Ulmu do Mníchova a ešte stále sa nadšene vyjadrovala o hlavnom meste Bavorska a jeho bohatej, rôznorodej ponuke či možnostiach.Aj ona si vytiahla z tašky nejakú obloženú žemľu a hladovo sa do nej pustila. Vraj sa pôvodne vybrala na ukrajinskú faru a odtiaľ ju poslali sem. Julia šla zasa na domovskú adresu organizácie, ale ich malé priestory a množstvo ľudí tam ju odradilo. Preto sa tiež rozhodla pre adresu číslo dva.Našu družnú diskusiu stopli až mama s dcérou.Vrátili sa s dvoma taškami plnými jedla.- Aha, majú strach... - zašepkala Julia a pohľadom naznačila, nech sa pozriem ich smerom.- Tak hej. Doma o všetko prišli. Nik im nezaručí, že niečo nájdu, keď sa vrátia. Ak sa vrátia. So sebou majú každá po batôžteku. Žiadne peniaze, žiadne oblečenie. Idú bývať ku úplne cudzím ľuďom, ktorým navyše nerozumejú. Nevyznajú sa v meste, nikoho tu nepoznajú. Zaisto ich čaká riadny kultúrny šok. Ktohovie, čo hrôzostrašné zažili na úteku alebo koho museli nechať doma. Veru nechcela by som byť v ich koži. Toľko neistoty...Kým my sme sa takto potichu zhovárali, pustila sa mama do druhého kola diskusií. Tentokrát iba s prekladateľkou, ale téma zostala pôvodná. Určite musí byť nejaká možnosť, ako im pomôcť. Určite existuje nejaká možnosť nájsť im prácu. Nech sa ide spýtať. Nech ide tam a tam a tam... doslovne ju dusila svojmi požiadavkami.V istom momente som to už nedokázala počúvať. Obrátila som sa na ňu priamo a v ruštine.- Ja už som sa pýtať bola a odvtedy sa nič nezmenilo. Dnes sa najprv ubytujete. Miesto sme našli v Mníchove. Muž po telefóne znel sympaticky a zajtra budete riešiť zvyšok!!!- A napíšete mi, prosím, aspoň adresu, kde teda budeme bývať? - dodala zmierlivo.Kým som ja na kus papiera písala písmeno po písmene, zjavil sa vo dverách ich záchranca.Keď som ho zbadala, začala som mať istý pocit viny. Predpokladám, že mohol byť o čosi starší odo mňa a veľmi, veľmi sympatický.V duchu som mu priala, aby sa ženy u neho po prvej noci trochu spamätali, dali dokopy a aby (pre mňa) nevhodne znejúce požiadavky mamy boli spôsobené iba vyčerpaním a hrôzami, ktoré zažila.Až o čosi neskôr som pochopila, prečo sa nám s Ukrajinkami skrížili cesty. Aby som bola pripravená aj na tie najnemožnejšie otázky a kombinácie, aké človeku ani vo sne na um neprídu, keď je komplet inak nastavený.Spolu s nimi odišla i naša prekladateľka.- A čo teraz? Zavoláme si niekoho iného? - zahľadela sa na mňa spýtavo Julia.- Vieš dobre anglicky? - odvetila som protiotázkou.- Hej.- Ok, tak to dáme spoločnými silami aj samé ... a už aj vidím, koho si vezmeme! 

reklama

reklama

Ľubica Hlinková, So, 12. 03. 2022 - 10:05

Veľmi zaujímavé čítanie. Priznám sa, že keď som si prečítala predchádzajúce diely, zarazilo ma, ako si tie dve Ukrajinky vyberajú, kde zložia svoje hlavy. Hovorila som si, že ja by som asi bola vďačná za hocijakú čistú posteľ v bezpečí. Ale keď som sa nad tým hlbšie zamyslela, tak som si uvedomila, že ony sú určite v takom veľkom strese, aký si my ani nedokážeme predstaviť. Prišli o všetko, čo doteraz mali, nevedia, či sa niekedy vrátia domov a stretnú sa s ostatnými blízkymi. Nevieme, ako by sme my reagovali, keby sme sa ocitli v rovnakej situácii. Hlboko sa skláňam pred všetkými dobrovoľníkmi, ktorí im pomáhajú.

 

kp, So, 12. 03. 2022 - 14:47

hej, je mnoho veci, ktore si neuvedomujeme, lebo sme nikdy neboli v takej situacii ... uz aj ja som zazila situacie, kde som od vycerpania padala na nos a zelala si iba postel.... ale ja som i vzdy vedela, kde ta postel bude - hotel alebo znami - ani my ako sprostredkovatelia netusime, kam sa dostanu - a uz teraz hlasia vsade v TV, ze sa mnozia cierne ovce, ktore sa snazia zlakat mlade zeny a deti - na prostituciu ... takze mnohe z tych zien maju naozaj strach - v meste maju lepsiu sancu sa branit, najst pomoc

Kamila, So, 12. 03. 2022 - 14:57

Však toto, aj u nás sa spomínajú takéto riziká ...

kp, So, 12. 03. 2022 - 15:10

ale i tak si myslim, ze cierne ovce si budu vyhladavat obete skor priamo na stanici alebo na miestach, kde nie je ziadna registracia ci mozna spatna kontrola

Kamila, So, 12. 03. 2022 - 15:15

Asi ano, u nasto riziko bolo na zaciatku vraj  na hranici, ale tam je to uz dost osetrene. Na hranicu pustaju len dobrovolnikov, na vopred dohodnute smeny, ludi zvazaju autobusmi do Kosic, ked na nich caka dalsia varka dobrovolnikov. ( V Ubli mozno aj do Humenneho do záchytnych taborov.) Na parkovisko nizsie v dedine,  k autam, vozia poziarnici, len tych co maju vopred zabezpeceny a dohodnuty odvoz. Aj tam su dobrovolnici a predpokladam aj vojaci.

Ale jasne, ze obavy su ...

Inak sa to vraj celé ma meniť a celý ten dobrovoľnícky servis sa ma presunúť do Michaloviec pre Veľké Slemnec a Vyšné nemecké a Ubľu do Humenného, práve preto aby sa zabránilo nekalej činnosti. Netuším, čo je na tom pravdy a kedy sa to podarí pripraviť.

kp, So, 12. 03. 2022 - 15:31

hej, vsetko sa formuje za pochodu ... aj ta adresa, kde som bola doteraz, uz odo dnes nie je - bola iba prechodnou - bohuzial to dali na miesto, ktore mi z casovych dovodov nie az tak vyhovuje - chcela som tam chodit pred robotou, ale z toho noveho miesta nebudem stihat presun do druziny ... musim si to ist stopnut nazivo

Kamila, Po, 14. 03. 2022 - 13:27

Nie je jednoduché zladiť časovo prácu a takúto pomoc ..., dochádzanie robí svoje, snáď sa to podarí .

Kamila, So, 12. 03. 2022 - 12:18

Asi, kto nezažil, len ťažko pochopí, na nich podľa mňa až v týchto chvíľach, ked su na konci svojho cestovania,  v relatívnom bezpečí, všetko začína doliehať..., že začínajú úplne od nuly, v krajine, ktorej jazyku nerozumejú, úplne bez ničoho ... a niet sa kam vrátiť?

Bože, ked začnem čítať správy, je mi zle z toho všetkého, koľko miest je v obkľúčení, koľko ľudí odrezaných od vody, jeda, tepla, liekov, pod bodbardovaním ...

a ešte keď u nás začnú špekulovať, politici, ľudia, ale ze vo velkom, že je to všetko nafingované, narafičenené, zahráte divadlo, že zrazu Ukrajinci aj za covid môžu, biolgicke zbrane, aktivne vyrabaju, okrem všetkoho ostaného, je mi už ani nie smutno, ako celé zle, zle . Zbobardované, nemocnice, porodnice, vsetko je vymysel, aj straty na zivotoch  a toto su schopni tvrdit nasi politici, hned by som ich tam poslala, dofrasa.           

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama